1V Antiochii se objevili někteří křesťané z Judska a přesvědčovali bývalé pohany, že nestačí jen uvěřit v Krista, ale že ke spáse je nutné přijmout židovské tradice, jak je předepisuje Mojžíšův zákon, a to především obřízku.2Pavel a Barnabáš s nimi naprosto nesouhlasili a vznikl z toho vážný spor. Nakonec se rozhodli předložit spornou otázku apoštolům a vedení církve v Jeruzalémě. Vyslali tam skupinu pod vedením Pavla a Barnabáše.3Ti, když cestovali Fénicií a Samařskem, vyprávěli křesťanům, jak pohané přijímají víru v Pána Ježíše, a bratři z toho měli všude velkou radost.4V Jeruzalémě je přijali starší sboru a apoštolové. I těm vyprávěli, jak se Bůh přiznává k jejich práci mezi pohany.5Hned se však ozvali někteří křesťané – příslušníci židovské sekty farizejů: „Pohané, kteří uvěřili v Krista, musejí přijmout obřízku a dodržovat Mojžíšův zákon.“6Apoštolové a starší svolali poradu o této těžké otázce.7Když po dlouhém rozhovoru stále nemohli dojít k žádnému rozhodnutí, vzal si slovo Petr a řekl: „Bratři, víte, že mne si Bůh vybral, abych jako první zvěstoval evangelium pohanům, a oni uvěřili.8Bůh, který vidí do srdce člověka, se k nim přiznal a dal jim stejného Ducha jako nám.9Nedělal v tom žádný rozdíl mezi rozeným židem a pohanem – očistil i jejich srdce vírou.10Proč chcete být moudřejší než sám Bůh a předělávat je na židy? Vždyť je to zbytečné břemeno, které jsme my ani naši předkové nemohli unést.11I my jsme uvěřili, že nebudeme zachráněni pro svoje židovství, ale pro lásku Pána Ježíše Krista. A v tom jsou nám plně rovni.“12Po tomto projevu celé shromáždění ztichlo a vyslechlo zprávu Barnabáše a Pavla o tom, jaké divy a nadpřirozené věci konal Bůh jejich prostřednictvím mezi pohany.13Když skončili, ujal se slova Jakub: „Bratři, chtěl bych něco říci.14Slyšeli jsme Šimonovu zkušenost: sám Bůh to byl, kdo poprvé promluvil k pohanům a přijal je mezi svůj lid.15To plně souhlasí se slovy proroka:16‚Vrátím se a obnovím svůj příbytek, který je v rozvalinách, znovu budu bydlet s vámi.17Potom mne naleznou i pohané, kterým budete hlásat moje jméno.‘ To říká Bůh,18který nyní koná, co slíbil už před věky.19Nenakládejte tedy na pohany, kteří uvěřili v Boha, zbytečná břemena.20Napišme jim, aby zachovávali jen základní pravidla: ať se vyhýbají všemu, co souvisí s modloslužbou, mravní nezřízeností, a ať nejedí maso s krví ani samotnou krev.21Vždyť Mojžíšův zákon se už odedávna vyučuje každou sobotu v synagogách a má dost horlivých zastánců.“
Koncil posílá dopis pohanům, kteří uvěřili
22S tím celé shromáždění souhlasilo. Vybrali z vedoucích bratří dva muže. Ti měli v Antiochii vyřídit vše, na čem se v Jeruzalémě usnesli. Byli to Juda zvaný Barsabáš a Silas.23Po nich poslali tento dopis: „Apoštolové a starší jeruzalémského sboru vzkazují bratrský pozdrav bratřím v Antiochii, Sýrii a Kylikii, bývalým pohanům.24Slyšeli jsme, že k vám přišli od nás lidé, kteří vás znepokojovali a mátli svými názory. My jsme je ničím nepověřili.25-27Teď jsme se jednomyslně rozhodli poslat k vám Judu a Silase společně s Barnabášem a Pavlem, o nichž víme, že ve službě Kristovu evangeliu nasazují život. Ti vám ještě blíže vysvětlí naše písemné usnesení.28Podle rozhodnutí Ducha svatého i podle našeho názoru není nutno vám ukládat jakákoliv břemena kromě těchto nejzákladnějších požadavků:29Varujte se toho, co bylo obětováno modlám, nejezte krev ani maso s krví a zachovávejte mravní čistotu. Budete jednat správně, když se přidržíte těchto pokynů. Mějte se dobře!“30Pověření bratři se tedy odebrali do Antiochie, odevzdali dopis31a ten byl přečten celému shromáždění. Přinesl všem velikou úlevu a radost.32Juda a Silas, kterým Duch svatý ukazoval, co mají mluvit, posilovali a povzbuzovali celý sbor.33-35Po nějaké době se měli zase vrátit do Jeruzaléma, ale Silas raději zůstal v Antiochii. Také Pavel a Barnabáš tam zůstali a spolu s mnoha dalšími vyučovali a hlásali Kristovo učení.
