Jan 4

Slovo na cestu

od Biblica
1-2 Stále více lidí se připojovalo k Ježíšovi a jeho učedníci je křtili.3 Aby zabránil případnému střetnutí s náboženskými vůdci, opustil Ježíš Judsko a vrátil se do Galileje.4 Šel skrze Samařsko.5-6 Kolem poledne přišel k Jákobově studni u městečka Sychar.7-8 Jeho učedníci odešli do města nakoupit něco k jídlu. Ježíš si chtěl u studny odpočinout. Sotva usedl, jedna z místních žen přišla pro vodu. „Prosím tě, dej mi napít,“ obrátil se na ni Ježíš.9 „Jak to, že žádáš službu od Samařanky, když jsi Žid?“ (Mezi Židy a Samařany vládlo totiž napětí.)10 Ježíš jí odpověděl: „Kdybys věděla, kdo jsem a co ti nabízím, prosila bys ty mne, abych ti dal napít té životodárné vody.“11 „Vždyť nemáš žádnou nádobu! Jak chceš nabrat vodu z tak hluboké studny?“ namítla žena.12 „Jsi snad mocnější, než byl náš praotec Jákob, který ji vyhloubil? Čerpal z ní vodu pro sebe, svou rodinu i svůj dobytek.“13-14 Nato jí Ježíš odpověděl: „Voda, kterou nabízím já, uhašuje žízeň navždy a naplňuje touhu po věčnosti.“15 „Pane, tu vodu mi dej ať už sem nemusím chodit,“ prosila ho žena.16 „Jdi a přiveď svého muže,“ přikázal jí Ježíš.17 „Nemám muže,“ odpověděla žena. „To máš pravdu,“ řekl jí Ježíš.18 „Vystřídala jsi jich pět a ani ten, se kterým žiješ nyní, není tvůj muž.“19 „Pane, vidím, že jsi prorok,“ vyhrkla s údivem.20 „To bys mi mohl odpovědět, proč vy Židé považujete jen Jeruzalém za místo vhodné k uctívání Boha. Naši předkové se od nepaměti modlili na této hoře.“21 Ježíš jí odpověděl: „Věř mi, blíží se doba, kdy lidé nebudou uctívat Boha ani v Jeruzalémě, ani na této hoře.22 My známe smysl naší bohoslužby, ale vy ho neznáte, protože Mesiáš vyjde ze Židů.23 Nastává však doba, kdy nebude záležet na tom, kde se kdo modlí, ale jak se modlí. Skuteční vyznavači budou ctít Otce upřímně a neformálně. O takové vyznavače Otci jde.24 Bůh je duchovní bytost a ti, kdo ho vzývají, mají tak činit opravdově a pod vedením Ducha svatého.“25 „Vím, že přijde Mesiáš,“ pravila žena, „ten nám všechno vysvětlí.“26 „Ten Mesiáš jsem já,“ řekl jí nato Ježíš.27 V té chvíli se učedníci vrátili z města a byli překvapeni, když Ježíše zastihli v rozhovoru se ženou. Neodvážili se však zeptat, proč s ní mluví.28 Žena nechala své vědro ležet u studny a spěchala do města, kde řekla lidem:29 „Pojďte se podívat na člověka, s nímž jsem se dosud nesetkala, a přesto o mně všechno ví. Není to snad Mesiáš?“30 Lidé z města se tedy vydali za Ježíšem.31 Učedníci ho zatím pobízeli, aby se najedl.32 On však odmítl: „Nebudu jíst. Mám jiný pokrm, který neznáte.“33 „Kdo mu přinesl jídlo?“ říkali si.34 Ježíš je hned vyvedl z nejistoty: „Sytím se tím, že konám Boží vůli. Dokončit jeho dílo – to je můj pokrm.35 Obilí bude zralé za čtyři měsíce, ale lidé jsou již zralí ke žni.36 Ten, kdo bude sklízet a shromažďovat tuto úrodu pro věčnost, dostane za svou práci odměnu. A ten, kdo rozséval, bude se radovat spolu s ním.37 Neříká se nadarmo, že jeden zasévá a druhý žne.38 Já vás posílám sklízet pole, které jste neosévali. Jiní se před vámi lopotili a vy sbíráte výsledky jejich práce.“39 Na základě svědectví té ženy uvěřilo v Ježíše mnoho Samařanů ze Sychar.40-41 Prosili ho, aby u nich zůstal. Zdržel se tam dva dny, mluvil k nim a jejich víra rostla.42 Ženě řekli: „Teď už věříme ne pro to, co jsi o něm pověděla, ale slyšeli jsme ho a víme, že je opravdu Spasitel světa.“43 Po dvou dnech pokračoval Ježíš v cestě do Galileje.44-45 I když doma nebývá nikdo ve vážnosti, přijali ho Galilejští velmi srdečně. I oni byli totiž o Velikonocích v Jeruzalémě a stali se tam svědky některých jeho zázraků.46 Když Ježíš procházel Galileou, zastavil se také v Káni, kde před nedávnem při svatbě proměnil vodu ve víno. Nedaleko odtud leželo město Kafarnaum. Zde žil jeden královský úředník, jehož syn těžce onemocněl.47 Jakmile se dověděl o Ježíšově návratu, hned ho vyhledal a prosil o pomoc. Žádal ho, aby s ním šel domů a vrátil zdraví umírajícímu synovi.48 Ježíš mu odpověděl: „Cožpak mi neuvěříte, pokud neuvidíte zázraky?“49 Královský úředník úpěnlivě prosil: „Pane, pojď hned se mnou, vždyť mi doma umírá syn.“50 Ježíš mu však jen krátce řekl: „Vrať se domů. Tvůj syn je zdráv.“ Úředník jeho slovům uvěřil a rychle spěchal domů.51 Již cestou potkal své sluhy, kteří mu běželi naproti se zprávou o synově uzdravení.52 Ten se jich dychtivě zeptal, v kterou dobu se jeho syn uzdravil. „Včera v jednu hodinu odpoledne mu přestala horečka,“ odpověděli.53 Radostí naplněný otec si uvědomil, že právě v tu chvíli mu Ježíš řekl: „Tvůj syn je zdráv.“ Po této události královský úředník uvěřil, že Ježíš je pravý Mesiáš. A uvěřila tomu i jeho rodina a všechno služebnictvo.54 Tak Ježíš učinil druhý zázrak v Galileji po svém návratu z Judska.

