Jan 6

Slovo na cestu

od Biblica
1 Ježíš se vydal na druhou stranu Galilejského jezera, jinak zvaného Tiberiadské.2 Lidé viděli, že mnohé uzdravil, a hrnuli se za ním v zástupech.3 Ježíš vystoupil na jednu horu a tam se posadil se svými učedníky.4 Bylo krátce před velikonočními svátky5 a Ježíš ze svého vyvýšeného místa viděl, že se mnoho poutníků připojuje k zástupu jeho posluchačů. Obrátil se na Filipa s otázkou: „Kde nakoupíme tolik chleba, aby se všichni ti lidé najedli?“6 (Ježíš chtěl tou otázkou vyzkoušet Filipovu víru; sám již věděl, jak tu situaci vyřeší.)7 Filip mu odpověděl: „Pane, i kdybychom měli chleba za deset tisíc, stále by to pro ně bylo málo, i kdyby každý jen ochutnal.“8 Jeden z učedníků, Šimonův bratr Ondřej, Ježíše upozornil:9 „Je tu jeden chlapec, který má s sebou pět ječných chlebů a dvě ryby. Ale to je jako kapka do moře!“10 „Zařiďte, ať se všichni lidé posadí,“ přikázal Ježíš učedníkům. Rozsadili se tedy pohodlně po travnatém úbočí; jen mužů tam bylo asi pět tisíc.11 Ježíš vzal těch pět chlebů, poděkoval za ně Bohu, rozlamoval je a učedníci je roznášeli sedícím. Stejně tak učinil i s rybami a každý dostal, kolik chtěl.12 Když se všichni najedli, přikázal Ježíš učedníkům: „Seberte všechny zbytky, ať nic nepřijde nazmar.“13 Nasbírali dvanáct košů zbytků.14-15 Lidé si uvědomili, jak velký zázrak Ježíš udělal, a s úžasem říkali: „To je jistě ten prorok, na kterého už tak dlouho čekáme.“ A chtěli ho provolat králem, třeba proti jeho vůli. Ježíš to však poznal, a proto se vrátil sám do hor.16 Když nastal večer, odešli učedníci dolů k jezeru.17 Tma houstla, Ježíš stále nepřicházel, a tak učedníci nasedli do člunu a plavili se do Kafarnaum.18 Začal vát prudký vítr a jezero se vzdulo silným vlnobitím.19 Když učedníci urazili pět šest kilometrů od břehu, uviděli Ježíše, jak k nim přichází po vodě. Protože ho hned nepoznali, zmocnil se jich strach.20 Ježíš je však uklidnil: „Nebojte se, to jsem já!“21 Tak ho pozvali s radostí k sobě do člunu a brzy byli u břehu.22 Zástupy na protějším břehu čekaly na Ježíše až do rána. Věděly totiž, že učedníci odpluli do Kafarnaum bez něho na jediném člunu, který měli.23 K místu, kde Ježíš nasytil zástup, připlulo příštího dne několik člunů z Tiberiady.24-25 Když lidé poznali, že se nedočkají ani Ježíše, ani učedníků, nasedli někteří do těch lodí, přeplavili se do Kafarnaum a tam Ježíše skutečně nalezli. Ptali se ho: „Mistře, jak jsi se sem dostal?“26 Ježíš jim místo odpovědi řekl: „Stále ještě nechápete pravý smysl mých činů. Hledáte mne teď jen proto, že jsem vás včera nasytil.27 Proč se staráte pořád o tak pomíjivé věci, o jídlo a pití? Usilujte o duchovní pokrm, kterým byste rostli pro věčný život. Nabízím vám ho, protože mne k tomu pověřil Bůh, můj Otec.“28 „A co bychom měli dělat, abychom se Bohu líbili?“ ptali se.29 „Bůh od vás žádá jenom jedno,“ odpověděl. „Věřte v jeho Syna, kterého poslal!“30 „Jak nám dokážeš, že jsi Bohem poslaný Mesiáš?“ namítli někteří. „Ty jsi sice nasytil několika chleby zástup,31 ale Mojžíš dělal pro naše předky na poušti větší zázraky. Je přece o něm psáno: ‚Sytil je manou – chlebem z nebe.‘ “32-33 „Ten chléb jim nedával Mojžíš, ale můj Otec,“ řekl na to Ježíš. „On vám nabízí pravý chléb a tím i život věčný.“34 „Pane,“ prosili ho lidé, „dávej nám ten chléb pořád!