Pavel a Barnabáš se oddělují
36Po čase navrhl Pavel Barnabášovi: „Měli bychom se vypravit navštívit sbory a bratry ve všech těch městech, kde jsme kázali o Pánu Ježíši. Rád bych věděl, jak si počínají.“37Barnabáš souhlasil a radil, aby s sebou vzali zase Jana Marka.38To se Pavlovi nezdálo, protože je Marek opustil už v Pamfylii a do hlavní práce s nimi nešel.39Nemohli se dohodnout, a tak se raději rozdělili. Barnabáš vzal s sebou Marka a vypluli na Kypr.40Pavel si vybral Silase, vyžádali si požehnání od bratří a vydali se na cestu po pevnině.41Prošli Sýrií a Kilikií a povzbuzovali křesťany v tamních sborech.
1Kým boli Pavol a Barnabáš v Antiochii, prišli niektorí ľudia z Judska a začali poúčať bratov: „Ak sa nedáte obrezať, ako to predpisuje Mojžišov zákon, nemôžete byť spasení.“2Pavol a Barnabáš s nimi nesúhlasili a vypukol medzi nimi spor. Napokon sa rozhodli, že Pavol a Barnabáš aj s niekoľkými bratmi z Antiochie odcestujú do Jeruzalema a predložia tento problém apoštolom a starším.3Zbor sa s nimi rozlúčil a vyslal ich na cestu. Šli cez Feníciu a Samáriu a všade rozprávali o tom, ako aj pohania začínajú veriť v Pána Ježiša, a tým spôsobovali všetkým veľkú radosť.4VJeruzaleme ich srdečne prijali starší zboru aj apoštoli. Aj tým rozprávali, ako sa Boh priznáva k ich práci medzi pohanmi.5Ale hneď sa ozvali niektorí kresťania, bývalí farizeji, a navrhli: „Aj obrátení pohania sa musia dať obrezať a dodržiavať všetky židovské zákony.“6A tak apoštoli a starší zboru zvolali poradu, aby rozriešili tento ťažký problém.7Po dlhej debate sa prihlásil o slovo Peter: „Milí bratia, viete veľmi dobre, že si ma Boh vybral, aby som prvý z vás zvestoval evanjelium pohanom, aby aj oni mohli uveriť.8A Boh, ktorý vidí do srdca človeka, sa k nim priznal a dal im Svätého Ducha takisto ako nám.9A nerobil nijaký rozdiel medzi Židmi a pohanmi, lebo aj ich srdce očistil vierou.10Prečo teraz pokúšate Boha a chcete vložiť na nových kresťanov bremeno, ktoré nevládali uniesť ani naši otcovia, ani my?11Veríme predsa, že sme rovnako ako oni zachránení milosťou Pána Ježiša.“12Po tejto reči celé zhromaždenie stíchlo a pozorne vypočulo Pavla aj Barnabáša, aké veľké zázraky konal Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi.
