1Ach, vy nerozumní Galaťania, kým ste sa to dali tak zmiasť? Či som vám dosť jasne nevysvetlil význam smrti Ježiša Krista na kríži?2Veď povedzte, dostali ste Ducha Svätého preto, že ste zachovávali židovský zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti evanjelia?3Ako môžete byť takí zaslepení! Začali ste žiť z Ducha Božieho, a teraz sa chcete spoliehať na skutky?4Toľko ste vytrpeli pre Krista – bolo to azda všetko nadarmo?5Znova sa vás spytujem: Daroval vám Boh svojho Ducha a urobil toľko zázrakov medzi vami preto, že ste dodržiavali zákon, alebo preto, že ste uverili zvesti o spasení?6Spomeňte si, čo vraví Písmo o Abrahámovi: „Abrahám uveril Bohu, a Boh ho preto uznal za spravodlivého.“7To predsa znamená, že Božím ľudom, pravými synmi Abraháma, sú tí, čo veria a dôverujú Bohu ako Abrahám.8Písmo už dávno poukazovalo na to, že Boh spasí skrze vieru aj pohanov. A tak Boh zvestuje Abrahámovi, že skrze neho budú požehnané všetky národy.9Teda tí, čo uveria ako Abrahám, získajú požehnanie s ním.10Na druhej strane tí, čo sa spoliehajú na svoje záslužné skutky v plnení zákona, sú pod kliatbou, lebo zákon jasne hovorí: „Prekliaty je každý, kto sa previní hoci aj proti jedinému prikázaniu zákona.“11Je teda jasné, že nijakými skutkami večný život nezískame. Už prorok Habakuk vraví, že spravodlivý bude žiť z viery.12Zákon nie je z viery. Tu platí, že iba ten, kto splní všetky jeho predpisy, získa večný život.13Z tejto kliatby zákona nás vyslobodil Kristus tým, že vzal naše priestupky aj ich následky – teda naše prekliatie – na seba, keď ho povesili na drevený kríž, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“14Požehnanie, ktorým Boh požehnal Abraháma, sa tak rozširuje na všetky národy a skrze vieru môžu všetci prijať aj zasľúbenie Ducha Svätého.
Zákon a zasľúbenie
15Bratia, veď sami viete, že ak sa raz napíše závet a stane sa právoplatným, nemôže ho už nikto zrušiť, alebo k nemu niečo pridať.16Boh sa zaviazal sľubom Abrahámovi a jeho potomkovi – všimnite si, nehovorí sa tu o potomkoch, teda o celom židovskom národe, ale o jedinom potomkovi, a tým sa myslí Kristus.17A tak ani zákon, vydaný až o štyristotridsať rokov neskôr, nemôže zrušiť tento závet, sľub daný Abrahámovi, ktorým sa viera stáva rozhodujúcou pre získanie večného života.18Keby sa totiž večný život dal získať plnením ustanovení zákona, nemusel Boh Abrahámovi nič sľubovať. A on tak predsa urobil.
Úloha zákona
19Načo bol potom ešte potrebný zákon? Na to, aby sme poznali, ako sme sa od Boha vzdialili. A mal platiť iba dovtedy, kým príde ten ohlásený Abrahámov potomok – Kristus, na ktorom sa Božie zasľúbenie malo naplniť. Zákon priniesli ľuďom anjeli prostredníctvom Mojžiša,20no s Abrahámom hovoril Boh osobne, bez prostredníka.21Znamená to, že Božie zasľúbenia a Boží zákon sú azda v rozpore? Určite nie! Keby tu bol zákon, ktorý by mohol dať večný život, potom by ozaj bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie plnením zákona.22Podľa Písma sme však všetci v zajatí hriechu23a jedine viera v Ježiša Krista nás môže z tohto otroctva vyslobodiť.24Zákon nás strážil ako zajatcov a bol naším vychovávateľom, kým neprišiel Kristus, dávno zasľúbený Záchranca.25Keď však prišiel Kristus a my sme skrze vieru v neho dosiahli ospravedlnenie, nepodliehame už v tomto prísnemu vychovávateľovi,26pretože v Kristovi sme sa stali deťmi Božími.27Všetci, ktorí ste v krste vyznali svoju vieru v Krista, ste s ním spojení.28Už nieto rozdielu medzi Židom a pohanom, otrokom a slobodným, mužom a ženou. Všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.29A tak, ak ste Kristovi, ste aj ozajstnými potomkami Abraháma a všetky Božie zasľúbenia, dané Abrahámovi, patria aj vám.
