1Veď aj s dedičstvom je to tak, že kým dedič nie je plnoletý, nieto rozdielu medzi ním a sluhom, hoci mu patrí všetko.2Musí poslúchať svojich poručníkov a správcov otcovho majetku až do času, ktorý otec určil.3Takisto aj my. Ako nedospelí boli sme vydaní všetkým mocnostiam a tlakom tohto sveta,4ale keď nadišiel určený čas, poslal Boh svojho Syna. Narodil sa ako každý iný človek a ako taký sa musel podrobovať zákonu,5aby nás, ktorí sme boli otrokmi zákona, mohol oslobodiť, a tak aby nás Boh mohol znova prijať za svoje deti.6A keďže sme Božími deťmi, dal nám Boh do srdca aj Ducha svojho Syna, takže s ním môžeme volať Boha svojím Otcom.7Nie sme už otrokmi, ale Božími deťmi, a ako takí aj dedičmi jeho kráľovstva.
Dôrazné varovanie
8Kým ste ešte nepoznali Boha, slúžili ste bohom, ktorých si ľudia vymysleli sami.9Ale teraz, keď ste našli Boha, alebo skôr, keď on našiel vás, ako je možné, že sa zase chcete vracať k tomu úbohému náboženstvu nespočetných príkazov a zákazov a stať sa ich otrokmi?10Prečo pripisujete taký význam dodržiavaniu židovských sviatkov?11Bojím sa o vás. Azda len všetka práca, ktorú som u vás vykonal, nebola zbytočná.12Prosím vás, bratia, usilujte sa ma pochopiť, ako aj ja chápem vás. V ničom ste mi neublížili.13Keď som vám prvý raz hovoril o Kristovi, neprekážala vám moja telesná slabosť.14A hoci moja choroba mohla vo vás vzbudzovať ošklivosť, neodvrátili ste sa odo mňa s pohŕdaním, ale prijali ste ma ako Božieho posla, ba priam ako samého Ježiša Krista.15Akí ste boli vtedy šťastní. Veď keby to bolo možné, vlastné oči by ste si boli vylúpili a darovali ich mne!16A teraz iba zato, že vám hovorím pravdu, stal som sa vaším nepriateľom?17Falošní učitelia, ktorí sa tak horlivo uchádzajú o vašu priazeň, to s vami nemyslia dobre. Chcú nás rozdeliť, získať vás pre seba.18Ich horlivosť by bola chvályhodná, keby šlo o dobrú vec, a to nielen vtedy, keď som u vás.19Deti moje, som vaším duchovným otcom a trpím pre vás, ako keď žena privádza na svet dieťa, aby som váš život formoval na Kristov obraz.20Ako rád by som bol teraz medzi vami a našiel pre vás to pravé slovo, lebo už naozaj neviem, ako vás vyviesť z bludu.
Dvaja Abrahámovi synovia
21Počujte vy, čo si myslíte, že je nevyhnutné dodržiavať predpisy židovského zákona, aby ste mohli byť spasení! Či nechápete, aký je ich skutočný význam?22V Mojžišových knihách sa píše, že Abrahám mal dvoch synov: jedného so svojou otrokyňou, druhého s manželkou.23Prvý sa narodil z vôle Abraháma, druhý však podľa Božieho zasľúbenia.24Táto skutočná udalosť je alegóriou: dve ženy tu predstavujú dve zmluvy.25Otrokyňa Hagar zmluvu z hory Sinaj a v našej alegórii predstavuje Jeruzalem, „matku Židov“, ktorí plnením predpisov zákona chcú byť spravodliví pred Bohom, a tak zostávajú otrokmi zákona i so svojimi deťmi.26Abrahámova manželka Sára je však obrazom nebeského Jeruzalema, Kristovej cirkvi, novej zmluvy, ktorú Boh uzavrel s človekom prostredníctvom Ježiša Krista.27O Sáre povedal Izaiáš: „Raduj sa, neplodná, ktorá nerodíš, jasaj ty, ktorá si nemala deti. Lebo viac potomkov dá Boh tebe, opovrhnutej a poníženej, ako tej, ktorá má muža.“28Týmito potomkami sme my, bratia, sme ako Izák deťmi zasľúbenia.29Ale ako už vtedy syn narodený z otrokyne prenasledoval toho, ktorý sa narodil podľa zasľúbenia, tak je aj dnes.30Čo však vraví Písmo? „Vyžeň otrokyňu aj jej syna. Lebo syn otrokyne nebude dedičom spolu so synom slobodnej!“31Bratia, my nie sme synmi otrokyne, nemanželskými deťmi, sme zákonnými deťmi a dedičmi.
