od Biblica1A keď sa už chválim – hoci to nie je na nič dobré – porozprávam ešte o videniach a zjaveniach od Pána.2Pred štrnástimi rokmi som bol vo vytržení vzatý do neba. Či to bolo videnie alebo skutočnosť, na to sa ma nespytujte, to vie len Boh.3Ale tak či onak bol som v raji4a počul som ohromujúce veci. Nedá sa to vysvetliť ani opísať.5Takýto zážitok, to už by bol dôvod na chválu; ja radšej budem mlčať a poukazovať na svoju slabosť.6Mohol by som sa chváliť ešte aj inými vecami a nebola by to chvála neoprávnená, ale nech ma každý posudzuje iba podľa toho, čo na mojom živote vidí a v mojom posolstve počuje.7Pán Boh mi toho ukázal toľko, že bolo treba pridať aj jedno trápenie, aby som nebol príliš namyslený: je to bolesť, ktorá mi ako satanov posol má stále pripomínať, že som iba smrteľný ľudský červiačik.8Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil, ale on odmietol.9„Som s tebou, viac ti netreba,“ odpovedal. „Moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti.“ A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula moc Kristova.10Neprekáža mi ani slabosť, ani príkorie, ani bieda, prenasledovanie a iné ťažkosti, lebo tým všetkým slúžim Kristovi. Veď práve, keď som slabý, som silný.11Teraz som sa teda predstavil ako naozaj veľmi nerozumný človek. Ale sami ste ma prinútili. Či nebolo skôr vašou povinnosťou zastať sa ma? Aj keď nič neznamenám, nie som nič menej ako tí „veľkoapoštoli“.12Keď som bol medzi vami, poskytol som vám dosť dôkazov na to, že ma poslal Boh; trpezlivo som medzi vami konal to, čo mi uložil, a neboli to maličkosti, ale divy a zázraky.13Iba v jednej veci som vás „ukrátil“ oproti kresťanom na iných miestach: že som od vás nežiadal hmotnú podporu. Túto nespravodlivosť mi teda prepáčte.
Ohlásenie návštevy v Korinte
14Teraz vás chcem navštíviť už po tretí raz. Ani tentoraz od vás nič nežiadam. Bez vašej podpory sa môžem obísť – ale vás samých sa vzdať nemôžem. Veď rodičia majú živiť deti, a nie sa dať od nich vydržiavať – a vy ste moje deti.15Rád sa pre vás zrieknem všetkého, aj sám seba, ak vám to bude na úžitok. Ale ako sa zdá, prejavy mojej lásky sa u vás stretávajú skôr s opačným ohlasom.16Aj to vraj u vás počuť, že som prešibaný a že som vás dobehol.17Ako je to teda, spytujem sa. Chcel azda od vás niečo niektorý z bratov, ktorých som k vám poslal?18Ťažil z vašej pohostinnosti azda Títus alebo niekto z jeho sprievodu? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Tak vidíte! Konáme v tom istom duchu, ktorý spravuje každý náš čin – nie v náš, ale vo váš prospech.19Nemyslite si, že sa tým usilujem znova sa dostať do vašej priazne. Boh je mi svedkom, že mi ide ozaj o vaše dobro, o váš duchovný rast – a nie o získanie priaznivého postavenia.20Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Nerád by som sa stretol s hádkami a závisťou, s urážlivosťou a ohováraním, vzájomným osočovaním, nadutosťou a roztržkami.21Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som musel plakať a nariekať nad niektorými, ktorí namiesto toho, aby sa kajali zo svojich pádov, pokojne hrešia ďalej a vy sa iba prizeráte, ako medzi vami prekvitá nemravnosť a bezuzdné vášne.
