1Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, pozdravuje všetkých kresťanov zo Židov, ktorí žijú rozptýlení po svete.
V skúškach rastie viera
2Drahí bratia, je váš život plný ťažkostí a pokušení? Radujte sa z toho,3lebo čím namáhavejšia bude cesta vašej viery, tým väčšmi bude rásť vaša vytrvalosť.4A vaša vytrvalosť nech sa prejavuje činmi, aby ste boli naozaj dokonalými a zrelými kresťanmi bez charakterových nedostatkov.5Ak by niekto nevedel, ako si má počínať, nech prosí Boha o múdrosť a on vám ju dá štedro a rád.6Proste o múdrosť s dôverou a bez pochybovania. Ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.7Taký človek je rozpoltený a jeho rozhodnutia sú nestále.8Kto neprosí s vierou, nemôže čakať od Pána odpoveď.9Kresťan, ktorý nemá významné postavenie v tomto svete, nech sa raduje z toho, že je veľký v Božích očiach.10Bohatý nech si uvedomuje, že jeho bohatstvo pred Pánom nič neznamená, lebo je dočasné takisto ako kvet,11ktorý v prudkej letnej horúčave zvädne a jeho krása pominie. Tak aj bohatý človek so všetkým svojím pachtením pred bránou smrti všetko tu zanechá.12Šťastný je človek, ktorý obstojí v skúškach a jeho viera sa nezlomí. Boh ho korunuje vencom víťazstva, ktorým je večný život. Pán ho zasľúbil všetkým, ktorí ho milujú.13Ak je niekto vystavený skúške, nech nehovorí, že ho to pokúša Pán. Veď Boh, ktorému sa protiví zlo, nikoho nenavádza na zlé.14Pokušenie sa rodí z našich vlastných myšlienok a zlých túžob.15Zlé myšlienky sú zárodkom hriechu a hriech vedie k rozkladu a smrti.16Nedajte sa oklamať, drahí bratia.17Všetko, čo je dobré a dokonalé, pochádza od Boha, od tvorcu svetla. On síce stvoril striedanie svetla a tmy, ale uňho samého niet kolísania medzi dobrom a zlom.18Zo svojej dobrej vôle otvára v Ježišovi Kristovi dvere do života a vy ste prví, ktorí ste nimi vošli.
Slová a činy
19Moji drahí, nezabúdajte, že človek má vždy s ochotou načúvať, s rozvahou hovoriť a nemá sa dať vyprovokovať k hnevu.20Ak sa totiž človek rozhnevá, nekoná tak, ako si to Boh želá.21Odstráňte zo svojho života všetku špinavosť a zlobu a dovoľte, aby vo vás vyklíčilo zasiate Božie slovo, ktoré má moc od základu premeniť váš život.22Ale pozor! Toto slovo musíte nielen počúvať, ale aj podľa neho konať.23Ak niekto Božie slovo iba počúva, ale nespráva sa podľa toho, čo počuje, podobá sa človeku, ktorý sa pozrie na seba do zrkadla,24ale potom sa obráti, a hneď zabudne, ako vyzerá.25Ale kto sa pozorne zahľadí do Božieho zákona a pochopí, že ho Boh nechce ním spútať, ale oslobodiť, nezostane len zábudlivým poslucháčom, ale nabáda ho to k činom, ktoré mu prinesú radosť a šťastie.
Pravé náboženstvo
26Kto sa pokladá za kresťana, ale nevie ovládať svoj ostrý jazyk, klame sám seba a jeho zbožnosť je bezcenná.27Viete, čo Boh pokladá za pravé a rýdze náboženstvo? Starať sa o osamelých, pomáhať znášať sirotám a vdovám ich ťažký údel a seba chrániť pred špinou sveta.
