1Dúfam, že moje trochu nerozumné riadky nevyčerpali ešte všetku vašu trpezlivosť. Už iba chvíľočku, prosím vás.2Mám vás totiž tak žiarlivo rád ako Boh. Akoby ste boli mojou jedinou dcérou, ktorú som zasľúbil jedinému mužovi – Pánu Ježišovi Kristovi. Chcem mu ju priviesť čistú, nedotknutú.3Teraz mi však srdce zviera úzkosť, aby vaša verná a čistá láska k nemu nebola zakalená a pošpinená, alebo aby celkom nezanikla.Viete predsa, ako prefíkane vedel satan zviesť Evu v raji!4A vy tak pokojne dávate príležitosť každému, kto vám predkladá iného Krista ako my a vnáša medzi vás cudzieho ducha a šíri akúsi inú zvesť, ako ste počuli od nás.5Myslím si, že nie som niečo menej ako títo „veľkoapoštoli“. Možno som slabší rečník, zato viem, o čom hovorím.6O tom ste sa mohli mnoho ráz presvedčiť.7Alebo je moja chyba v tom, že som si nedal za svoju kazateľskú službu zaplatiť? Že som sám seba ponižoval, aby som vám pomohol dostať sa vyššie?8Môj pobyt u vás hradili iné kresťanské zbory, ich som „okrádal“, len aby som vám nebol na ťarchu.9A aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nebol som nikomu na ťarchu. Veď v čom som mal nedostatok, doplnili kresťania z Macedónska. Nič som od vás nevzal a ani v budúcnosti nevezmem.10A ako že slúžim Kristovej pravde – tak a nie inak to budem robiť po celom Grécku.11Prečo? Azda preto, že vás nemám rád? Boh vie, že mám!12Chcem vám i naďalej slúžiť bez akejkoľvek odmeny, aby tí ľudia nemohli tvrdiť, že sú takí ako my.13Veď sú to podvodníci, falošní apoštoli, ktorí sa iba vydávajú za Kristových apoštolov.14Netreba sa tomu, pravda, čudovať, veď aj satan na seba často berie anjelskú podobu.15Nie div, že jeho pomáhači sa vydávajú za Božích služobníkov. Ale spravodlivá odplata ich neminie.
Pavlova „chvála“
16Verte mi, že to mám v hlave v poriadku. A ak nie, ako niektorí vravia, prečo by som sa aj ja raz nemohol pochváliť tak ako oni a porozprávať vám o svojich prednostiach?17Ako kresťanovi by mi to bolo, pravda, proti mysli, ale ako údajný blázon si to hádam môžem dovoliť.18Keď sa toľkí chvália vonkajšími vecami, pochválim sa aj ja.19Vy ste predsa takí múdri, že viete byť aj k bláznovi zhovievaví.20Strpíte, že vás tyranizujú a vydierajú, že vami pohŕdajú a šliapu po vás.21Nuž áno, priznávam, že v tomto akoby sme boli naozaj slabí.22A aké sú ich ďalšie prednosti? Starobylý pôvod? Prepáčte nerozumnému, ale môj nie je horší! Náboženské vzdelanie? Ani v tom nezaostávam.23Vyhlasujú sa za Kristových služobníkov? Keď sa už tak nerozumne chválim, potom aj v tom sa im viac ako vyrovnám. Kto vynaložil pre Krista viac úsilia? Kto bol viackrát vo väzení, viackrát týraný, viackrát riskoval svoj život?24Päť ráz mi dali Židia naložiť tridsaťdeväť rán korbáčom na holý chrbát,25trikrát ma zbili palicami, raz dokonca kameňovali. Trikrát som zažil stroskotanie lode a z toho raz som noc a deň strávil vo vlnách mora.26Často som bol na cestách – ohrozovaný rozvodnenými riekami, lupičmi, vlastnými súkmeňovcami i pohanmi. Smrť mi hrozila v rozbesnených davoch i na ľudoprázdnych púšťach, na rozbúrenom mori, ba aj medzi falošnými bratmi.27Viem, čo sú to bezsenné noci a smrteľná únava, mučivý hlad a smäd, čo je to na kosť premrznúť a nemať sa kde zohriať.28A navyše stále starosti o kresťanské zbory.29Odmietol som azda niekedy pomôcť niekomu, koho ťažilo svedomie? Netrápil som sa vari, keď niekto zakolísal vo viere?30Ak už sa teda mám chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.31On – večná sláva jeho menu – vie, že neklamem.32V Damasku dal miestodržiteľ kráľa Areta strážiť mestské brány, aby ma chytil.33Dal som sa teda spustiť v koši po lane otvorom v mestských hradbách, a tak som z tej pasce vyviazol.
