1Milí priatelia! Ja, Pavol, služobník Ježiša Krista, píšem všetkým kresťanom v Ríme. Ježiš Kristus si ma povolal za svojho apoštola a poveril ma, aby som šíril Božiu radostnú správu.2V Svätom Písme ju Boh predpovedal už dávno ústami svojich prorokov.3Je to správa o jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Narodil sa ako človek a je potomok kráľa Dávida,4ale zároveň je aj Božím Synom, obdareným Svätým Duchom a mocou, čo dokazuje jeho vzkriesenie.5A práve od neho som získal výsadu a poverenie nabádať v jeho mene ľudí všetkých národov, aby v neho uverili a poslúchali ho.6Aj vy k nim patríte, lebo aj vás si Ježiš Kristus povolal.7A tak všetkým v Ríme, ktorých si Boh zamiloval a ktorých si povolal ako svoj svätý ľud, želám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
Pavol túži uvidieť bratov v Ríme
8Predovšetkým ďakujem Bohu v mene Ježiša Krista za to, že o vašej viere sa hovorí po celom svete.9A sám Boh, ktorému z celej duše slúžim a šírim radostnú zvesť o jeho Synovi, vie, ako často na vás myslievam a neprestajne ho prosím,10aby mi dožičil navštíviť vás, ak to bude jeho vôľa.11Lebo túžim vás uvidieť osobne a upevniť vašu vieru tým, čo mne Svätý Duch daroval.12Zároveň túžim po tom, aby sme sa navzájom povzbudili vierou vašou i mojou.13Rád by som vám, milí bratia, povedal, že som už neraz pomýšľal prísť k vám, aby som aj u vás ako u iných národov mohol získať ľudí pre Krista, ale zakaždým mi v tom niečo zabránilo.14Cítim sa totiž dlžníkom národom vyspelým aj primitívnym, vzdelaným aj nevzdelaným15a z toho pramení moja túžba šíriť radostné posolstvo aj u vás v Ríme.16Nehanbím sa rozhlasovať túto radostnú zvesť všade, lebo je v nej moc Božia zachrániť každého, kto verí. Platí to predovšetkým pre Židov, ale teraz ju majú počuť aj ostatní ľudia.17V nej sa prejavuje Božia spravodlivosť, ktorá sa prijíma vierou a k viere vedie. Veď už prorok Habakuk napísal: „Kto Bohu dôveruje, obstojí pred ním a bude žiť.“
Boží súd postihne všetkých, ktorí žijú bez neho
18Ale Boží hnev zasiahne všetkých, ktorí vedú hriešny a nespravodlivý život, a tým potláčajú pravdu.19Veď všetko, čo môže človek v Bohu poznať, zjavil Boh aj im.20Jeho večnú moc aj božstvo, ktoré sú neviditeľné, môžu vidieť v stvorenej prírode. Preto sa nikto nebude môcť vyhovárať, že o Bohu nevedel.21Hoci ľudia oddávna poznali Boha, neuctievali ho ani mu neboli vďační, začali zmýšľať o Bohu prevrátene a to zatemnilo ich myseľ aj nerozumné srdce.22Myslia si o sebe, že sú múdri, ale upadli do bláznovstva.23Namiesto aby uctievali slávneho a večného Boha, vytvorili si modly z dreva alebo kameňa v podobe smrteľného človeka, alebo aj vtákov, štvornožcov a plazov.24Preto ich Boh nechal napospas nečistým vášňam ich srdca, takže zneuctievajú vlastné telá vášňami.25Vymenili Božiu pravdu za lož, klaňajú sa a slúžia veciam, ktoré Boh stvoril, namiesto Stvoriteľovi. Jemu jedinému patrí česť a sláva naveky!26Preto ich Boh ponechal samých na seba a dovolil, aby upadli do hanebných náruživostí. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený.27Aj muži namiesto prirodzeného pohlavného styku so ženami zahoreli túžbou po sebe, navzájom sa oddávajú hanebnostiam, a tak na vlastnom tele znášajú trest za svoju zvrátenosť.28Keďže si nevážili Boha ani ho netúžili poznať, vydal ich Boh napospas ich zvrátenej mysli a nechal ich robiť všetko, čo sa nepatrí.29Ich život je plný skazenosti, smilstva, podlosti, chamtivosti a nevraživosti. Podliehajú závisti, ktorá vedie k vraždám, sú samý svár, intrigánstvo a zlomyseľnosť.30Ohovárajú a osočujú sa navzájom, nenávidia Boha, sú nafúkaní, spupní, pri dosahovaní svojho cieľa sa nezastavia pred ničím, nectia si rodičov.31Sú nerozumní, s nikým sa neznesú, nepoznajú lásku ani zľutovanie.32Vedia, že si podľa Božieho rozhodnutia za svoje správanie zaslúžia smrť, a predsa nielenže sami tak konajú, ale ešte nabádajú iných, aby konali podobne.
