1Pamätajte, moji milovaní, že tieto sľuby patria práve nám. Preto odstráňme všetko, čo znečisťuje telo alebo ducha. Berme vážne Božie slová a usilujme sa žiť tak, aby sme sa páčili Bohu.2Dôverujte nám! Nikomu z vás sme neukrivdili ani neublížili, nikoho nenavádzali na zlé, nikoho neoklamali.3Nechcem vám nič vyčítať, ozaj vás mám rád a na tom sa ani v živote, ani v smrti nič nezmení.4Bezvýhradne vám dôverujem a som na vás hrdý; myšlienky na vás ma povzbudzujú, takže i pri všetkých ťažkostiach sa mám stále z čoho radovať.5Ani príchod do Macedónska nám nepriniesol úľavu: okolo samý nepriateľ, vnútri nepokoj a neistota.6Ale Boh vie potešiť skľúčených. Keď bolo najhoršie, vrátil sa Títus a vlial nám novú silu – nielen svojou prítomnosťou, ale najmä správami, ktoré priniesol od vás.7Rozprával o vašej ľútosti, o tom, ako sa tešíte na náš príchod, aj o vašej ochote postaviť sa za mňa. To ma nielen upokojilo, ale priam zaplavilo radosťou.8Aj keď som sa vás svojím listom dotkol, predsa som rád, že som ho napísal. Najskôr som to takmer ľutoval,9ale teraz vidím, že som urobil dobre, pretože ste predsa len zmenili stanovisko. Pán Boh použil bolesť ako liek na vašu nápravu, takže som vám nijako neublížil.10Ľútosť podľa vôle Božej vedie človeka k zmene jeho postoja, a tým aj k záchrane. Na druhej strane zármutok bez Pána Boha človeka zabíja.11Vidíte, ako vám tá horká pilulka pomohla! Preč je ľahostajnosť k hriechu. Konečne ste sa ho zľakli, zbridil sa vám a túžite rýchlo sa ospravedlniť a potrestať vinníka. Urobili ste pre nápravu všetko, čo ste mohli.12Keď som ten list písal, nešlo mi ani tak o vinníka či postihnutého, ale chcel som sa presvedčiť, či vám na nás ešte záleží. Vďaka Bohu, nesklamal som sa.13Ešte viac ma však potešilo, akú radosť z vás mal Títus.14Nič som nemusel odvolávať z chvály, ktorú o vás počul odo mňa. Vždy som hovoril iba pravdu, aj Títus sa mohol teraz presvedčiť, že som nezveličoval.15S akou starostlivosťou ste ho prijali a ako ochotne konali podľa mojich pokynov! Preto si vás zamiloval aj on.16Som šťastný, že je medzi nami zase všetko ako predtým a že vám môžem aj naďalej úplne dôverovať.
Druhý Korinťanom 7
English Standard Version
od Crossway1Since we have these promises, beloved, let us cleanse ourselves from every defilement of body[1] and spirit, bringing holiness to completion in the fear of God. (1 Pt 2,11; 1 Jn 3,3)
Paul’s Joy
2Make room in your hearts[2] for us. We have wronged no one, we have corrupted no one, we have taken advantage of no one. (Sk 20,33; 2 Kor 6,12; 2 Kor 11,20)3I do not say this to condemn you, for I said before that you are in our hearts, to die together and to live together. (2 Kor 6,11)4I am acting with great boldness toward you; I have great pride in you; I am filled with comfort. In all our affliction, I am overflowing with joy. (2 Kor 1,4; 2 Kor 1,12; 2 Kor 3,12; 2 Kor 6,10; 2 Kor 8,24; 2 Kor 9,2; Flp 2,17; Kol 1,24)5For even when we came into Macedonia, our bodies had no rest, but we were afflicted at every turn—fighting without and fear within. (Dt 32,25; Nár 1,20; 2 Kor 2,13)6But God, who comforts the downcast, comforted us by the coming of Titus, (2 Kor 1,4; 2 Kor 7,13; 1 Sol 3,6)7and not only by his coming but also by the comfort with which he was comforted by you, as he told us of your longing, your mourning, your zeal for me, so that I rejoiced still more.8For even if I made you grieve with my letter, I do not regret it—though I did regret it, for I see that that letter grieved you, though only for a while. (2 Kor 2,2; 2 Kor 2,4)9As it is, I rejoice, not because you were grieved, but because you were grieved into repenting. For you felt a godly grief, so that you suffered no loss through us. (Ž 38,18; 1 Kor 5,2)10For godly grief produces a repentance that leads to salvation without regret, whereas worldly grief produces death. (2 Sam 12,13; Prís 17,22; Sk 11,18)11For see what earnestness this godly grief has produced in you, but also what eagerness to clear yourselves, what indignation, what fear, what longing, what zeal, what punishment! At every point you have proved yourselves innocent in the matter. (2 Kor 2,6)12So although I wrote to you, it was not for the sake of the one who did the wrong, nor for the sake of the one who suffered the wrong, but in order that your earnestness for us might be revealed to you in the sight of God. (1 Kor 5,1)13Therefore we are comforted. And besides our own comfort, we rejoiced still more at the joy of Titus, because his spirit has been refreshed by you all. (Rim 15,32; 2 Kor 7,6)14For whatever boasts I made to him about you, I was not put to shame. But just as everything we said to you was true, so also our boasting before Titus has proved true. (2 Kor 4,2; 2 Kor 6,7; 2 Kor 8,24; 2 Kor 9,2; 2 Kor 10,8; 2 Sol 1,4)15And his affection for you is even greater, as he remembers the obedience of you all, how you received him with fear and trembling. (2 Kor 2,9; 2 Kor 10,6)16I rejoice, because I have complete confidence in you. (2 Kor 2,3)