Jakubov návrh
13Keď dohovorili, prihlásil sa o slovo Jakub: „Bratia, rád by som vám niečo povedal.14Práve sme počuli od Petra, ako Boh urobil prvý krok a pohanov prijal medzi tých, ktorí ctia jeho meno.15To sa celkom zhoduje so slovami proroka Amosa:16‚Navrátim sa zase a znovu postavím Dávidov zborený dom, ako bol predtým,17aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, ktoré som prijal za svoje. Tak hovorí Pán,18ktorý to oznámil už pred vekmi.‘19Preto sa nazdávam, že by sme nemali na pohanov, ktorí sa obrátili k Bohu, nakladať zbytočné bremená.20Radšej by sme im mali napísať, aby sa vyhýbali všetkému, čo súvisí s pohanskou modloslužbou, aby sa chránili smilstva a nejedli mäso zadusených zvierat ani ich krv.21Veď Mojžišov zákon sa už oddávna vyučuje každú sobotu v synagógach a má dosť horlivých zástancov.“22S týmto návrhom celé zhromaždenie súhlasilo a apoštoli a starší zboru rozhodli, že zvolia dvoch zástupcov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, aby im osobne oznámili, na čom sa uzniesli. Zvolili dvoch popredných bratov z vedenia zboru, a to Júdu nazývaného Barsabáš a Sílasa. Po nich poslali tento list:23„My apoštoli a starší, vaši bratia, posielame srdečný pozdrav vám, svojim bratom v Antiochii, Sýrii a Cilícii, ktorí ste boli kedysi pohanmi.24Dozvedeli sme sa, že vás niektorí naši bratia svojimi rečami rozrušili a spochybnili vaše spasenie, hoci ich tým nikto nepoveril.25Preto sme sa jednomyseľne rozhodli, že zvolíme dvoch zástupcov a pošleme ich k vám s našimi milovanými bratmi Barnabášom a Pavlom,26ktorí pri hlásaní evanjelia ochotne riskujú aj vlastný život.27Posielame vám teda Júdu a Sílasa, ktorí vám to aj ústne potvrdia.28Pod vedením Svätého Ducha sme spoločne rozhodli, že vás nikto nemá zaťažovať povinnosťami, ktoré nie sú pre spasenie nevyhnutné.29Ale je potrebné, aby ste sa zdržiavali všetkého, čo bolo obetované modlám, krvi, mäsa udusených zvierat, nezbavených krvi, a napokon smilstva. Ak sa toho všetkého vyvarujete, budete konať správne. Majte sa dobre.“30Poverení zástupcovia sa teda vybrali do Antiochie, kde zvolali celé zhromaždenie a odovzdali im list.31Keď ho bratom prečítali, veľmi sa zaradovali, lebo ich upokojil.32Aj Júda a Sílas, ktorým Duch Svätý vnukol prorocké slová, posilňovali a povzbudzovali celý zbor vo viere.33Nejaký čas tam zostali a potom ich bratia so želaním pokoja prepustili.34Ale Sílas zostal radšej v Antiochii.35Aj Pavol a Barnabáš sa tu ešte zdržali, zostali ešte v Antiochii a spolu s mnohými ďalšími vyučovali a zvestovali Krista.
Pavol a Sílas na druhej misijnej ceste
36Po nejakom čase navrhol Pavol Barnabášovi: „Navštívme opäť našich bratov vo všetkých mestách, kde sme kázali o Pánu Ježišovi. Rád by som videl, ako sa im darí.“37Barnabáš súhlasil a radil, aby spolu so sebou zasa vzali Jána zvaného Marek.38Ale Pavol bol proti tomu, lebo Marek ich opustil už v Pamfýlii a nepokračoval s nimi v práci.39Nemohli sa dohodnúť, a tak sa radšej rozdelili. Barnabáš vzal so sebou Marka a odplavili sa na Cyprus.40Pavol si vybral Sílasa a s požehnamím bratov sa vydali na cestu. Prechádzali Sýriou a Cilíciou a všade upevňovali zbory.