1Paul, a servant[1] of Christ Jesus, called to be an apostle, set apart for the gospel of God, (Sk 13,2; 1 Kor 1,1; 1 Kor 9,1; 2 Kor 1,1; Gal 1,10; Hebr 5,4)2which he promised beforehand through his prophets in the holy Scriptures, (Lk 1,70; Rim 3,21; Rim 16,26; Tit 1,2)3concerning his Son, who was descended from David[2] according to the flesh (Mt 1,1; Gal 4,4)4and was declared to be the Son of God in power according to the Spirit of holiness by his resurrection from the dead, Jesus Christ our Lord, (Sk 10,38; Sk 13,33; Sk 26,23; 2 Kor 13,4; Ef 1,19; Flp 3,10)5through whom we have received grace and apostleship to bring about the obedience of faith for the sake of his name among all the nations, (Sk 1,25; Sk 6,7; Sk 9,15; Rim 6,16; Rim 12,3; Rim 15,15; Rim 15,18; Rim 16,26; 1 Pt 1,2)6including you who are called to belong to Jesus Christ, (Rim 8,28; Rim 8,30; Zjv 17,14)7To all those in Rome who are loved by God and called to be saints: Grace to you and peace from God our Father and the Lord Jesus Christ. (1 Kor 1,3)
Longing to Go to Rome
8First, I thank my God through Jesus Christ for all of you, because your faith is proclaimed in all the world. (Rim 6,17; Rim 16,19; 1 Kor 1,4; Ef 1,15; Flp 1,3; Flp 4,6; Kol 1,3; 1 Sol 1,8; 2 Tim 1,3)9For God is my witness, whom I serve with my spirit in the gospel of his Son, that without ceasing I mention you (Sk 24,14; Rim 9,1; 2 Kor 1,23; 2 Kor 11,10; 2 Kor 11,31; Flp 1,8; 1 Sol 2,5; 1 Sol 2,10; 2 Tim 1,3)10always in my prayers, asking that somehow by God’s will I may now at last succeed in coming to you. (Rim 15,32; 1 Sol 3,10)11For I long to see you, that I may impart to you some spiritual gift to strengthen you— (Sk 19,21; Rim 15,22)12that is, that we may be mutually encouraged by each other’s faith, both yours and mine. (2 Pt 1,1)13I do not want you to be unaware, brothers,[3] that I have often intended to come to you (but thus far have been prevented), in order that I may reap some harvest among you as well as among the rest of the Gentiles. (Jn 4,36; Sk 19,21; Rim 15,22; Flp 4,17; 1 Sol 2,18)14I am under obligation both to Greeks and to barbarians,[4] both to the wise and to the foolish. (Sk 28,2; 1 Kor 9,16)15So I am eager to preach the gospel to you also who are in Rome.
18For the wrath of God is revealed from heaven against all ungodliness and unrighteousness of men, who by their unrighteousness suppress the truth. (Rim 2,5; Rim 5,9; Ef 5,6; Kol 3,6)19For what can be known about God is plain to them, because God has shown it to them. (Sk 14,17; Sk 17,24; Rim 2,14)20For his invisible attributes, namely, his eternal power and divine nature, have been clearly perceived, ever since the creation of the world,[7] in the things that have been made. So they are without excuse. (Ž 19,1; Jer 5,21)21For although they knew God, they did not honor him as God or give thanks to him, but they became futile in their thinking, and their foolish hearts were darkened. (2 Kr 17,15; Jer 2,5; Ef 4,17)22Claiming to be wise, they became fools, (Jer 10,14; 1 Kor 1,20)23and exchanged the glory of the immortal God for images resembling mortal man and birds and animals and creeping things. (Dt 4,16; Ž 106,20; Jer 2,11; Sk 17,29; 1 Tim 1,17)24Therefore God gave them up in the lusts of their hearts to impurity, to the dishonoring of their bodies among themselves, (Rim 1,26; Rim 1,28; Ef 4,19; 1 Sol 4,4)25because they exchanged the truth about God for a lie and worshiped and served the creature rather than the Creator, who is blessed forever! Amen. (Iz 28,15; Iz 44,19; Jer 10,14; Am 2,4; Rim 9,5; 2 Sol 2,11)26For this reason God gave them up to dishonorable passions. For their women exchanged natural relations for those that are contrary to nature; (Rim 1,24; Rim 1,28; Kol 3,5; 1 Sol 4,5)27and the men likewise gave up natural relations with women and were consumed with passion for one another, men committing shameless acts with men and receiving in themselves the due penalty for their error. (Lv 18,22; Lv 20,13)28And since they did not see fit to acknowledge God, God gave them up to a debased mind to do what ought not to be done. (Jer 6,30; Rim 1,24; Rim 1,26; Ef 5,4)29They were filled with all manner of unrighteousness, evil, covetousness, malice. They are full of envy, murder, strife, deceit, maliciousness. They are gossips,30slanderers, haters of God, insolent, haughty, boastful, inventors of evil, disobedient to parents,31foolish, faithless, heartless, ruthless.32Though they know God’s righteous decree that those who practice such things deserve to die, they not only do them but give approval to those who practice them. (Lk 11,48; Sk 8,1; Sk 22,20; Rim 2,26; Rim 6,21; Rim 8,4; 1 Kor 13,6; 2 Sol 2,12)