2Count it all joy, my brothers,[2] when you meet trials of various kinds, (Mt 5,12; 1 Pt 1,6)3for you know that the testing of your faith produces steadfastness. (Rim 5,3; Hebr 10,36; Jak 5,11; 1 Pt 1,7; 2 Pt 1,6)4And let steadfastness have its full effect, that you may be perfect and complete, lacking in nothing. (Mt 5,48; 1 Sol 5,23)5If any of you lacks wisdom, let him ask God, who gives generously to all without reproach, and it will be given him. (1 Kr 3,9; Prís 2,3; Prís 28,5; Mt 7,7)6But let him ask in faith, with no doubting, for the one who doubts is like a wave of the sea that is driven and tossed by the wind. (Iz 57,20; Mt 21,21; Mk 11,24; Ef 4,14)7For that person must not suppose that he will receive anything from the Lord;8he is a double-minded man, unstable in all his ways. (Jak 4,8; 2 Pt 2,14; 2 Pt 3,16)9Let the lowly brother boast in his exaltation,10and the rich in his humiliation, because like a flower of the grass[3] he will pass away. (Ž 102,4; Ž 102,11; Jer 9,23; 1 Kor 7,31; 1 Pt 1,24)11For the sun rises with its scorching heat and withers the grass; its flower falls, and its beauty perishes. So also will the rich man fade away in the midst of his pursuits. (Iz 40,7)12Blessed is the man who remains steadfast under trial, for when he has stood the test he will receive the crown of life, which God has promised to those who love him. (Dan 12,12; Mt 10,22; 1 Kor 9,25; 2 Tim 4,8; Jak 2,5; Jak 5,11; 1 Pt 3,14; 1 Pt 5,4; Zjv 2,10; Zjv 3,11)13Let no one say when he is tempted, “I am being tempted by God,” for God cannot be tempted with evil, and he himself tempts no one.14But each person is tempted when he is lured and enticed by his own desire.15Then desire when it has conceived gives birth to sin, and sin when it is fully grown brings forth death. (Jób 15,35; Ž 7,14; Iz 59,4; Rim 5,12; Rim 6,23)16Do not be deceived, my beloved brothers.17Every good gift and every perfect gift is from above, coming down from the Father of lights, with whom there is no variation or shadow due to change.[4] (Ž 85,12; Mal 3,6; Jn 3,27; 1 Kor 4,7; 1 Jn 1,5)18Of his own will he brought us forth by the word of truth, that we should be a kind of firstfruits of his creatures. (Jer 2,3; Jn 1,13; Rim 8,19; Gal 4,19; Ef 1,12; 1 Pt 1,3; 1 Pt 1,23; Zjv 14,4)
Hearing and Doing the Word
19Know this, my beloved brothers: let every person be quick to hear, slow to speak, slow to anger; (Prís 10,19; Prís 14,29; Prís 17,27; Kaz 5,1; 1 Jn 2,21)20for the anger of man does not produce the righteousness of God.21Therefore put away all filthiness and rampant wickedness and receive with meekness the implanted word, which is able to save your souls. (1 Kor 15,2; Ef 1,13; Kol 3,8; Jak 3,13)22But be doers of the word, and not hearers only, deceiving yourselves. (Mt 7,21; Mt 7,24; Lk 8,21; Jn 13,17; Rim 2,13; Jak 2,14)23For if anyone is a hearer of the word and not a doer, he is like a man who looks intently at his natural face in a mirror.24For he looks at himself and goes away and at once forgets what he was like.25But the one who looks into the perfect law, the law of liberty, and perseveres, being no hearer who forgets but a doer who acts, he will be blessed in his doing. (Ž 1,1; Lk 11,28; Jn 8,32; Gal 2,4; Gal 5,1; Gal 5,13; Jak 2,12; 1 Pt 2,16; 2 Pt 2,19)26If anyone thinks he is religious and does not bridle his tongue but deceives his heart, this person’s religion is worthless. (Ž 34,13; Ž 39,1; Ž 141,3; Sk 26,5; Jak 3,2; Jak 3,6)27Religion that is pure and undefiled before God the Father is this: to visit orphans and widows in their affliction, and to keep oneself unstained from the world. (Jób 31,17; Iz 1,17; Iz 1,23; Mt 25,36; 1 Tim 5,22; 2 Pt 3,14; 1 Jn 5,18)