od Biblica1Želal som si však, aby vám môj príchod priniesol iba radosť, a nie rozpaky.2Ak by vám moja návšteva mala spôsobiť zármutok, nemohol by som sa ani ja tešiť z nášho stretnutia.3Preto som vám aj minule písal, aby ste dali všetko do poriadku skôr, ako zasa prídem, aby už nič neskalilo našu radosť zo stretnutia. Pevne verím, že ma nesklamete, veď viem, že ani vás by netešilo, keby som k vám mal prísť skľúčený a bez radosti.4Verte mi, písal som vám veľmi stiesnený, s veľmi ťažkým srdcom – a prečo by som to nepriznal – aj som si pri tom poplakal. Nechcel som vás raniť, ale naopak, ukázať vám, ako vrúcne vás mám rád a ako mi na vás záleží.
Trest – odpustenie
5Ak niekto spôsobil zármutok, nespôsobil ho iba mne, ale asi aj vám všetkým.6Myslím, že už je potrestaný viac ako dosť;7teraz zase vy prejavte ochotu odpustiť mu a povzbuďte ho, aby nezatrpkol a neupadol do beznádeje.8Prijmite ho zasa s láskou medzi seba.9Svojím listom som vlastne chcel zistiť, či ste vo všetkom poslušní.10Komu odpustíte vy, tomu odpúšťam aj ja. Osobne pokladám tú vec už za vybavenú, ale ak to chcete vyslovene počuť – tak áno, odpúšťam mu podľa Kristovho príkazu.11Dbajme, aby sme zotrvávaním v hneve nepodľahli satanovi – veď dobre vieme, o čo mu ide.12Keď som prišiel do Troady, našiel som tam pripravenú pôdu pre svoje posolstvo o Kristovi.13Znepokojilo ma však, že som sa tam nestretol s Títom, svojím milým spolupracovníkom. Nemal som pokoja, musel som sa s Troadčanmi rozlúčiť a pokračovať ďalej do Macedónska, aby som zistil, čo je s ním.
Víťazstvo s Kristom
14Znova a znova musím ďakovať Bohu, že za každých okolností nám dáva víťaziť v Kristu a že poznanie Boha môžeme šíriť okolo seba ako vzácnu vôňu.15My sme tou vôňou, ktorá je príjemná Bohu a ktorá sa rozlieva medzi všetkých ľudí, či už patria do tábora Božieho alebo Bohu nepriateľského.16S ňou jedni vdychujú život a druhí smrť. Ale kto je takého poslania schopný?17My nie sme ako mnohí, ktorým sa hlásanie evanjelia stalo zdrojom zisku. Našou cťou je vykonávať nezištne to, čo nám Pán Boh uložil ako Kristovým služobníkom s vedomím, že on nás stále vidí.
Druhý Korinťanom 2
English Standard Version
od Crossway1For I made up my mind not to make another painful visit to you. (2 Kor 1,23; 2 Kor 12,20; 2 Kor 13,10)2For if I cause you pain, who is there to make me glad but the one whom I have pained? (2 Kor 7,8)3And I wrote as I did, so that when I came I might not suffer pain from those who should have made me rejoice, for I felt sure of all of you, that my joy would be the joy of you all. (2 Kor 7,16; 2 Kor 8,22; Gal 5,10; 2 Sol 3,4)4For I wrote to you out of much affliction and anguish of heart and with many tears, not to cause you pain but to let you know the abundant love that I have for you. (Sk 20,19; 2 Kor 7,8; 2 Kor 7,12)
Forgive the Sinner
5Now if anyone has caused pain, he has caused it not to me, but in some measure—not to put it too severely—to all of you. (1 Kor 5,1; 2 Kor 1,14; Gal 4,12)6For such a one, this punishment by the majority is enough, (1 Kor 5,4; 2 Kor 7,11)7so you should rather turn to forgive and comfort him, or he may be overwhelmed by excessive sorrow. (Gal 6,1; Ef 4,32)8So I beg you to reaffirm your love for him.9For this is why I wrote, that I might test you and know whether you are obedient in everything. (2 Kor 7,15; 2 Kor 10,6; Flp 2,22)10Anyone whom you forgive, I also forgive. Indeed, what I have forgiven, if I have forgiven anything, has been for your sake in the presence of Christ,11so that we would not be outwitted by Satan; for we are not ignorant of his designs. (1 Pt 5,8)
Triumph in Christ
12When I came to Troas to preach the gospel of Christ, even though a door was opened for me in the Lord, (Sk 14,27; Sk 16,8; Sk 20,6)13my spirit was not at rest because I did not find my brother Titus there. So I took leave of them and went on to Macedonia. (2 Kor 7,5)14But thanks be to God, who in Christ always leads us in triumphal procession, and through us spreads the fragrance of the knowledge of him everywhere. (Pies 1,3; Rim 6,17; 2 Kor 8,16; 2 Kor 9,15; Ef 5,2; Flp 4,18; Kol 2,15)15For we are the aroma of Christ to God among those who are being saved and among those who are perishing, (1 Kor 1,18; 2 Kor 4,3)16to one a fragrance from death to death, to the other a fragrance from life to life. Who is sufficient for these things? (Lk 2,34; Jn 9,39; 2 Kor 3,5; 1 Pt 2,7)17For we are not, like so many, peddlers of God’s word, but as men of sincerity, as commissioned by God, in the sight of God we speak in Christ.