1Svůj pozemek prodal i jistý Ananiáš a jeho manželka Zafira.2Ti se však domluvili, že část získaných peněz odnese Ananiáš apoštolům a bude je vydávat za celou částku.3Ale Petr mu řekl: „Ananiáši, tento podvod ti poradil sám ďábel. Tím, že se nás snažíš obelstít a vydáváš částku za celek, obelháváš vlastně svatého Ducha.4Vždyť to pole bylo tvoje a mohl sis je klidně nechat. I stržené peníze patřily tobě a nikdo z nás by ti nevyčítal, kdyby sis je byl všechny ponechal. Co tě to jen napadlo? Chtěl jsi podvést nejen lidi, ale samotného Boha.“5Když to Ananiáš vyslechl, zhroutil se mrtev na zem. Všechny, kdo se to dověděli, naplnila hrůza.6Několik mladých mužů vyneslo Ananiášovo tělo, aby ho pohřbili.7Asi za tři hodiny přišla také Zafira, která netušila, co se mezitím odehrálo.8Petr se jí zeptal: „Poslyš, Zafiro, prodali jste to pole za tolik a za tolik?“ Odpověděla: „Ano, jistě za tolik.“9Na to Petr: „Proč jste se tak smluvili? To jste chtěli podvést Božího Ducha? Právě se vracejí chlapci, kteří pohřbili tvého muže. A tebe stihne stejný trest jako Ananiáše.“10Zafira padla k Petrovým nohám a zemřela. Ti mládenci právě vešli do dveří a hned museli jít vykonat ještě druhý pohřeb do stejného hrobu.11To se samozřejmě rychle rozkřiklo nejen mezi věřícími, ale i mezi ostatními lidmi a všemi to hluboce otřáslo.
Apoštolové uzdravují mnoho nemocných
12Apoštolové se pravidelně scházeli v Šalomounově podloubí v chrámu,13-14kde se je nikdo neodvážil rušit. Stali se totiž mezi jeruzalémským lidem velmi populárními pro divy a zázračná uzdravení, která se děla jejich prostřednictvím.15Došlo to tak daleko, že když měl jít Petr do chrámu nebo zpět, lidé podél cesty připravovali nemocné na rohožích a nosítkách, aby na ně padl alespoň Petrův stín.16Dokonce z širého okolí snášeli do Jeruzaléma nemocné a pomatené a všichni byli uzdraveni. A mnoho dalších mužů a žen uvěřilo Pánu a připojilo se k církvi.
Apoštolové čelí tvrdé opozici
17Toto hnutí vyvolalo žárlivost a strach především u nejvyššího kněze a jeho přívrženců – saducejů. Ti totiž učili, že se žádné zázraky – a natož vzkříšení z mrtvých – nedějí.18Dali proto apoštoly zatknout a uvěznit, tentokrát do městské věznice.19Boží anděl však v noci otevřel dveře žaláře, vyvedl apoštoly ven a povzbudil je:20„Nebojte se, jděte zase do chrámu a říkejte lidem, jak mohou dosáhnout věčného života!“21Poslechli a už na úsvitě byli v chrámu a učili. Mezitím velekněz a jeho stoupenci svolali zasedání velerady a přikázali, aby byli apoštolové předvedeni.22Chrámoví strážci však našli vězení prázdné, vrátili se a podali hlášení:23„Věznice je v naprostém pořádku, dveře zamčené, strážní u nich drželi řádně hlídku, ale když jsme odemkli, uvnitř nikdo nebyl.“24Velekněz, velitel a jeho chrámová stráž vyslechli tu zprávu a byli zmateni. Nevěděli, co si o tom mají myslet.25Vtom někdo přiběhl a hlásil: „Ti muži, které jste včera uvěznili, jsou zase v chrámu a klidně mluví k lidem!“26Velitel tam spěchal se stráží, ale neodvážili se žádného násilí, protože lid by je ukamenoval.27Apoštolové však s nimi šli dobrovolně před veleradu. Velekněz je obvinil:28„Copak jsme vám nezakázali Ježíšovo jméno veřejně vyslovit? Jak to, že jste naplnili celý Jeruzalém svými výklady o něm a nás označujete za jeho vrahy?