1Pýtali ste sa tiež, či kresťan smie jesť mäso zo zvierat obetovaných pri pohanských obradoch. Sme zajedno v tom, že každý z nás má o Bohu a o jeho vôli nejaké poznanie.2To však často vedie len k domýšľavosti. Kto nehľadá nič iné, iba vedomosti, koná v podstate sebecky.3Láska však smeruje k inému človeku, buduje vzájomné vzťahy.4Čo sa týka mäsa zasväteného pohanským bohom, tu vieme, že Boh je len jeden a modly teda vôbec nič neznamenajú.5Ak sa im tiež hovorí „boh“ – a takých „bohov“ je mnoho – to nič nemení na veci.6My poznáme len jedného Boha, nášho Otca, od ktorého všetko pochádza a ktorému my všetci patríme. A máme len jedného Pána: Ježiša Krista, ktorý dal život všetkému – aj nám.7Nie všetci však dospeli k tomuto poznaniu. Niektorí ešte len nedávno sami uctievali modly, a preto v tomto mäse dosiaľ vidia náznak modloslužby. Svedomie, ovplyvňované pohanskou minulosťou, im potom robí výčitky.8Je pravda, že jedlo nám u Boha ceny nepridá, ani neuberie, nič ním nezískame, ani nestratíme.9Musíte však byť opatrní, aby váš slobodný postoj nepohoršil slabších vo viere.10Keď ťa totiž niekto vidí robiť niečo, čo pokladá za nesprávne,11môže ho tvoj príklad viesť k tomu, aby robil to isté – aj proti hlasu svojho svedomia!12A tak sa tvoje poznanie môže stať nešťastím pre tvojho slabšieho brata, za ktorého tiež Kristus umrel. Takto zbaviť bratov pokojného svedomia a vyvolávať v nich vnútorný rozpor je teda nielen neláskavé voči bratovi, ale urážlivé voči Kristovi.13Ak by teda moje jedlo malo byť príčinou bratovho pádu, radšej sa toho jedla zrieknem, aby som bratovi neublížil.
1Now concerning[1] food offered to idols: we know that “all of us possess knowledge.” This “knowledge” puffs up, but love builds up. (Sk 15,29; Rim 14,3; Rim 15,14; 1 Kor 8,4; 1 Kor 8,7; 1 Kor 8,10; 1 Kor 13,4)2If anyone imagines that he knows something, he does not yet know as he ought to know. (1 Kor 3,18; 1 Kor 13,8; 1 Kor 13,12; Gal 6,3; 1 Tim 6,3)3But if anyone loves God, he is known by God.[2] (Ex 33,12; Ex 33,17; Jer 1,5; Nah 1,7; Gal 4,9; 2 Tim 2,19)4Therefore, as to the eating of food offered to idols, we know that “an idol has no real existence,” and that “there is no God but one.” (Dt 4,35; Dt 4,39; Iz 41,24; Sk 14,15; 1 Kor 8,6; 1 Kor 10,19)5For although there may be so-called gods in heaven or on earth—as indeed there are many “gods” and many “lords”— (2 Sol 2,4)6yet for us there is one God, the Father, from whom are all things and for whom we exist, and one Lord, Jesus Christ, through whom are all things and through whom we exist. (Mal 2,10; Jn 1,3; Jn 13,13; Rim 11,36; 1 Kor 1,2; 1 Kor 8,4; Ef 4,5; Ef 4,6; Kol 1,16; 1 Tim 2,5)7However, not all possess this knowledge. But some, through former association with idols, eat food as really offered to an idol, and their conscience, being weak, is defiled. (Rim 14,14; Rim 14,22; 1 Kor 10,25; 1 Kor 10,28)8Food will not commend us to God. We are no worse off if we do not eat, and no better off if we do. (Rim 14,17)9But take care that this right of yours does not somehow become a stumbling block to the weak. (Rim 14,1; Rim 14,21; 1 Kor 10,23; Gal 5,13)10For if anyone sees you who have knowledge eating[3] in an idol’s temple, will he not be encouraged,[4] if his conscience is weak, to eat food offered to idols?11And so by your knowledge this weak person is destroyed, the brother for whom Christ died. (Rim 14,15; Rim 14,20)12Thus, sinning against your brothers[5] and wounding their conscience when it is weak, you sin against Christ. (Zach 2,8; Mt 18,6; Mt 25,45)13Therefore, if food makes my brother stumble, I will never eat meat, lest I make my brother stumble. (Rim 14,13; Rim 14,21; 2 Kor 6,3; 2 Kor 11,29)