1Prijmite medzi seba každého brata, aj keď jeho viera je ešte slabá, ale nehádajte sa s ním o jeho názoroch.2Niekto je presvedčený, že môže jesť všetko, iný zas neje jedlá, ktoré pokladá za nečisté.3Ten, kto je všetko, nech sa nedíva zvysoka na toho, kto napríklad neje mäso. A kto nejedáva mäso, nech zasa neodsudzuje toho, kto ho jedáva bez zábran. Veď Boh aj jeho prijal.4Akým právom chceš odsudzovať svojho blížneho, veď ty nie si jeho pánom! On nie je zodpovedný tebe, ale Bohu, ktorý je dosť silný, aby ho ochránil od pádu.5Niektorí ľudia pripisujú niektorým dňom mimoriadny význam, pre iných sú zase všetky dni rovnaké. Dôležité je, aby každý konal podľa vlastného presvedčenia s túžbou osláviť Boha.6Kto napríklad dodržiava pôstne dni, chce si tým uctiť Boha. A kto v týchto dňoch jedáva, takisto si uctí Boha, lebo mu v modlitbe za jedlo ďakuje. A tak či sa postíme alebo jeme, robíme to na česť Pánu.7Veď nikto z nás nežije ani neumiera pre seba.8Lebo ak žijeme, žijeme pre Pána, ak zomrieme, zomrieme pre Pána. A tak či žijeme, alebo zomrieme, patríme Pánovi.9Preto Kristus zomrel aj vstal z mŕtvych, aby sa stal Pánom mŕtvych i živých.10Akým právom teda odsudzuješ svojho brata alebo ním pohŕdaš? Nezabúdajme, že sa všetci raz musíme postaviť pred Bohom a on nás bude súdiť.11Veď už Izaiáš napísal: „Akože som živý, hovorí Pán: Každé koleno raz predo mnou pokľakne a každý jazyk vyzná, že ja som Pán.“12Každý sám za seba bude skladať účty Bohu.
Ohľaduplnosť – základ spolužitia
13Nesúďme teda jeden druhého, ale radšej dbajme, aby sme bratovi nehodili do cesty kameň, o ktorý by sa potkol alebo by oslabla jeho viera.14Viem, ba som o tom presvedčený – Ježiš Kristus mi to dal poznať – že nič nie je nečisté samo osebe. Nečistými sa stávajú veci len tomu, kto ich za nečisté pokladá.15Rozhodujúcim hľadiskom je vždy láska. Ak by sa mal tvoj brat trápiť pre to, čo ješ, nejedz to! Svojím jedlom rozhodne nesmieš pripraviť o vieru toho, za koho Kristus zomrel.16Vyhýbajte sa teda všetkému, čo by vyvolalo odpor, hoci ste presvedčení, že konáte správne.17V Božom kráľovstve predsa nejde o jedlo a pitie, ale o spravodlivosť, pokoj a radosť, ktoré dáva Duch Svätý.18Kto takto slúži Kristu, je milý Bohu a vážia si ho aj ľudia.19A tak sa zo všetkých síl usilujme o to, aby sme navzájom žili v pokoji a pomáhali si rásť vo viere.20Nekazme Božie dielo všelijakými predpismi, týkajúcimi sa pokrmov. Niektorí z vás povedia: „Bohu je všetko čisté.“ To je pravda, ale zlé je, ak niekto pohoršuje iného jedlom.21Je teda dobré, ak nejeme mäso, nepijeme víno ani nerobíme nič, čím by sme mohli niekoho zraniť alebo oslabiť jeho vieru.22Buď pevný vo svojom osobnom presvedčení, keď predstupuješ pred Boha, ale nevnucuj ho iným. Šťastný je ten, kto sám seba neodsudzuje za to, čo pokladá za správne.23Ale ten, kto má pochybnosti, keď je, bol by odsúdený, lebo by to nebolo z viery. A čokoľvek nie je z viery, je hriech.
1As for the one who is weak in faith, welcome him, but not to quarrel over opinions. (Rim 15,1; 1 Kor 8,9; 1 Kor 9,22)2One person believes he may eat anything, while the weak person eats only vegetables. (Rim 14,14)3Let not the one who eats despise the one who abstains, and let not the one who abstains pass judgment on the one who eats, for God has welcomed him. (Kol 2,16)4Who are you to pass judgment on the servant of another? It is before his own master[1] that he stands or falls. And he will be upheld, for the Lord is able to make him stand. (Jak 4,12)5One person esteems one day as better than another, while another esteems all days alike. Each one should be fully convinced in his own mind. (Zach 7,5; Rim 14,23; Gal 4,10)6The one who observes the day, observes it in honor of the Lord. The one who eats, eats in honor of the Lord, since he gives thanks to God, while the one who abstains, abstains in honor of the Lord and gives thanks to God. (Mt 15,36; 1 Kor 10,30; 1 Tim 4,3)7For none of us lives to himself, and none of us dies to himself. (1 Kor 6,19; 2 Kor 5,15; Gal 2,20; 1 Sol 5,10; 1 Pt 4,2)8For if we live, we live to the Lord, and if we die, we die to the Lord. So then, whether we live or whether we die, we are the Lord’s. (Flp 1,20)9For to this end Christ died and lived again, that he might be Lord both of the dead and of the living. (Sk 10,42; Zjv 1,18; Zjv 2,8; Zjv 20,12)10Why do you pass judgment on your brother? Or you, why do you despise your brother? For we will all stand before the judgment seat of God; (Rim 14,9; 2 Kor 5,10)11for it is written, “As I live, says the Lord, every knee shall bow to me, and every tongue shall confess[2] to God.” (Iz 45,23; Flp 2,10)12So then each of us will give an account of himself to God. (Mt 12,36; Mt 16,27; Gal 6,5; 1 Pt 4,5)
Do Not Cause Another to Stumble
13Therefore let us not pass judgment on one another any longer, but rather decide never to put a stumbling block or hindrance in the way of a brother. (Mt 7,1; 1 Kor 8,13)14I know and am persuaded in the Lord Jesus that nothing is unclean in itself, but it is unclean for anyone who thinks it unclean. (Sk 10,15; Rim 14,2; Rim 14,20; 1 Kor 8,7; 1 Kor 8,10)15For if your brother is grieved by what you eat, you are no longer walking in love. By what you eat, do not destroy the one for whom Christ died. (Rim 14,20; 1 Kor 8,11; Ef 5,2)16So do not let what you regard as good be spoken of as evil. (Rim 12,17; 1 Kor 10,29)17For the kingdom of God is not a matter of eating and drinking but of righteousness and peace and joy in the Holy Spirit. (Rim 15,13; 1 Kor 6,9; 1 Kor 8,8; Gal 5,22)18Whoever thus serves Christ is acceptable to God and approved by men. (2 Kor 8,21)19So then let us pursue what makes for peace and for mutual upbuilding. (Ž 34,14; Rim 15,2; 1 Kor 7,15; 1 Kor 14,12; 2 Tim 2,22)20Do not, for the sake of food, destroy the work of God. Everything is indeed clean, but it is wrong for anyone to make another stumble by what he eats. (Rim 14,14; Rim 14,15; 1 Kor 8,9; Tit 1,15)21It is good not to eat meat or drink wine or do anything that causes your brother to stumble.[3] (1 Kor 8,13)22The faith that you have, keep between yourself and God. Blessed is the one who has no reason to pass judgment on himself for what he approves. (1 Jn 3,21)23But whoever has doubts is condemned if he eats, because the eating is not from faith. For whatever does not proceed from faith is sin.[4]