1I must go on boasting. Though there is nothing to be gained by it, I will go on to visions and revelations of the Lord. (Gal 1,12; Gal 2,2; Ef 3,3)2I know a man in Christ who fourteen years ago was caught up to the third heaven—whether in the body or out of the body I do not know, God knows. (Ž 148,4; Ez 8,3; Sk 8,39; 2 Kor 5,17; 2 Kor 11,11; 2 Kor 12,3; 1 Sol 4,17; Zjv 12,5)3And I know that this man was caught up into paradise—whether in the body or out of the body I do not know, God knows— (Gn 2,8; Lk 23,43; 2 Kor 12,2; Zjv 2,7)4and he heard things that cannot be told, which man may not utter.5On behalf of this man I will boast, but on my own behalf I will not boast, except of my weaknesses— (1 Kor 2,3)6though if I should wish to boast, I would not be a fool, for I would be speaking the truth; but I refrain from it, so that no one may think more of me than he sees in me or hears from me. (2 Kor 5,13; 2 Kor 11,16; 2 Kor 12,11)7So to keep me from becoming conceited because of the surpassing greatness of the revelations,[1] a thorn was given me in the flesh, a messenger of Satan to harass me, to keep me from becoming conceited. (Nm 33,55; Ez 28,24; Lk 13,16; 1 Kor 5,5; 2 Kor 10,10)8Three times I pleaded with the Lord about this, that it should leave me. (Mt 26,44)9But he said to me, “My grace is sufficient for you, for my power is made perfect in weakness.” Therefore I will boast all the more gladly of my weaknesses, so that the power of Christ may rest upon me. (Iz 40,29; Iz 43,2; 1 Kor 2,5; Flp 4,13)10For the sake of Christ, then, I am content with weaknesses, insults, hardships, persecutions, and calamities. For when I am weak, then I am strong. (Mt 5,11; Rim 5,3; 2 Kor 5,15; 2 Kor 13,4)
Concern for the Corinthian Church
11I have been a fool! You forced me to it, for I ought to have been commended by you. For I was not at all inferior to these super-apostles, even though I am nothing. (1 Kor 3,7; 1 Kor 15,9; 1 Kor 15,10; 2 Kor 11,5; 2 Kor 12,6)12The signs of a true apostle were performed among you with utmost patience, with signs and wonders and mighty works. (Rim 15,19; 1 Kor 9,1; 2 Kor 6,4)13For in what were you less favored than the rest of the churches, except that I myself did not burden you? Forgive me this wrong! (Sk 20,33; 1 Kor 9,12)14Here for the third time I am ready to come to you. And I will not be a burden, for I seek not what is yours but you. For children are not obligated to save up for their parents, but parents for their children. (Prís 19,14; Ez 34,2; 1 Kor 4,14; 1 Kor 10,24; 1 Kor 10,33; 2 Kor 1,15; 2 Kor 13,1; 2 Kor 13,2)15I will most gladly spend and be spent for your souls. If I love you more, am I to be loved less? (2 Kor 1,6; 2 Kor 6,11; Flp 2,17; Kol 1,24; 1 Sol 2,8; 2 Tim 2,10)16But granting that I myself did not burden you, I was crafty, you say, and got the better of you by deceit. (2 Kor 11,9)17Did I take advantage of you through any of those whom I sent to you? (2 Kor 9,5)18I urged Titus to go, and sent the brother with him. Did Titus take advantage of you? Did we not act in the same spirit? Did we not take the same steps? (2 Kor 8,6; 2 Kor 8,18)19Have you been thinking all along that we have been defending ourselves to you? It is in the sight of God that we have been speaking in Christ, and all for your upbuilding, beloved. (Rim 1,9; Rim 9,1; 1 Kor 14,26)20For I fear that perhaps when I come I may find you not as I wish, and that you may find me not as you wish—that perhaps there may be quarreling, jealousy, anger, hostility, slander, gossip, conceit, and disorder. (1 Kor 4,21; 2 Kor 2,1)21I fear that when I come again my God may humble me before you, and I may have to mourn over many of those who sinned earlier and have not repented of the impurity, sexual immorality, and sensuality that they have practiced. (1 Kor 5,1; 1 Kor 6,18; 2 Kor 13,2; Zjv 2,21)