1Ešte jednej veci by som sa chcel dotknúť – týka sa to mojej vlastnej osoby a poviem to bez všetkej trpkosti a nevraživosti v duchu Kristovej lásky. Hovorí sa vraj o mne, že v listoch sa robím silným a smelým, ale keď som medzi vami, osobne som úbohý a pokorný.2Prosím vás, nenúťte ma, aby som vás presvedčil, že mi nechýba odvaha na ráznejší postup proti tým, čo môjmu konaniu prisudzujú iba ľudské pohnútky.3Áno, som iba obyčajný človek, ale svoje boje nevyhrávam vlastnou silou.4Mám účinné Božie zbrane, schopné poraziť každého odporcu.5Proti nim neobstojí nijaká namyslenosť ani najprefíkanejšia filozofia, ktorá popiera Božiu pravdu. Každého mysliaceho človeka vedú ku Kristovi ako ku konečnej odpovedi a zvrchovanej pravde.6Ak sa rozhodnete spoločne pre poslušnosť, sme pripravení potrestať každého, kto nebude poslušný.7Nedajte sa klamať vonkajškom. Ak si ktokoľvek z vás môže robiť nárok, že je Kristov, potom náš nárok nie je o nič menší – skôr naopak!8Navyše by som sa ešte mohol odvolávať na priame Božie poverenie.9Ale nerád by som, aby sa zdalo, že vás chcem svojimi listami zastrašovať.10„Nevšímajte si jeho listy,“ vravia niektorí, „je to iba plané vyhrážanie. Keď príde, sami poznáte, že sa ho netreba báť. Je nesmelý, a pritom slabý rečník.“11Uisťujem vás, že tentoraz budem taký prísny, aký som bol vo svojich listoch.12Nijako sa nechceme merať s tými oslňujúcimi rečníkmi, ktorí vo svojich prejavoch vychvaľujú samých seba. Veď je to pochabosť – byť sám sebe jediným meradlom a pokladať sa za vzor dokonalosti!
Odpoveď na výčitku, že sa chváli
13My sa však nechceme chváliť väčšmi, ako je náležité. Naším cieľom je splniť úlohy, ktoré nám Pán Boh pridelil. K nim patrí aj naša práca v Korinte.14Až do vášho mesta nás poslal Boh so zvesťou evanjelia, a nechceme ísť ďalej, ako nám určil.15Ani sa nechceme chváliť cudzou prácou, ale veríme, že sa vaša viera upevní a vzrastie, posunie sa táto hranica ďalej16a budeme môcť šíriť posolstvo o Pánu Ježišovi aj za vaše územie, až tam, kam dosiaľ nepreniklo. Rozhodne si však nechceme privlastňovať výsledky práce iných.17Písmo nás učí, že sa nemáme chváliť svojimi úspechmi, ale tým, čo skrze nás vykonal Boh.18Keď niekto vyhlasuje, aký je schopný, to ešte nič neznamená. Rozhodujúce je, o kom Boh vydá dobré svedectvo.
1I, Paul, myself entreat you, by the meekness and gentleness of Christ—I who am humble when face to face with you, but bold toward you when I am away!— (Zach 9,9; Mt 11,29; Rim 12,1; Flp 2,7)2I beg of you that when I am present I may not have to show boldness with such confidence as I count on showing against some who suspect us of walking according to the flesh. (1 Kor 4,18; 1 Kor 4,21; 2 Kor 10,6; 2 Kor 13,2; 2 Kor 13,10)3For though we walk in the flesh, we are not waging war according to the flesh.4For the weapons of our warfare are not of the flesh but have divine power to destroy strongholds. (Jer 1,10; 1 Kor 2,5; 1 Kor 9,7; 2 Kor 6,7; 2 Kor 13,3; Ef 6,11; 1 Sol 5,8)5We destroy arguments and every lofty opinion raised against the knowledge of God, and take every thought captive to obey Christ, (Iz 2,11; Rim 5,19; 2 Kor 9,13)6being ready to punish every disobedience, when your obedience is complete. (2 Kor 2,9; 2 Kor 7,15; 2 Kor 10,2)7Look at what is before your eyes. If anyone is confident that he is Christ’s, let him remind himself that just as he is Christ’s, so also are we. (Jn 7,24; 1 Kor 1,12; 1 Kor 3,23; 1 Kor 9,1; 1 Kor 14,37; 2 Kor 5,12; 2 Kor 11,23; Gal 1,12; 1 Jn 4,6)8For even if I boast a little too much of our authority, which the Lord gave for building you up and not for destroying you, I will not be ashamed. (2 Kor 13,10)9I do not want to appear to be frightening you with my letters.10For they say, “His letters are weighty and strong, but his bodily presence is weak, and his speech of no account.” (1 Kor 1,17; 2 Kor 11,21; 2 Kor 12,7)11Let such a person understand that what we say by letter when absent, we do when present.12Not that we dare to classify or compare ourselves with some of those who are commending themselves. But when they measure themselves by one another and compare themselves with one another, they are without understanding. (Prís 26,12; Prís 27,2; 1 Kor 2,13; 2 Kor 3,1; 2 Kor 10,18; 2 Kor 12,6)13But we will not boast beyond limits, but will boast only with regard to the area of influence God assigned to us, to reach even to you. (Rim 12,3; Rim 15,20; 2 Kor 10,15)14For we are not overextending ourselves, as though we did not reach you. For we were the first to come all the way to you with the gospel of Christ. (1 Kor 3,5; 1 Kor 4,15; 1 Kor 9,1)15We do not boast beyond limit in the labors of others. But our hope is that as your faith increases, our area of influence among you may be greatly enlarged, (Sk 5,13; 2 Sol 1,3)16so that we may preach the gospel in lands beyond you, without boasting of work already done in another’s area of influence.17“Let the one who boasts, boast in the Lord.” (Jer 9,23; 1 Kor 1,31)18For it is not the one who commends himself who is approved, but the one whom the Lord commends. (Rim 2,29; 1 Kor 4,5; 2 Kor 10,12)