1Pozrite, ako ja chápem duchovnú slobodu vo svojom živote! Či vari nie som apoštol Ježiša Krista? Či sa mi neukázal osobne v Damasku?2Ak mi niektorí autoritu apoštola upierajú, vy sami ste živým dôkazom, že naozaj mám Kristovo poverenie. Inak by ste boli až doteraz pohanmi.3Svojim kritikom odpovedám:4Či nemáme právo na vaše pohostinstvo?5Nemáme právo brať so sebou manželku ako ostatní apoštoli a Ježišovi bratia, alebo aj sám Peter?6Prečo iba ja a Barnabáš si máme zarábať vlastnými rukami?7Či ste už videli vojaka, ktorý by slúžil v armáde za vlastné peniaze? Alebo hospodára, ktorý by nejedol plody z toho, čo zasadil? Alebo pastiera, ktorý pasie kravy a nepije ich mlieko?8Nemyslite si, že to sú len moje sebecké nápady.9Aj v Mojžišovom zákone je napísané: „Nedaj náhubok zvieraťu, ktoré používaš pri mlatbe.“10Keď Pán Boh dal taký príkaz, mal na mysli iba zvieratá, alebo myslel aj na nás? Veď aj slovo o oráčovi a mlatcovi, ktorí pracujú v nádeji, má duchovný význam.11Ak my rozsievame medzi vami večné hodnoty, či nemáme právo očakávať, že aj vy sa budete starať o nás, ako sa staráte aj o iných kazateľov?12Predsa sme sa nikdy tohto práva nedovolávali; radšej budeme znášať aj biedu, len aby sme neprekážali v šírení posolstva o Kristovi.13Áno, vzdal som sa práva na vašu starostlivosť, hoci viete, že kto je zamestnaný v chrámových službách, toho platia z chrámovej pokladnice, a kto slúži pri oltári, dostáva svoj diel z obetí.14Tak to ustanovil aj Kristus, že tí, čo zvestujú evanjelium, majú z neho aj žiť.15A predsa som sa nikdy ničoho nedožadoval, ani teraz to nepíšem preto, že by som azda niečo také očakával. Radšej by som zomrel, než by niekto zmaril to, na čo som bol až dosiaľ hrdý.16-17Aby ste mi rozumeli: to, že hlásam Kristovo posolstvo, nepokladám za zásluhu a nerobím si nijaký nárok na odmenu. Je to jednoducho moja povinnosť, úloha, ktorú musím splniť – inak by mi bolo beda.18Som však šťastný, že slúžim Kristovi ako jeho posol, a za túto prácu nič nechcem, ba vzdávam sa aj toho, čo mi právom patrí.
Sloboda apoštola Pavla
19A tak som slobodný, nezávislý, a predsa som sa dobrovoľne dal do služby všetkým, aby som čím viac ľudí získal pre Krista.20Aby som získal Židov, vystupoval som medzi nimi ako Žid. Medzi ľuďmi podriadenými Mojžišovým zákonom som sa im aj ja podriaďoval, hoci nimi už nie som viazaný.21A medzi ľuďmi, ktorí ich nepoznajú, nelipol som na nich ani ja. To však neznamená, že neuznávam Božie zákony – zaväzuje ma predsa zákon Kristov.22Iba sa usilujem priblížiť všetkým ľuďom na ich úrovni, aby som aspoň niektorých zachránil.23A mojou jedinou odmenou je, že i ja smiem čerpať z požehnania, ktoré im moje posolstvo prináša.24A teraz sa pozrite na bežcov: v pretekoch môže zvíťaziť iba jeden, i keď sa o to, samozrejme, usilujú všetci. Bežte teda tak, aby ste zvíťazili vy!25To, pravda, vyžaduje od pretekára tvrdú prácu a odriekanie. Ale ak sú toho schopní športovci, ktorým ide len o pozemské vavríny, my to musíme brať ešte vážnejšie, lebo nám ide o večnosť.26Ja mám pred sebou jasný cieľ, ku ktorému bežím; bojujem nie tak, aby som bil do prázdna,27ale krotím svoje telo a cvičím ho v zdržanlivosti, aby sa nestalo, že by som druhým kázal, no sám zlyhal.