1I mean that the heir, as long as he is a child, is no different from a slave,[1] though he is the owner of everything,2but he is under guardians and managers until the date set by his father.3In the same way we also, when we were children, were enslaved to the elementary principles[2] of the world. (Gal 2,4)4But when the fullness of time had come, God sent forth his Son, born of woman, born under the law, (Gn 3,15; Mk 1,15; Lk 2,21; Lk 2,27; Jn 1,14; Flp 2,7; 1 Tim 2,6; 1 Tim 2,15)5to redeem those who were under the law, so that we might receive adoption as sons. (Rim 8,15; Gal 3,13; Gal 3,26)6And because you are sons, God has sent the Spirit of his Son into our hearts, crying, “Abba! Father!” (Sk 16,7; Rim 5,5; 2 Kor 3,17)7So you are no longer a slave, but a son, and if a son, then an heir through God. (Gal 3,29)
Paul’s Concern for the Galatians
8Formerly, when you did not know God, you were enslaved to those that by nature are not gods. (2 Krn 13,9; Iz 37,19; Jer 2,11; Jer 5,7; Jer 16,20; 1 Kor 1,21; 1 Kor 8,4; Ef 2,11; 1 Sol 1,9; 1 Sol 4,5; 2 Sol 1,8; 1 Jn 4,8)9But now that you have come to know God, or rather to be known by God, how can you turn back again to the weak and worthless elementary principles of the world, whose slaves you want to be once more? (Rim 8,3; 1 Kor 8,3; Gal 3,3; Hebr 7,18)10You observe days and months and seasons and years! (Rim 14,5; Kol 2,16)11I am afraid I may have labored over you in vain. (Gal 2,2; Gal 5,2; Gal 5,4; 1 Sol 3,5)12Brothers,[3] I entreat you, become as I am, for I also have become as you are. You did me no wrong. (2 Kor 2,5; 2 Kor 6,13)13You know it was because of a bodily ailment that I preached the gospel to you at first, (1 Kor 2,3; Gal 1,6)14and though my condition was a trial to you, you did not scorn or despise me, but received me as an angel of God, as Christ Jesus. (1 Sam 29,9; Mal 2,7; Mt 10,40; 2 Kor 5,20)15What then has become of your blessedness? For I testify to you that, if possible, you would have gouged out your eyes and given them to me.16Have I then become your enemy by telling you the truth?[4] (Gal 2,5)17They make much of you, but for no good purpose. They want to shut you out, that you may make much of them.18It is always good to be made much of for a good purpose, and not only when I am present with you, (Gal 4,13)19my little children, for whom I am again in the anguish of childbirth until Christ is formed in you! (Rim 8,10; 1 Kor 4,15; Flm 1,10; Jak 1,18)20I wish I could be present with you now and change my tone, for I am perplexed about you.
Example of Hagar and Sarah
21Tell me, you who desire to be under the law, do you not listen to the law?22For it is written that Abraham had two sons, one by a slave woman and one by a free woman. (Gn 16,5; Gn 21,2)23But the son of the slave was born according to the flesh, while the son of the free woman was born through promise. (Gn 17,16; Gn 18,10; Gn 18,14; Gn 21,1; Rim 9,7; Gal 4,28; Gal 4,29; Hebr 11,11)24Now this may be interpreted allegorically: these women are two covenants. One is from Mount Sinai, bearing children for slavery; she is Hagar. (Dt 33,2; Rim 9,4)25Now Hagar is Mount Sinai in Arabia;[5] she corresponds to the present Jerusalem, for she is in slavery with her children.26But the Jerusalem above is free, and she is our mother. (Hebr 12,22; Zjv 3,12; Zjv 21,2; Zjv 21,10)27For it is written, “Rejoice, O barren one who does not bear; break forth and cry aloud, you who are not in labor! For the children of the desolate one will be more than those of the one who has a husband.” (Iz 54,1)28Now you,[6] brothers, like Isaac, are children of promise. (Rim 9,8; Gal 3,29; Gal 4,23)29But just as at that time he who was born according to the flesh persecuted him who was born according to the Spirit, so also it is now. (Gn 21,9; Gal 5,11)30But what does the Scripture say? “Cast out the slave woman and her son, for the son of the slave woman shall not inherit with the son of the free woman.” (Gn 21,10; Jn 8,35)31So, brothers, we are not children of the slave but of the free woman. (1 Pt 3,6)