“29Petr promluvil jménem ostatních apoštolů: „Boha přece musíme poslechnout víc než lidi.30To Bůh našich praotců vzkřísil z mrtvých Ježíše, kterého jste vy zabili potupným způsobem na římském kříži.31Bůh mu však svěřil veliký úkol Mesiáše a Vysvoboditele. Jenom on může Izraeli odpustit jeho hříchy, když se mu ovšem pokoříte.32My jsme svědkové všeho, co říkáme. Jasným dokladem vám může být moc svatého Ducha, kterou Bůh dal těm, kdo si už dali říct a učinili pokání.“33To ovšem veleradu rozzuřilo a ozvalo se volání, aby byli apoštolové popraveni.34O slovo se však přihlásil známý farizejský učitel zákona Gamaliel, muž značné autority, a dal pokyn, aby na chvíli obžalované odvedli.35Pak oslovil veleradu: „Izraelci, dobře si rozmyslete, co chcete udělat s těmito lidmi.36Vzpomínáte na rozruch kolem Teuda? Ten ze sebe dělal velkou osobnost a shromáždil na čtyři sta přívrženců. Když však zemřel, jeho lidé se rozprchli a všechno utichlo.37Nebo vzpomeňte na povstání Judy z Galileje za sčítání lidu. Měl hodně následovníků, ale i on zahynul a jeho tlupa se rozptýlila.38A tak vám radím, nechte ty lidi prostě na pokoji. Jestli je to zase nějaké lidské hnutí, brzo se rozpadne.39Stojí-li však za tím Bůh, nic proti tomu nezmůžete a vlastně byste se snažili bojovat s Bohem.“ Dali na jeho radu.40Opět předvedli apoštoly, vyměřili jim obvyklý trest bičování a znovu jim přísně zakázali hlásat cokoliv o Ježíšovi a šířit jeho učení. Pak je propustili.41Apoštolové šli ze soudu a radovali se, že byli vyznamenáni těžkostmi a utrpením pro jméno Pána Ježíše.42Učili i nadále každý den o Ježíšovi a jak v soukromí, tak na veřejnosti ho prohlašovali za Božího Syna.
Skutky apoštolů 5
Nádej pre kazdého
od Biblica1Aj istý muž zvaný Ananiáš predal svoj pozemok.2Ale so svojou manželkou Zafirou sa dohodol, že časť utŕžených peňazí si ponechajú pre seba a zvyšok donesú apoštolom.3Peter mu však povedal: „Ananiáš, to satan ťa naviedol na tento podvod. Ak tvrdíš, že to sú všetky peniaze, čo si dostal, klameš nie nás, ale samého Svätého Ducha.4Nik ťa predsa nenútil predať pole. A keď si ho už predal, peniaze si si mohol pokojne nechať. Nik by ti nebol nič vyčítal. Ako si sa len mohol odhodlať na také čosi? Neoklamal si nás, ale samého Boha!“5Keď to Ananiáš počul, zrútil sa a na mieste bol mŕtvy. Všetci, čo to počuli, sa zdesili.6Mladší z mužov ho prikryli plachtou, vyniesli a pochovali.7Asi o tri hodiny prišla jeho žena Zafira, ktorá netušila, čo sa stalo.8Peter sa jej spýtal: „Počuj, Zafira, za toľko a toľko ste predali pole?“ Odpovedala: „Áno, presne za toľko.“9Peter namietol: „Ako ste sa len mohli dohodnúť a pokúšať Božieho Ducha. Pozri, práve sa vracajú tí, čo pochovali tvojho muža. Ten istý údel stihne aj teba.“10A Zafira padla Petrovi k nohám a umrela. Keď mládenci vošli dnu, našli ju už mŕtvu. Odniesli ju a pochovali k jej mužovi.11Táto správa sa ihneď rozletela po meste a všetkých, veriacich aj ostatných, čo to počuli, zachvátila veľká hrôza.