Jan 4

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Keď sa Pán dozvedel, že sa farizeji dopočuli, ako získava a krstí viac učeníkov ako Ján –2 hoci Ježiš sám nekrstil, krstili jeho učeníci –3 opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley.4 Musel prejsť cez Samáriu.5 Okolo poludnia došiel k Jakobovej studni pri mestečku Sichar.6 Ježiš, unavený dlhou chôdzou, chcel si pri studni odpočinúť.7 Sotva si sadol, prišla jedna z miestnych žien po vodu. „Daj sa mi napiť!“ poprosil ju Ježiš.8 Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie.9 „Ako to, že žiadaš vodu odo mňa, hoci si Žid?“ čudovala sa žena, lebo medzi Židmi a Samaritánmi vládlo napätie.10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala nádherný dar, ktorý ti chce Boh ponúknuť, a keby si vedela, kto som, ty by si prosila mňa, aby som sa ti dal napiť živej vody.“11 „Veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vody z takej hlbokej studne?“ namietla. „Odkiaľ by si vzal živú vodu?12 Alebo si azda väčší, ako bol náš praotec Jakob, ktorý dal túto studňu vykopať? Sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok.“13 Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije túto vodu, opäť bude smädný.14 Ale voda, ktorú ja ponúkam, uhasí navždy smäd a stane sa prameňom, ktorý napĺňa túžbu po večnosti.“15 „Pane, prosím ťa, daj mi tej vody, aby som nebola smädná a nemusela sem chodievať po vodu,“ poprosila žena.16 „Choď a priveď sem svojho muža,“ rozkázal jej Ježiš.17 „Nemám muža,“ odpovedala.„Pravdu vravíš,“ súhlasil Ježiš.18 „Vystriedala si ich päť a ani ten, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj muž.“19 „Pane, vidím, že si prorok!“ prekvapene zvolala.20 „Povedz mi teda, prečo vy Židia pokladáte Jeruzalem za jediné miesto, kde sa má uctievať Boh? Naši predkovia sa od nepamäti modlievali na tomto vrchu.“21 Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani v Jeruzaleme, ani na tomto vrchu.22 Vy uctievate, čo nepoznáte. My uctievame, čo poznáme, lebo Mesiáš vyjde zo Židov.23 Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď nebude záležať na tom, kde sa kto modlí, ale ako sa modlí.24 Skutoční vyznávači budú uctievať Otca v Duchu a pravde. O takých vyznávačov Otcovi ide. Boh je Duch a tí, čo ho vzývajú, musia mať jeho ducha a žiť v jeho pravde.“25 „Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa volá Kristus,“ povedala žena, „ten nám všetko vysvetlí.“26 „Tým Mesiášom som ja,“ povedal jej Ježiš.27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala:29 „Poďte so mnou. Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som dosiaľ urobila. Nebude to azda Mesiáš?“30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol.32 Ale odmietol: „Nebudem jesť. Mám iný pokrm, ktorý nepoznáte.“33 „Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?“ spytovali sa učeníci navzájom.34 Ježiš im odpovedal: „Mojím pokrmom je žiť podľa toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo.35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú.36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ženci, čo budú zhromažďovať ľudské duše do večných obilníc, dostanú bohatú odmenu.37 A tí, čo siali, sa budú radovať spolu so žencami. Lebo je pravda, že jedni sejú a druhí žnú.38 Ja som vás poslal žať ta, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce.“39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš, lebo tá žena všade rozprávala: „Povedal mi všetko, čo som robila.“40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni.41 Mnohí ďalší uverili v neho pre jeho slová.42 Vraveli žene: „Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Spasiteľ sveta.“43 Po dvoch dňoch, ktoré tam Ježiš strávil, pobral sa do Galiley.44 A hoci je známy jeho výrok: „Doma nikto nie je prorokom,“45 tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach a videli niektoré z jeho zázrakov.46 Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý vysoký úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna,47 sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.48 „Mám azda vykonať ešte ďalšie zázraky, aby ste uverili vo mňa?“ spýtal sa Ježiš.49 „Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!“ naliehal úradník.50 „Vráť sa domov! Tvoj syn je zdravý!“ odpovedal mu Ježiš.51 A ten človek uveril Ježišovi a vrátil sa domov. Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn sa má lepšie.52 Spýtal sa ich, kedy sa mu stav zlepšil. Odpovedali mu: „Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka.“53 A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn je zdravý.“ A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš.54 To bol druhý zázrak, ktorý Ježiš urobil v Galilei po svojom návrate z Judska.