1Když opět přišel Ježíš do synagogy, spatřil tam člověka, který měl bezvládnou ruku. Protože byla právě sobota,2Ježíšovi nepřátelé napjatě sledovali, co učiní. Jestliže ho uzdraví, bude to vítaná příležitost, jak jej obžalovat z rušení předepsaného svátečního klidu.3A opravdu, Ježíš vyzval postiženého, aby předstoupil před celé shromáždění,4a pak položil ostatním otázku: „Co se smí v sobotu? Mohou se konat dobré skutky, nebo se má páchat zlo? Je možné zachránit život, nebo jej zničit?“ Na tyto otázky se nikdo neodvážil odpovědět.5Jejich mlčení Ježíše naplnilo spravedlivým hněvem, jejich lhostejnost k lidskému utrpení ho roztrpčila. Přeměřil si je přísným pohledem a potom se obrátil k postiženému. „Natáhni tu ruku!“ řekl mu. On to učinil, a ejhle – ruka byla zdravá.6Farizejové opustili synagogu a šli se domlouvat s přívrženci krále Heroda na tom, jak Ježíše odstranit.
Velké zástupy následují Ježíše
7Ježíš se opět se svými učedníky uchýlil k jezeru. Znovu jej následovaly zástupy lidí z celé Galileje, Judska,8Jeruzaléma, Idumeje a Zajordání, ba dokonce přišli i lidé z okolních pohanských měst Týru a Sidónu. Široko daleko se roznesly zprávy o jeho zázracích a velmi mnoho lidí se o nich chtělo přesvědčit na vlastní oči.9Ježíš požádal své učedníky, aby pro něj měli připravenu loďku, na kterou by se mohl uchýlit, kdyby ho dav příliš tísnil.10Mnoho nemocných už totiž uzdravil a další se k němu přímo vrhali, jen aby se ho mohli dotknout.11A když ho spatřili ti, kdo byli posedlí démonem, padali před ním na zem a křičeli: „Ty jsi Boží Syn!“12On je však rázně umlčoval, protože nestál o jejich svědectví.
Ježíš volí dvanáct učedníků
13Potom k sobě zavolal ty, které si vybral pro zvláštní svědecké poslání, a vystoupil s nimi na horu.14Z nich pak ustanovil dvanáct, kteří ho měli všude doprovázet a které bude posílat samostatně kázat15a uzdravovat.16Byli to: Šimon, kterému přidal jméno Petr,17Jakub a Jan – synové Zebedeovi, kterým někdy říkával „synové hromu“,18Ondřej, Filip, Bartoloměj, Matouš, Tomáš, Jakub Alfeův, Tadeáš, Šimon Kenaanský a19Jidáš Iškariotský, který ho později zradil.
Náboženští vůdcové obviňují Ježíše z posedlosti
20Když se Ježíš vrátil domů, lidé se k němu začali znovu scházet a brzy jich bylo tolik, že se ani neměl kde najíst.21Jeho příbuzní uslyšeli, co se děje, a tak se vypravili za ním, aby ho přinutili k návratu domů; domnívali se, že ztratil zdravý rozum.22Židovští náboženští učitelé, kteří přišli z Jeruzaléma, dokonce tvrdili, že Ježíš je posedlý Belzebubem, králem všech démonů. Jen proto prý ho ďáblové poslouchají, když je vyhání.23Ježíš je pozval k sobě a vyvracel tyto pomluvy. Aby mu všichni rozuměli, použil příklad: „Jak může satan vyhnat satana?24Království, které je vnitřně rozdělené, se musí zhroutit.25Také rodina, kde je svár a nejednota, se nakonec rozpadne.26A jestliže satan bojuje sám proti sobě, jak může něco dokázat? Nutně musí přijít jeho konec.27Chce-li někdo vniknout do domu siláka a zmocnit se jeho věcí, musí ho nejprve spoutat. Tak i démony může vyhánět jen ten, kdo přemohl satana.28Ujišťuji vás o jednom: všechno může být lidem odpuštěno, i když se v nevědomosti Bohu rouhají a hrubě ho urážejí slovy i skutky.29Když ovšem někdo v zatvrzelosti odmítá Boží zách-rannou moc a přitom ví, co odmítá, takový člověk se rouhá Du-chu svatému. A to je hřích, který nemůže být odpuštěn.“30To jim Ježíš řekl proto, že jeho činy úmyslně připisovali satanově moci, místo aby přiznali, že uzdravuje mocí Ducha svatého.
Ježíš říká, kdo tvoří jeho rodinu
31Tehdy přišli k přeplněnému stavení, kde Ježíš učil, také jeho bratři s matkou a vzkázali mu, že s ním potřebují mluvit.32Sedělo kolem něj plno lidí, když mu kdosi oznámil: „Tvoje matka a tvoji bratři jsou venku a hledají tě.“33Ježíš věděl, s jakým záměrem rodina přichází, a proto řekl: „Kdo je má matka? A kdo jsou moji bratři?“34Rozhlédl se po těch, kteří mu dychtivě naslouchali, a řekl: „Hle, tady je má matka a tady jsou moji bratři.35Každý, kdo jedná podle Boží vůle, je můj bratr, moje sestra i moje matka.“
1Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou.2Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť.3A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu,4a potom sa spýtal prítomných: „Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?“ Ale nikto mu neodpovedal.5Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú.6Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť.
Uzdravovanie pri jazere
7Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska,8z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko–ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči.9Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili.10Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli.11A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“12Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo.
Ježiš si povolá dvanástich apoštolov
13Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov.14Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať,15uzdravovať a vyháňať démonov.16Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter,17Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu,18Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky19a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
Ježiša obviňujú, že má satanskú moc
20Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť.21Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum.22A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou.23Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana?24Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť.25Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne.26A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec.27A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana.28No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu.29Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy.“30To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha.
Kto patrí do Ježišovej rodiny
31K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať.32„Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval.33„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich.34Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia.35Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“