Boh sa priznáva k svojej cirkvi
12Apoštoli sa pravidelne schádzali v Šalamúnovom stĺporadí v chráme a konali veľké divy a zázraky.13Ostatní sa neodvážili k nim pripojiť, ale všetci o nich hovorili s veľkou úctou.14Pribúdalo čoraz viac mužov a žien, ktorí uverili v Pána.15Došlo to tak ďaleko, že ľudia vynášali na ulice chorých na rohožiach a nosidlách, aby na nich mohol padnúť aspoň Petrov tieň, keď bude prechádzať okolo.16Ba mnohí prichádzali do Jeruzalema aj zo širšieho okolia a prinášali svojich chorých a posadnutých zlými duchmi. A všetci boli uzdravení.
Apoštoli znova vo väzení
17Pribúdanie veriacich vyvolalo veľkú žiarlivosť a strach vo veľkňazovi a jeho prívržencoch – saducejoch. (Tí totiž učili, že sa nijaké zázraky, a najmä vzkriesenie z mŕtvych, nedejú.)18A tak dali apoštolov znova zatknúť, tentoraz do mestského väzenia.19Ale anjel otvoril v noci dvere žalára, vyviedol apoštolov von a povzbudil ich:20„Nebojte sa, choďte naspäť do chrámu a hovorte všetkým, ako môžu získať nový život v Kristu.“21Poslúchli ho a už na svitaní boli v chráme a učili. Medzitým veľkňaz a jeho stúpenci zvolali zasadnutie rady a kázali predvolať apoštolov.22Ale keď strážcovia došli do väzenia, našli ho prázdne. Vrátili sa23a ohlásili: „Dvere žalára sú zamknuté aj dobre strážené, ale keď sme odomkli, nikoho sme vnútri nenašli.“24Veliteľ chrámovej stráže aj veľkňazi boli celkom zmätení. Nijako si to nevedeli vysvetliť.25Ale vtom ktosi pribehol a oznámil: „Tí muži, ktorých ste včera uväznili, sú zasa v chráme a pokojne vyučujú ľudí.“26Veliteľ ta ihneď utekal aj so strážcami, ale nezmocnili sa ich násilne, lebo sa báli, že ich ľud ukameňuje. Apoštoli sa dobrovoľne dali predviesť pred židovskú radu.27Veľkňaz ich obvinil:28„Predsa sme vám prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. A pritom celý Jeruzalem o ničom inom nehovorí ako o ňom. A navyše na nás zvaľujete zodpovednosť za jeho smrť!“29Peter odpovedal aj v mene ostatných apoštolov: „Boha predsa musíme poslúchať väčšmi ako ľudí!30To Boh našich praotcov vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorého ste vy potupne pribili na kríž a usmrtili.31Ale jemu Boh zveril veľkú úlohu Mesiáša a Vysloboditeľa, aby svoj izraelský ľud zmenil od základu a odpustil mu hriechy.32A my sme toho svedkami a takisto Duch Svätý, ktorého Boh dá každému, kto ho poslúcha.“
Čo je z ľudí – zanikne, čo je z Boha – pretrvá
33Tieto slová rozzúrili všetkých v rade a chceli ich zabiť.34No tu sa o slovo prihlásil známy farizej zvaný Gamaliel, učiteľ Zákona a človek veľmi vážený medzi ľuďmi. Dal pokyn, aby obžalovaných na chvíľku odviedli,35a potom povedal: „Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi.36Spomínate si na rozruch okolo Teuda? Robil zo seba veľkú osobnosť a podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba štyristo ľudí. Ale keď ho zabili, jeho stúpenci sa rozpŕchli a všetko zaniklo.37Alebo si spomeňte na povstanie Júdu Galilejského za sčítania ľudu. Aj on zahynul a jeho prívrženci boli rozprášení.38A tak vám radím: „Nechajte týchto ľudí na pokoji. Ak je to zasa len nejaké ľudské hnutie, čoskoro sa samo rozpadne.39Ale ak za ním stojí Boh, nič proti nemu nezmôžete a vlastne by ste bojovali proti samému Bohu.“40Poslúchli jeho radu. Predviedli apoštolov, dali ich zbičovať a znova im prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. Potom ich prepustili.41Apoštoli šli zo súdu a radovali sa, že smeli trpieť pre Pána Ježiša.42Nezastrašilo ich to, ale každý deň ďalej učili aj v chráme, aj po domoch a šírili radostnú zvesť o tom, že Ježiš je dlho očakávaný Mesiáš.