“35 „Já jsem ten životodárný chléb. Kdo přijde ke mně, nebude už nikdy hladovět,36 a kdo ve mne uvěří, nebude nikdy žíznit,“ odpověděl jim Ježíš a pokračoval: „Slyšeli jste má slova, viděli jste mé činy, a přece mi nevěříte.37 Každý, koho mi Bůh dává, přichází ke mně a já ho neodmítám.38 Přišel jsem z nebe ne proto, abych dělal, co chci, ale abych plnil vůli nebeského Otce.39 A ten si přeje, abych nikoho z těch, které mi svěřil, neztratil, ale vzkřísil je v den svého druhého příchodu k věčnému životu.40 Boží vůle je, aby každý, kdo se rozhodne pro Syna a uvěří v něho, získal věčný život. Já ho vzkřísím v onen den.“41 Židy pobouřilo, že se přirovnal ke chlebu přicházejícímu z nebe.42 „Je to přece Ježíš, Josefův syn! Dobře známe jeho rodiče. A to se nám odvažuje tvrdit, že pochází z nebe?“ volali rozhořčeně.43 „Nevzpírejte se tomu,“ řekl Ježíš.44 „Sám Bůh mne poslal k vám a vás přivádí ke mně, abyste ve mne uvěřili a já vás vzkřísil k věčnému životu.45 Proroci přece předpověděli, že Bůh ke každému člověku promluví. Kdo dbá na tento Otcův hlas, přijde určitě ke mně.46 To ovšem neznamená, že pozná o Bohu všechno – jenom já jsem Otce viděl a znám ho.47 Znovu vám opakuji, že každý, kdo mi uvěří, získává věčný život.48 Já jsem ten životodárný chléb.49 Vaši předkové jedli na poušti manu, a přesto zemřeli.50-51 Kdo však okusí skutečný nebeský chléb – a to jsem já, nezemře. Kdo se mnou sytí, bude věčně žít. Tím chlebem je mé tělo a já je obětuji, aby svět mohl žít.“52 To vyvolalo mezi posluchači nový rozruch: „Jak si to představuje, cožpak můžeme jíst jeho tělo?“53 Na to jim Ježíš řekl: „Je to tak. Žádný z vás sám o sobě nebude žít věčně. Chcete-li mít věčný život, musíte se sytit mým tělem a krví.54 Jedině ten, kdo přijme moji oběť, bude žít na věky a já ho vzkřísím v poslední den.55 Moje oběť je váš pravý duchovní pokrm a nápoj.56-58 Kdo ji přijme, ten je se mnou nerozlučně spojen. Já mu budu zdrojem života, který vyvěrá z Otce. Proto je moje oběť ten pravý nebeský chléb. Vaši předkové jedli manu, a přece zemřeli. Jestliže vy přijmete mne jako svůj chléb, budete žít věčně.“59 To Ježíš prohlásil v kafarnaumské synagoze.60 Mnozí z jeho dosavadních přívrženců teď říkali: „Co je to za nesmysly, to se nedá poslouchat!“61 Ježíš uslyšel, že se je ho posluchači rozhořčují, a zeptal se jich: „To je vám kamenem úrazu?62 A co řeknete, až uvidíte, jak vystupuji tam, odkud jsem přišel?63 Mluvil jsem o duchovních skutečnostech, ale vy chápete moje výroky hmotně. Váš rozum na to nestačí, jenom Duch vám pomůže, abyste pochopili a získali tak život.64 Ale někteří mi nevěříte.“ Ježíš totiž hned poznal, kdo k němu přistupoval s nedůvěrou a kdo ho zradí.65 Pak dodal: „Proto jsem vám řekl, že vám ke mně může otevřít cestu jedině Bůh.“66 Tehdy Ježíše opustilo mnoho dosavadních přívrženců.67 Obrátil se tedy ke svým dvanácti nejbližším s otázkou: „Co vy, chcete mě také opustit?“68 Šimon Petr odpověděl za všechny: „Pane, ke komu bychom šli? Tvoje slova pro nás znamenají věčný život.69 Uvěřili jsme a poznali, že jsi Kristus, Boží Syn.“70 Ježíš na to řekl: „Vás dvanáct jsem si vyvolil, a přece i v jednom z vás je ďábel.“71 Myslel tím Jidáše, syna Šimona Iškariotského. Věděl, že ten ho zradí, třebaže byl jedním z jeho dvanácti učedníků.

