1Nepozerajte sa teda na nás inak než ako na Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev.2Od služobníka sa očakáva, že bude verne vykonávať príkazy svojho pána.3Dá sa to povedať aj o mne? Čo o tom súdite vy, to nie je pre mňa rozhodujúce.4A nemôže to posúdiť ani nikto iný, dokonca ani môj vlastný úsudok nie je rozhodujúci, i keď moje svedomie je pokojné. Sám Pán môže o tom rozhodnúť s konečnou platnosťou.5Nerobte preto o nikom predčasné závery, kým sa nevráti Kristus. On vynesie na svetlo to, čo bolo ukryté zraku, a odhalí aj tie najtajnejšie pohnútky. Až potom dostane každý od Boha také uznanie, aké mu patrí.6Bratia, iste chápete, že nehovorím len o sebe a o Apolovi, keď vám toto všetko píšem. Chcel som len na tomto príklade zdôrazniť, že nemáte vyzdvihovať svojich obľúbených kazateľov nad iných.7Nikto z nás predsa nie je o nič viac ako ostatní. Všetci máme len to, čo sme dostali, nemáme sa teda čím vychvaľovať pred ostatnými.8Vy ste presvedčení, že ste už duchovne na výške a že viac nepotrebujete. Pýšite sa, že ste občanmi Božieho kráľovstva. Bárs by ste nimi naozaj boli! Potom by ste sa necítili takí povznesení nad nás.9Tak sa mi zdá, že nám apoštolom určil Boh to najposlednejšie miesto; ako odsúdencom na smrť. Stali sme sa divadlom svetu, anjelom i ľuďom.10Nás považujú za bláznov pre Krista, vy ste však celkom rozumní a vážení kresťania! Nami každý pohŕda, vás však uznáva, my sme slabí, vy ste silní.11Trpíme hladom a smädom, zimou a chorobami, sme štvaní z miesta na miesto12a musíme si sami tvrdo zarábať na chlieb. Žehnáme tým, čo nás preklínajú; ak nás šikanujú, trpezlivo to znášame,13ak nás ohovárajú, modlíme sa za nich. Nikto sa nás nezastane, sme iba vydedencami.14To však nepíšem preto, že by som vám chcel niečo vyčítať, ale napomínam vás ako vlastné deti.15Kazateľov a vychovávateľov môžete mať mnoho, ale vaším duchovným otcom som ja, pretože odo mňa ste počuli evanjelium.16Preto vás nabádam, aby ste žili podľa môjho príkladu.17Práve preto k vám posielam svojho milovaného a verného spolupracovníka Timoteja. Viete, že ho mám rád ako vlastného syna. Ten vám pripomenie moje kresťanské zásady, ako ich vyučujem v každom zbore.18Niektorí sa začali povyšovať, akoby som už ani nemal prísť do Korintu. Veľmi sa mýlia.19Prídem čo najskôr, ako mi len dovolí Pán, a potom uvidíme, či je v ich reči Božia sila, alebo iba prázdne vystatovanie.20Božie kráľovstvo predsa nestojí na rečníckom umení, ale na sile Božieho ducha.21Tak čo teda chcete? Mám k vám prísť s palicou alebo s láskou a vľúdnosťou?
1This is how one should regard us, as servants of Christ and stewards of the mysteries of God. (1 Kor 9,17; 1 Pt 4,10)2Moreover, it is required of stewards that they be found faithful.3But with me it is a very small thing that I should be judged by you or by any human court. In fact, I do not even judge myself.4For I am not aware of anything against myself, but I am not thereby acquitted. It is the Lord who judges me. (Jób 9,2; Jób 9,15; Ž 130,3; Ž 143,2; Sk 23,1; 1 Jn 3,21)5Therefore do not pronounce judgment before the time, before the Lord comes, who will bring to light the things now hidden in darkness and will disclose the purposes of the heart. Then each one will receive his commendation from God. (Mt 7,1; Mt 13,29; Jn 21,22; Rim 2,1; Rim 2,16; 1 Kor 3,8; 1 Kor 3,13; 2 Kor 10,18)6I have applied all these things to myself and Apollos for your benefit, brothers,[1] that you may learn by us not to go beyond what is written, that none of you may be puffed up in favor of one against another. (1 Kor 4,18; 1 Kor 5,2; 1 Kor 13,4)7For who sees anything different in you? What do you have that you did not receive? If then you received it, why do you boast as if you did not receive it? (1 Krn 29,14; Jn 3,27; Jak 1,17; 1 Pt 4,10)8Already you have all you want! Already you have become rich! Without us you have become kings! And would that you did reign, so that we might share the rule with you!9For I think that God has exhibited us apostles as last of all, like men sentenced to death, because we have become a spectacle to the world, to angels, and to men. (Iz 20,3; Rim 8,36; Hebr 10,33)10We are fools for Christ’s sake, but you are wise in Christ. We are weak, but you are strong. You are held in honor, but we in disrepute. (Sk 17,18; Sk 26,24; 1 Kor 1,18; 1 Kor 2,3; 2 Kor 11,19; 2 Kor 13,9)11To the present hour we hunger and thirst, we are poorly dressed and buffeted and homeless, (Mt 8,20; Rim 8,35; 2 Kor 11,20; 2 Kor 11,23; 2 Kor 11,27; Flp 4,12)12and we labor, working with our own hands. When reviled, we bless; when persecuted, we endure; (Jn 15,20; Sk 18,3; 1 Pt 3,9)13when slandered, we entreat. We have become, and are still, like the scum of the world, the refuse of all things. (Iz 30,22; Iz 64,6; Nár 3,45)14I do not write these things to make you ashamed, but to admonish you as my beloved children. (1 Kor 6,5; 1 Kor 15,34; 2 Kor 6,13; 1 Sol 2,11; 3 Jn 1,4)15For though you have countless[2] guides in Christ, you do not have many fathers. For I became your father in Christ Jesus through the gospel. (1 Kor 3,10; Gal 4,19; Flm 1,10)16I urge you, then, be imitators of me. (1 Kor 11,1; Flp 3,17; Flp 4,9; 1 Sol 1,6; 2 Sol 3,9)17That is why I sent[3] you Timothy, my beloved and faithful child in the Lord, to remind you of my ways in Christ,[4] as I teach them everywhere in every church. (1 Kor 7,17; 1 Kor 16,10; 1 Tim 1,2; 2 Tim 1,2)18Some are arrogant, as though I were not coming to you. (1 Kor 4,6; 1 Kor 4,21; 2 Kor 10,2)19But I will come to you soon, if the Lord wills, and I will find out not the talk of these arrogant people but their power. (Sk 19,21; Sk 20,2; 1 Kor 11,34; 1 Kor 16,5; 2 Kor 1,15)20For the kingdom of God does not consist in talk but in power. (1 Kor 2,4)21What do you wish? Shall I come to you with a rod, or with love in a spirit of gentleness? (2 Kor 1,23; 2 Kor 2,1; 2 Kor 2,3; 2 Kor 12,20; 2 Kor 13,2; 2 Kor 13,10)