1I wish you would bear with me in a little foolishness. Do bear with me!2For I feel a divine jealousy for you, since I betrothed you to one husband, to present you as a pure virgin to Christ. (Oz 2,19; Ef 5,27; Kol 1,22; Kol 1,28; Zjv 14,4)3But I am afraid that as the serpent deceived Eve by his cunning, your thoughts will be led astray from a sincere and pure devotion to Christ. (Gn 3,4; Jn 8,44; 2 Kor 6,6; Ef 6,5; Kol 2,4; Kol 2,8; 1 Sol 3,5; 1 Tim 2,14)4For if someone comes and proclaims another Jesus than the one we proclaimed, or if you receive a different spirit from the one you received, or if you accept a different gospel from the one you accepted, you put up with it readily enough. (1 Kor 3,11; Gal 1,6)5Indeed, I consider that I am not in the least inferior to these super-apostles. (2 Kor 12,11; Gal 2,6)6Even if I am unskilled in speaking, I am not so in knowledge; indeed, in every way we have made this plain to you in all things. (1 Kor 1,17; 2 Kor 4,2; 2 Kor 5,11; 2 Kor 12,12; Ef 3,4)7Or did I commit a sin in humbling myself so that you might be exalted, because I preached God’s gospel to you free of charge? (Sk 18,3; 2 Kor 12,13)8I robbed other churches by accepting support from them in order to serve you.9And when I was with you and was in need, I did not burden anyone, for the brothers who came from Macedonia supplied my need. So I refrained and will refrain from burdening you in any way. (1 Kor 16,17; 2 Kor 12,13; 2 Kor 12,16; Flp 4,12; Flp 4,15; 1 Sol 2,6)10As the truth of Christ is in me, this boasting of mine will not be silenced in the regions of Achaia. (Rim 1,9; Rim 9,1; 1 Kor 9,15)11And why? Because I do not love you? God knows I do! (2 Kor 6,11; 2 Kor 11,31; 2 Kor 12,2)12And what I am doing I will continue to do, in order to undermine the claim of those who would like to claim that in their boasted mission they work on the same terms as we do. (1 Kor 9,12)13For such men are false apostles, deceitful workmen, disguising themselves as apostles of Christ. (2 Kor 11,14; Gal 1,7; Gal 2,4; Gal 6,12; Flp 1,15; Flp 3,2; Flp 3,18; Tit 1,10; Tit 1,12; 2 Pt 2,1; 1 Jn 4,1; Zjv 2,2)14And no wonder, for even Satan disguises himself as an angel of light. (Gal 1,8)15So it is no surprise if his servants, also, disguise themselves as servants of righteousness. Their end will correspond to their deeds. (2 Kor 3,9; Flp 3,19)
Paul’s Sufferings as an Apostle
16I repeat, let no one think me foolish. But even if you do, accept me as a fool, so that I too may boast a little. (2 Kor 12,6)17What I am saying with this boastful confidence, I say not as the Lord would[1] but as a fool. (1 Kor 7,12; 2 Kor 9,4)18Since many boast according to the flesh, I too will boast. (Flp 3,3)19For you gladly bear with fools, being wise yourselves! (1 Kor 4,10)20For you bear it if someone makes slaves of you, or devours you, or takes advantage of you, or puts on airs, or strikes you in the face. (1 Kor 4,11; 2 Kor 7,2; Gal 2,4; Gal 4,3; Gal 4,9; Gal 5,1)21To my shame, I must say, we were too weak for that! But whatever anyone else dares to boast of—I am speaking as a fool—I also dare to boast of that. (2 Kor 10,10)22Are they Hebrews? So am I. Are they Israelites? So am I. Are they offspring of Abraham? So am I. (Rim 11,1; Flp 3,5)23Are they servants of Christ? I am a better one—I am talking like a madman—with far greater labors, far more imprisonments, with countless beatings, and often near death. (Sk 16,23; Rim 8,36; 1 Kor 15,10; 1 Kor 15,30; 2 Kor 1,9; 2 Kor 3,6; 2 Kor 4,11; 2 Kor 6,5; 2 Kor 6,9; 2 Kor 10,7)24Five times I received at the hands of the Jews the forty lashes less one. (Dt 25,3)25Three times I was beaten with rods. Once I was stoned. Three times I was shipwrecked; a night and a day I was adrift at sea; (Sk 14,19; Sk 16,22; Sk 27,41)26on frequent journeys, in danger from rivers, danger from robbers, danger from my own people, danger from Gentiles, danger in the city, danger in the wilderness, danger at sea, danger from false brothers; (Sk 9,23; Sk 13,50; Sk 14,5; Sk 17,5; Sk 18,12; Sk 19,23; Sk 20,3; Sk 20,19; Sk 21,27; Sk 21,31; Sk 23,10; Sk 23,12; Sk 25,3; Sk 27,42; 1 Sol 2,15)27in toil and hardship, through many a sleepless night, in hunger and thirst, often without food,[2] in cold and exposure. (1 Kor 4,11; Flp 4,12; 1 Sol 2,9; 2 Sol 3,8)28And, apart from other things, there is the daily pressure on me of my anxiety for all the churches. (1 Kor 7,17)29Who is weak, and I am not weak? Who is made to fall, and I am not indignant? (1 Kor 8,13; 1 Kor 9,22)30If I must boast, I will boast of the things that show my weakness. (1 Kor 2,3; 2 Kor 10,10; 2 Kor 12,5; 2 Kor 12,9)31The God and Father of the Lord Jesus, he who is blessed forever, knows that I am not lying. (Rim 9,5; Rim 15,6; 2 Kor 11,11)32At Damascus, the governor under King Aretas was guarding the city of Damascus in order to seize me, (Sk 9,24)33but I was let down in a basket through a window in the wall and escaped his hands. (Sk 9,25)