Jan 6

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Potom sa Ježiš preplavil na druhý breh Galilejského mora, ktoré sa nazýva aj Tiberiadské jazero.2 Hrnuli sa za ním veľké zástupy, lebo videli, ako zázračne uzdravuje chorých.3 Ježiš vystúpil na návršie a usadil sa na ňom aj so svojimi učeníkmi.4 Bolo krátko pred veľkonočnými sviatkami5 a Ježiš zo svojho vyvýšeného miesta videl, že sa k zástupu jeho učeníkov pripojuje mnoho pútnikov. Obrátil sa k Filipovi a spýtal sa ho: „Kde nakúpime toľko chleba, aby sa všetci tí ľudia najedli?“6 Ježiš chcel otázkou vyskúšať Filipovu vieru. Sám už vedel, ako to vyrieši.7 Filip mu odpovedal: „Aj keby sme kúpili za plný voz chleba, sotva by sa z neho čo len kúsok ušiel každému.“8 Tu jeden z učeníkov, Šimonov brat Andrej, upozornil:9 „Je tu jeden chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých ľudí!“10 „Povedzte, aby si všetci posadali!“ rozkázal Ježiš učeníkom. A tak sa všetci usadili na trávnatom úbočí svahu; len mužov tam bolo asi päťtisíc.11 Ježiš vzal tých päť chlebov, poďakoval sa za ne Bohu, rozlámal ich a učeníci ich roznášali sediacim. Podobne urobil aj s rybami a každý dostal, koľko chcel.12 Keď sa všetci najedli, rozkázal učeníkom: „Pozbierajte všetky zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“13 Nazbierali dvanásť košov zvyškov.14 Ľudia si uvedomili, aký veľký zázrak Ježiš urobil, a vraveli: „To je akiste ten prorok, na ktorého už tak dlho čakáme!“15 A chceli ho vyhlásiť za kráľa. Ale Ježiš to postrehol a vytratil sa spomedzi nich. Vystúpil ešte vyššie na vrch do samoty.16 Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k jazeru.17 Tma zhustla, no Ježiš sa ešte vždy nevracal, a tak nastúpili do člna a plavili sa na druhý breh do Kafarnauma.18 Onedlho sa strhol prudký vietor a more sa rozbúrilo.19 Keď sa vzdialili asi päť–šesť kilometrov od brehu, zrazu zbadali Ježiša, ako kráča po mori a blíži sa k člnu. No keďže ho hneď nespoznali, veľmi sa preľakli.20 Ježiš ich však upokojil: „Nebojte sa, to som ja!“21 Chceli, aby teda nastúpil do člna, a čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili.22 Zástup ľudí na protiľahlom brehu čakal na Ježiša až do rána. Vedel, že sa učeníci odplavili do Kafarnauma bez neho na jedinom člne, ktorý mali.23 Na miesto, kde Ježiš nasýtil zástup, sa priplavilo na druhý deň niekoľko člnov z Tiberiady.24 Keď ľudia zistili, že sa nedočkajú ani Ježiša, ani učeníkov, nasadli niektorí naspäť do člnov, preplavili sa do Kafarnauma, a tam Ježiša naozaj našli.25 Spytovali sa ho: „Majstre, ako si sa sem dostal?“26 Ježiš namiesto odpovede povedal: „Ešte vždy nechápete pravý zmysel mojich činov. Hľadáte ma teraz preto, lebo som vás včera nasýtil, a nie preto, že veríte vo mňa.27 Prečo sa ustavične staráte iba o pominuteľné veci, o jedlo a pitie? Usilujte sa o duchovný pokrm, ktorým by ste sa živili pre večný život. Ponúkam vám ho, lebo ma tým poveril Boh, môj Otec.“28 „A čo máme robiť, aby sme sa zapáčili Bohu?“ spytovali sa ho.29 „Boh od vás žiada iba jedno,“ odpovedal im. „Verte v jeho Syna, ktorého poslal.“30 „Ak máme uveriť, že si Bohom poslaný Mesiáš, musíš to dokázať zázrakmi,“ namietli niektorí.31 „Keď naši otcovia putovali púšťou, dostávali mannu. Lebo je napísané, že ich Mojžiš sýtil mannou – chlebom z neba.“32 „Ten chlieb im nedával Mojžiš, ale môj Otec,“ odpovedal im Ježiš. „On vám teraz ponúka pravý chlieb z neba.33 A pravým chlebom je ten, ktorého poslal Boh z neba a dáva život svetu.