1O foolish Galatians! Who has bewitched you? It was before your eyes that Jesus Christ was publicly portrayed as crucified. (Nm 21,9; 1 Kor 1,23)2Let me ask you only this: Did you receive the Spirit by works of the law or by hearing with faith? (Sk 15,8; Rim 10,17; Gal 3,14; Ef 1,13; Hebr 6,4)3Are you so foolish? Having begun by the Spirit, are you now being perfected by[1] the flesh? (Gal 4,9; Flp 1,6)4Did you suffer[2] so many things in vain—if indeed it was in vain? (1 Kor 15,2; Hebr 10,35; 2 Jn 1,8)5Does he who supplies the Spirit to you and works miracles among you do so by works of the law, or by hearing with faith— (1 Kor 12,10; Gal 3,2)6just as Abraham “believed God, and it was counted to him as righteousness”? (Gn 15,6; Rim 4,3; Rim 4,9; Rim 4,21)7Know then that it is those of faith who are the sons of Abraham. (Lk 19,9; Gal 3,9)8And the Scripture, foreseeing that God would justify[3] the Gentiles by faith, preached the gospel beforehand to Abraham, saying, “In you shall all the nations be blessed.” (Gn 12,3; Rim 3,30)9So then, those who are of faith are blessed along with Abraham, the man of faith.
The Righteous Shall Live by Faith
10For all who rely on works of the law are under a curse; for it is written, “Cursed be everyone who does not abide by all things written in the Book of the Law, and do them.” (Dt 27,26; Jer 11,3; Ez 18,4; Mt 5,19; Rim 4,15; Gal 5,4)11Now it is evident that no one is justified before God by the law, for “The righteous shall live by faith.”[4] (Hab 2,4; Rim 1,17; Gal 2,16; Hebr 10,38)12But the law is not of faith, rather “The one who does them shall live by them.” (Lv 18,5; Rim 10,5)13Christ redeemed us from the curse of the law by becoming a curse for us—for it is written, “Cursed is everyone who is hanged on a tree”— (Dt 21,23; Sk 5,30; Gal 4,5; 2 Pt 2,1; Zjv 22,3)14so that in Christ Jesus the blessing of Abraham might come to the Gentiles, so that we might receive the promised Spirit[5] through faith. (Iz 32,15; Iz 44,3; Joel 2,28; Jn 7,39; Sk 2,33; Rim 4,9; Rim 4,16; Gal 3,2; Gal 3,28; Ef 1,13)
The Law and the Promise
15To give a human example, brothers:[6] even with a man-made covenant, no one annuls it or adds to it once it has been ratified. (Rim 3,5; Hebr 9,17)16Now the promises were made to Abraham and to his offspring. It does not say, “And to offsprings,” referring to many, but referring to one, “And to your offspring,” who is Christ. (Gn 12,7; Lk 1,55; Sk 3,25; Sk 13,32; Rim 4,13; Rim 4,16)17This is what I mean: the law, which came 430 years afterward, does not annul a covenant previously ratified by God, so as to make the promise void. (Gn 15,13; Ex 12,40; Sk 7,6; Rim 4,14)18For if the inheritance comes by the law, it no longer comes by promise; but God gave it to Abraham by a promise. (Hebr 6,13)19Why then the law? It was added because of transgressions, until the offspring should come to whom the promise had been made, and it was put in place through angels by an intermediary. (Ex 20,19; Ex 20,21; Dt 5,5; Dt 5,22; Dt 5,27; Dt 5,31; Sk 7,38; Sk 7,53; Rim 4,15; Gal 3,16; Hebr 2,2)20Now an intermediary implies more than one, but God is one. (Rim 3,30; 1 Tim 2,5; Hebr 6,17; Hebr 8,6; Hebr 9,15; Hebr 12,24)21Is the law then contrary to the promises of God? Certainly not! For if a law had been given that could give life, then righteousness would indeed be by the law. (Gal 2,21)22But the Scripture imprisoned everything under sin, so that the promise by faith in Jesus Christ might be given to those who believe. (Sk 10,43; Rim 3,9; Rim 4,16; Rim 11,32)23Now before faith came, we were held captive under the law, imprisoned until the coming faith would be revealed. (1 Pt 1,5)24So then, the law was our guardian until Christ came, in order that we might be justified by faith. (Mt 5,17; Rim 10,4; 1 Kor 4,15; Gal 2,16; Gal 3,11; Kol 2,17; Hebr 9,9)25But now that faith has come, we are no longer under a guardian,26for in Christ Jesus you are all sons of God, through faith. (Jn 1,12; Rim 8,14; Gal 4,5)27For as many of you as were baptized into Christ have put on Christ. (Sk 8,16; Rim 6,3; Rim 13,14)28There is neither Jew nor Greek, there is neither slave[7] nor free, there is no male and female, for you are all one in Christ Jesus. (Rim 3,30; 1 Kor 11,11; 1 Kor 12,13; Gal 3,14; Gal 5,6; Gal 6,15)29And if you are Christ’s, then you are Abraham’s offspring, heirs according to promise. (Rim 8,17; Rim 9,7; 1 Kor 3,23; Gal 4,1; Gal 4,7; Gal 4,28; Ef 3,6; 2 Tim 1,1; Tit 1,2; Hebr 9,15)