od Biblica1Milí bratia,tento list vám píšem ako z Božej vôle apoštol Ježiša Krista, spolu s bratom Timotejom. Adresujem ho vám do Korintu, ale určený je všetkým kresťanom v Grécku.2Nech vás náš Otec Boh i Ježiš Kristus bohato obdarujú svojou milosťou a pokojom.
Vďaka za Božiu pomoc
3Aký nevýslovne dobrý je náš Pán Boh. V ňom, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, máme nevyčerpateľný zdroj útechy a posily v skúškach a utrpeniach,4takže aj iných môžeme tešiť a posilňovať, keď je to potrebné. Rovnakú pomoc, akú sme my prijali od Pána Boha, rozdávame iným okolo seba.5Môžete si byť istí, že čím viac budeme trpieť pre Krista, tým hojnejšie nás zahrnie svojou útechou a povzbudí nás.6Kristovo utrpenie je mojím každodenným chlebom, ale to všetko je pre vašu záchranu. A on mi každý deň dáva novú silu a pokoj – a to nech aj vás posilňuje vo vašich skúškach.7Ak prechádzate tým istým utrpením ako my, nebojím sa o vás, lebo zo zdroja našej útechy môžete čerpať aj vy.8Nebudem pred vami, milí bratia, tajiť, že tu v Malej Ázii sme prežili azda najťažšie chvíle v živote.9Už sa zdalo, že je s nami koniec, pripravovali sme sa na smrť. Cítim, že to muselo dôjsť tak ďaleko preto, aby sme sa už nespoliehali na nič iné len na Boha, ktorý má moc aj vzkriesiť mŕtvych.10Vytrhol nás priam z náručia smrti a verím, že nie naposledy.11Jednako vás prosím, aby ste na nás stále mysleli vo svojich modlitbách – tým väčšmi budete potom Boha chváliť a ďakovať, že vás vypočul.
Pavlov vzťah ku Korinťanom
12S čistým svedomím môžeme povedať, že vo všetkom sme sa k vám správali úprimne, ako nás viedol Pán Boh, a na to sme hrdí. Nič sme nerobili z ľudskej vypočítavosti, ale z Božej milosti. To platilo vždy aj vo vzťahu k vám.13Všetko, čo čítate v našich listoch, píšem z úprimného srdca.14Dúfam, že raz celkom pochopíte, čo azda zatiaľ chápete iba čiastočne, a tak až Kristus znova príde, nebudeme sa musieť za seba navzájom hanbiť, ale, naopak, budeme môcť byť jeden na druhého hrdí.15V tejto dôvere som vás chcel navštíviť už na ceste do Macedónska16a potom sa vrátiť do Judska zase cez Korint.17Prečo som svoj plán neskôr zmenil? Nebolo to z vrtkavosti ani z ľahkomyseľnosti.18Keď raz niečo poviem, tak to tak aj myslím; nikdy nevravím áno, keď myslím nie, a naopak.19Ani Boží Syn Pán Ježiš Kristus, tak ako sme vám rozprávali so Silvánom a Timotejom, nebol muž dvoch tvárí.20Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku. Preto tiež, keď k modlitbe pripájame amen, vlastne si pripomíname, že Pán Boh už na ne v Kristovi odpovedal, a oslavujeme ho za to.21Že ste v Kristu dostali ten istý nový život ako my, že v ňom dosiaľ pevne stojíme, to je len Božie dielo.22To on nás urobil svojím vlastníctvom, poveril svojím posolstvom a dal nám svoju pečať – Svätého Ducha – ako záruku všetkého, čo ešte pre nás pripravil.23Pán Boh vie, že to nebolo inak, ako vám tu píšem: Korint som sa nakoniec rozhodol vynechať iba preto, aby som vás ušetril stretnutia, ktoré by pre vás mohlo byť nepríjemné.24Nie že by som vám chcel vyčítať nedostatky vo vašej viere – v tej si stojíte dobre.