“34 „Pane,“ prosili ho ľudia, „dávaj nám tento chlieb stále!“35 „Ja som chlieb života. Kto príde ku mne, nebude už nikdy trpieť hladom, a kto uverí vo mňa, nebude nikdy smädný,“36 odpovedal im Ježiš a pokračoval: „Počuli ste moje slová, videli ste moje činy, a predsa mi neveríte.37 Každý, koho mi Boh dáva, prichádza ku mne a ja ho neodmietam.38 Lebo ja som prišiel z neba, aby som robil nie to, čo sám chcem, ale aby som plnil vôľu nebeského Otca.39 A ten si želá, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi zveril, ale aby som ich v deň svojho druhého príchodu vzkriesil k večnému životu.40 Božia vôľa je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život. Ja ho vzkriesim v posledný deň.“41 Židov pobúrilo, že sa prirovnal k chlebu prichádzajúcemu z neba.42 „Ako to? Je to predsa Ježiš, Jozefov syn! Jeho rodičov veľmi dobre poznáme! A on sa opovažuje tvrdiť nám, že prichádza z neba?“ volali rozhorčene.43 Ježiš im pokojne odpovedal: „Prečo sa pohoršujete?44 Nik nemôže ku mne prísť, ak ho Otec, ktorý ma poslal, nepritiahne. A všetkých, ktorých mi dal, vzkriesim v posledný deň k večnému životu.45 Proroci predsa predpovedali, že Boh bude hovoriť ku každému človeku. Kto teda počúva Otca a dá sa ním poučiť, prichádza ku mne.46 To však neznamená, že by niekto Otca videl. Len ten, kto prišiel od Otca, ho naozaj videl.47 Preto vám znova opakujem: Každý, kto mi uverí, získa večný život.48 Ja som chlieb života.49 Vaši predkovia jedli na púšti mannu, a predsa zomreli.50 Kto však okúsi skutočný nebeský chlieb – a tým som ja – nezomrie.51 Kto sa mnou sýti, bude žiť večne. Tým chlebom je moje telo a ja ho obetujem, aby svet mohol žiť.“52 To vyvolalo medzi Židmi nový rozruch: „Ako si to predstavuje, môžeme azda jesť jeho telo?“53 Ježiš im na to odpovedal: „Znova dôrazne opakujem: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate večný život.54 Iba ten, kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň.55 Lebo moje telo je váš pravý duchovný pokrm a moja krv pravý duchovný nápoj.56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.57 Ja mu budem zdrojom života, ktorý pramení zo živého Otca.58 Ja som ten pravý chlieb z neba a každý, kto tento chlieb je, bude žiť naveky a neumrie, ako pomreli vaši otcovia, hoci jedli chlieb z neba.“59 Toto povedal Ježiš, keď učil v kafarnaumskej synagóge.60 Na týchto slovách sa mnohí z jeho doterajších prívržencov pohoršili a vraveli: „Čo sú to za nezmysly. To sa nedá počúvať!“61 Ježiš postrehol, že sa jeho poslucháči rozhorčujú, a spýtal sa ich: „To vás pohoršuje?62 A čo poviete, keď uvidíte, že ja, Syn človeka, sa vraciam hore, odkiaľ som prišiel?63 Iba Svätý Duch dáva život, telo samo nič neznamená. Slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život.64 Ale niektorí z vás neveria.“Ježiš vedel totiž od začiatku, kto v neho verí, a vedel aj to, kto ho neskôr zradí.65 A potom doložil: „Preto som vám povedal, že nikto nemôže ku mne prísť, ak ho Otec ku mne nepritiahne.“66 Po týchto slovách sa mnohí od Ježiša odvrátili a už ho nenasledovali.67 Tu sa Ježiš obrátil k dvanástim najbližším učeníkom a spýtal sa ich: „Aj vy ma chcete opustiť?“68 Šimon Peter odpovedal za všetkých: „Pane, ku komu by sme šli? Iba tvoje slová prinášajú večný život.69 My sme uverili, aj poznali, že si Kristus, Boží Syn.“70 Ježiš mu na to povedal: „Vás dvanástich som si sám vyvolil, a predsa aj v jednom z vás je diabol.“71 Myslel tým Judáša, syna Šimona Iškariotského, jedného z jeho dvanástich učeníkov, ktorý ho neskôr naozaj zradil.