1Am I not free? Am I not an apostle? Have I not seen Jesus our Lord? Are not you my workmanship in the Lord? (Sk 9,3; Sk 9,17; Sk 14,14; Sk 18,9; Sk 22,14; Sk 22,18; Sk 23,11; 1 Kor 3,6; 1 Kor 9,19; 1 Kor 15,8; 2 Kor 10,7; 2 Kor 12,12; 1 Sol 2,6; Zjv 2,2)2If to others I am not an apostle, at least I am to you, for you are the seal of my apostleship in the Lord. (2 Kor 3,2)3This is my defense to those who would examine me.4Do we not have the right to eat and drink? (1 Kor 9,14; 1 Sol 2,6; 1 Sol 2,9; 2 Sol 3,8)5Do we not have the right to take along a believing wife,[1] as do the other apostles and the brothers of the Lord and Cephas? (Mt 8,14; Mt 12,46; Jn 1,42; 1 Kor 7,7)6Or is it only Barnabas and I who have no right to refrain from working for a living?7Who serves as a soldier at his own expense? Who plants a vineyard without eating any of its fruit? Or who tends a flock without getting some of the milk? (Dt 20,6; Prís 27,18; Pies 8,12; 1 Kor 3,6; 2 Kor 10,4; 1 Tim 1,18; 2 Tim 2,3)8Do I say these things on human authority? Does not the Law say the same?9For it is written in the Law of Moses, “You shall not muzzle an ox when it treads out the grain.” Is it for oxen that God is concerned? (Dt 25,4; 1 Tim 5,18)10Does he not certainly speak for our sake? It was written for our sake, because the plowman should plow in hope and the thresher thresh in hope of sharing in the crop. (Rim 4,24; 2 Tim 2,6)11If we have sown spiritual things among you, is it too much if we reap material things from you? (Rim 15,27; Gal 6,6)12If others share this rightful claim on you, do not we even more? Nevertheless, we have not made use of this right, but we endure anything rather than put an obstacle in the way of the gospel of Christ. (Sk 20,33; 1 Kor 9,15; 1 Kor 9,18; 2 Kor 6,3; 2 Kor 11,12)13Do you not know that those who are employed in the temple service get their food from the temple, and those who serve at the altar share in the sacrificial offerings? (Lv 6,16; Lv 6,26; Lv 7,6; Nm 5,9; Nm 18,8; Dt 18,1)14In the same way, the Lord commanded that those who proclaim the gospel should get their living by the gospel. (Mt 10,10; 1 Kor 9,4)15But I have made no use of any of these rights, nor am I writing these things to secure any such provision. For I would rather die than have anyone deprive me of my ground for boasting. (Sk 18,3; 2 Kor 11,10)16For if I preach the gospel, that gives me no ground for boasting. For necessity is laid upon me. Woe to me if I do not preach the gospel! (Sk 4,20; Sk 9,6; Rim 1,14)17For if I do this of my own will, I have a reward, but if not of my own will, I am still entrusted with a stewardship. (1 Kor 4,1; Gal 2,7; Flp 1,16)18What then is my reward? That in my preaching I may present the gospel free of charge, so as not to make full use of my right in the gospel. (2 Kor 11,7; 2 Kor 12,13)19For though I am free from all, I have made myself a servant to all, that I might win more of them. (Mt 18,15; 1 Kor 9,1; 1 Kor 10,29; Gal 5,13; 1 Pt 3,1)20To the Jews I became as a Jew, in order to win Jews. To those under the law I became as one under the law (though not being myself under the law) that I might win those under the law. (Sk 16,3; Sk 21,23)21To those outside the law I became as one outside the law (not being outside the law of God but under the law of Christ) that I might win those outside the law. (Rim 2,12; Rim 2,14; 1 Kor 7,22; Gal 2,3; Gal 3,2)22To the weak I became weak, that I might win the weak. I have become all things to all people, that by all means I might save some. (Rim 11,14; 1 Kor 7,16; 1 Kor 10,33; 2 Kor 11,29)23I do it all for the sake of the gospel, that I may share with them in its blessings. (1 Kor 10,24)24Do you not know that in a race all the runners run, but only one receives the prize? So run that you may obtain it. (Gal 2,2; Gal 5,7; Flp 2,16; Flp 3,14; Kol 2,18; 2 Tim 4,7; Hebr 12,1)25Every athlete exercises self-control in all things. They do it to receive a perishable wreath, but we an imperishable. (1 Tim 6,12; 2 Tim 2,5; 2 Tim 4,7; Jak 1,12; Júd 1,3)26So I do not run aimlessly; I do not box as one beating the air. (1 Kor 14,9; Hebr 12,4)27But I discipline my body and keep it under control,[2] lest after preaching to others I myself should be disqualified. (Pies 1,6; Jer 6,30; Rim 1,28; Rim 6,19; Hebr 6,8)