3Blessed be the God and Father of our Lord Jesus Christ, the Father of mercies and God of all comfort, (Rim 15,5; Rim 15,6; Ef 1,3; 1 Pt 1,3)4who comforts us in all our affliction, so that we may be able to comfort those who are in any affliction, with the comfort with which we ourselves are comforted by God. (Iz 51,12; Iz 66,13)5For as we share abundantly in Christ’s sufferings, so through Christ we share abundantly in comfort too.[1] (2 Kor 4,10; Flp 3,10; Kol 1,24)6If we are afflicted, it is for your comfort and salvation; and if we are comforted, it is for your comfort, which you experience when you patiently endure the same sufferings that we suffer. (2 Kor 4,15; 2 Kor 12,15; Ef 3,13; 2 Tim 2,10)7Our hope for you is unshaken, for we know that as you share in our sufferings, you will also share in our comfort. (Rim 8,17)8For we do not want you to be unaware, brothers,[2] of the affliction we experienced in Asia. For we were so utterly burdened beyond our strength that we despaired of life itself. (Sk 19,23; 1 Kor 15,32)9Indeed, we felt that we had received the sentence of death. But that was to make us rely not on ourselves but on God who raises the dead. (Ž 2,12; Ž 25,2; Ž 26,1; Lk 18,9; 2 Kor 4,14)10He delivered us from such a deadly peril, and he will deliver us. On him we have set our hope that he will deliver us again. (Rim 15,31; 1 Tim 4,10)11You also must help us by prayer, so that many will give thanks on our behalf for the blessing granted us through the prayers of many. (Sk 12,5; Rim 15,30; 2 Kor 4,15; 2 Kor 9,11; Flp 1,19; Flm 1,22)
Paul’s Change of Plans
12For our boast is this, the testimony of our conscience, that we behaved in the world with simplicity[3] and godly sincerity, not by earthly wisdom but by the grace of God, and supremely so toward you. (Sk 23,1; 1 Kor 2,4; 1 Kor 2,13; 2 Kor 2,17; 2 Kor 4,2; 1 Sol 2,10)13For we are not writing to you anything other than what you read and understand and I hope you will fully understand—14just as you did partially understand us—that on the day of our Lord Jesus you will boast of us as we will boast of you. (1 Kor 1,8; 1 Kor 9,15; 2 Kor 2,5; 2 Kor 5,12; 2 Kor 9,3; Flp 2,16; Flp 4,1; 1 Sol 2,19)15Because I was sure of this, I wanted to come to you first, so that you might have a second experience of grace. (Sk 18,1; Rim 1,11; 1 Kor 4,19)16I wanted to visit you on my way to Macedonia, and to come back to you from Macedonia and have you send me on my way to Judea. (Sk 19,21; 1 Kor 16,5)17Was I vacillating when I wanted to do this? Do I make my plans according to the flesh, ready to say “Yes, yes” and “No, no” at the same time? (2 Kor 10,2)18As surely as God is faithful, our word to you has not been Yes and No. (1 Kor 1,9; 2 Kor 2,17)19For the Son of God, Jesus Christ, whom we proclaimed among you, Silvanus and Timothy and I, was not Yes and No, but in him it is always Yes. (Mt 14,33; Sk 15,22; Hebr 13,8)20For all the promises of God find their Yes in him. That is why it is through him that we utter our Amen to God for his glory. (Rim 15,8; 1 Kor 14,16; Hebr 10,23; Zjv 3,14)21And it is God who establishes us with you in Christ, and has anointed us, (1 Jn 2,20; 1 Jn 2,27)22and who has also put his seal on us and given us his Spirit in our hearts as a guarantee.[4] (Rim 8,16; 2 Kor 5,5; Ef 1,13; Ef 1,14; Ef 4,30)23But I call God to witness against me—it was to spare you that I refrained from coming again to Corinth. (Rim 1,9; 1 Kor 4,21; 2 Kor 2,1; 2 Kor 2,3; Gal 1,20)24Not that we lord it over your faith, but we work with you for your joy, for you stand firm in your faith. (Mt 23,8; Rim 11,20; 1 Kor 15,1; 2 Kor 4,5; 1 Pt 5,3)