Markus 3

Nya Levande Bibeln

från Biblica
1 En annan gång gick Jesus in i en synagoga[1], och där satt en man som hade en vanställd hand.2 Eftersom det var vilodag[2] höll fariseerna noga ögonen på honom. Skulle han våga bota mannens hand på vilodagen? I så fall skulle de få något att anklaga honom för.3 Men Jesus sa till mannen med den vanställda handen: ”Res dig upp och kom hit fram.”4 Sedan frågade han fariseerna: ”Vad är tillåtet att göra på vilodagen enligt Moses lag[3]? Får man göra gott eller får man göra ont? Får man rädda liv eller får man döda någon?” Men ingen ville svara honom.5 Då såg han på dem med vrede i blicken, djupt bedrövad över deras likgiltighet för människors nöd. Sedan sa han till mannen: ”Räck fram din hand.” Och då mannen gjorde det, blev handen normal igen!6 Men fariseerna lämnade synagogan och började genast göra upp planer tillsammans med kung Herodes anhängare[4] på hur de skulle få Jesus arresterad och dödad.7-8 Jesus och hans efterföljare drog sig nu tillbaka till stranden av Galileiska sjön, och massor av människor från Galileen, men också från Judeen, Jerusalem och Idumeen, från andra sidan Jordan och ända bortifrån Tyros och Sidon, följde honom. Ryktet om alla hans under hade spritt sig vida omkring, och folk strömmade nu till för att se vad som försiggick.9 Jesus bad sina efterföljare att skaffa fram en båt och ha den färdig, ifall folkmassan skulle tränga ut honom i vattnet.10 Många människor hade blivit botade den dagen, och de sjuka trängde därför på från alla håll för att röra vid honom.11 När de som var besatta av onda andar fick syn på honom, föll de ner vid hans fötter och ropade: ”Du är Guds Son!”12 Men Jesus förbjöd dem strängt att avslöja vem han var.13 Sedan gick Jesus upp på ett berg och tog med sig några som han hade valt ut. Och när de var samlade där runt honom,14 utsåg han tolv av dem till att följa honom och till att sändas ut för att tala till folket,15 och han gav dem makt att driva ut onda andar.[5]16 De tolv han utsåg var: Simon, som han gav namnet Petrus,17 Sebedaios söner Jakob och Johannes, som han kallade ”åsksönerna”,18 Andreas, Filippos, Bartolomaios, Matteus, Tomas, Alfaios son Jakob, Taddaios, Simon ’den ivrige’[6]19 och Judas Iskariot, som senare förrådde Jesus.20 När Jesus kom tillbaka till det hus där han bodde, började folk att samlas igen, och snart var huset så fullt att varken han eller hans efterföljare ens fick tid att äta.21 När hans familj fick höra det, gick de dit för att ta hand om honom. ”Han är galen!” sa de.22 Men laglärarna[7], som hade kommit från Jerusalem, sa: ”Han är besatt av Satan, de onda andarnas härskare. Det är därför som de onda andarna lyder honom.”23 Jesus kallade då till sig dessa män och förklarade genom att berätta bilder. Han sa: ”Hur kan Satan driva ut sina egna onda andar?24 Ett rike där man strider mot varandra går ju under.25 Och en familj där man strider mot varandra upphör snart att existera.26 Om Satan därför strider mot sig själv, då kan han inte fortsätta att styra sitt rike, utan det är snart ute med honom.27 Nej, så här är det: Satan är som en stark man, och vill man gå in i en stark mans hus och plundra honom på vad han äger, måste man först binda honom. Sedan kan man gå in och plundra hans hus.28 En sak vill jag att ni ska ha klart för er: Människor kan få förlåtelse för alla slags synder, till och med hädelse[8] mot Gud, hur mycket man än hädar.29 Men den som hädar Guds heliga Ande kan aldrig få förlåtelse. Det är en oförlåtlig synd.”30 Detta sa han därför att de påstod att han gjorde sina under genom Satans kraft och inte genom Guds Andes kraft.31-32 Nu kom Jesus mamma och hans bröder till det överfulla hus där han undervisade, och eftersom de inte själva kunde komma in, skickade de bud till honom och bad honom komma ut. De som satt runt Jesus sa då till honom: ”Din mamma och dina bröder står här utanför och vill träffa dig.”33 Men han svarade: ”Min mamma och mina bröder! Vilka är det?”34 Sedan såg han på dem som satt runt omkring honom och sa: ”Det här är min mamma och mina syskon.35 Var och en som gör Guds vilja är min bror och min syster och min mamma.”

Markus 3

Nádej pre kazdého

från Biblica
1 Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou.2 Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť.3 A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu,4 a potom sa spýtal prítomných: „Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?“ Ale nikto mu neodpovedal.5 Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú.6 Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť.7 Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska,8 z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko–ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči.9 Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili.10 Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli.11 A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“12 Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo.13 Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov.14 Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať,15 uzdravovať a vyháňať démonov.16 Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter,17 Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu,18 Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky19 a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.20 Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť.21 Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum.22 A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou.23 Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana?24 Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť.25 Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne.26 A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec.27 A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana.28 No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu.29 Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy.“30 To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha.31 K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať.32 „Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval.33 „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich.34 Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia.35 Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“