Marka 8

Nádej pre kazdého

1 Okolo Ježiša sa opäť zhromaždilo veľké množstvo ľudí. Boli s ním tak dlho, že sa im minuli všetky zásoby. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im:2 „Je mi ľúto týchto ľudí. Sú tu so mnou už tri dni a nemajú čo jesť.3 Ak ich pustím domov hladných, môžu cestou odpadnúť od vysilenia, veď niektorí prišli zďaleka.4 Učeníci sa zľakli: „Hádam len nechceš, aby sme v tejto pustatine zháňali niečo na jedenie pre toľký národ?“ –5 „Koľko chlebov tu máte?“ spýtal sa ich. „Sedem,“ odpovedali mu.6 Nato poprosil všetkých zhromaždených, aby si posadali na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval za ne Bohu, odlamoval z nich a dával svojim učeníkom, aby ich poroznášali ľuďom.7 Mali pri sebe aj niekoľko neveľkých rýb. Ježiš sa aj za ne poďakoval a dal ich učeníkom, aby ich poroznášali.8 Všetci sa dosýta najedli a ešte sa aj nazbieralo sedem košov zvyškov.9 Tentoraz sa nasýtilo asi štyritisíc ľudí. Potom ich pustil Ježiš domov,10 sám nastúpil do člna aj so svojimi učeníkmi a preplavili sa do dalmanutského kraja.11 Keď sa o jeho príchode dozvedeli tamojší farizeji, prišli k nemu a pokúšali ho: „Urob nejaký zázrak! Chceme vidieť nejaké znamenie z neba, až potom ti uveríme!“12 Ježiš si smutne vzdychol a povedal: „Koľko znamení by ste ešte chceli? Jedno je isté: ľudia ako vy nedostanú od Boha nijaké znamenie!“13 Nechal ich tam, nastúpil do člna a odplavil sa na druhý breh jazera.14 Učeníci zabudli nakúpiť potraviny, a tak mali v člne iba jeden chlieb.15 Za plavby im Ježiš kládol na srdce: „Dajte si pozor na kráľa Herodesa i na kvas farizejov!“ –16 „Čo tým myslí?“ spytovali sa jeden druhého. Napokon sa zhodli, že akiste naráža na to, že zabudli kúpiť chlieb.17 Ježiš vedel, o čom sa dohadujú, a povedal: „Nie, nejde o to. Naozaj mi nerozumiete? Je to možné, že ste takí nechápaví?18 Ako to, že sa na nič nepamätáte?19 A koľko košov zvyškov ste nazbierali, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ – „Dvanásť,“ odpovedali mu.20 „A keď som nasýtil štyritisíc ľudí iba siedmimi chlebmi, koľko ešte zostalo? Spomínate si?“ – „Sedem plných košov,“ priznali.21 „A ešte vždy nechápete?“22 Keď došli do Betsaidy, priviedli k nemu slepca a prosili, aby ho dotykom uzdravil.23 Ježiš ho vzal za ruku a vyviedol za dedinu. Tam sa naslinenými prstami dotkol očí slepca a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“24 Muž sa poobzeral a zvolal: „Áno, vidím ľudí, ale nejasne, vyzerajú ako chodiace stromy.“25 Ježiš sa ešte raz dotkol jeho očí. Keď sa muž znova rozhliadol okolo seba, videl všetko zreteľne a jasne, oči mal úplne zdravé.26 Pri lúčení mu Ježiš povedal: „Cez dedinu radšej nechoď a nikomu o tom nehovor.“27 Potom Ježiš so svojimi učeníkmi opustil Galileu a prechádzal dedinkami v okolí Cézarey Filipovej, na úpätí vrchu Hermon. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: „Za koho ma ľudia pokladajú?“28 Odpovedali mu: „Niektorí sa domnievajú, že si Ján Krstiteľ, iní vravia, že si Eliáš alebo iný veľký prorok.“ –29 „A za koho ma pokladáte vy?“ spytoval sa ďalej. „Ty si ten zasľúbený Mesiáš, ty si Kristus!“ zvolal Peter.30 Ale Ježiš im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili.31 V ten deň im prvý raz hovoril o tom, že bude musieť strašne trpieť. Veľkňazi, učitelia Zákona aj židovskí vodcovia ho odsúdia, zabijú, ale tretí deň vstane z mŕtvych.32 Rozprával o tom celkom otvorene, preto si ho Peter odvolal nabok a usiloval sa ho od toho odhovoriť.33 Ježiš sa však obrátil k učeníkom a pokarhal Petra: „Odíď mi z cesty, pokušiteľ, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské.“34 Potom si pozval k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto ma chce nasledovať, musí sa vzdať svojich vlastných záujmov, dobrovoľne niesť svoj kríž a ísť za mnou.35 Komu ide len o jeho vlastný život, stratí ho, ale kto je ochotný obetovať ho pre mňa a pre zvesť evanjelia, získa život večný.36 Lebo čo prospeje človeku, ak získa aj celý svet, a večný život pritom stratí?37 Je azda na svete niečo cennejšie ako život?38 Ak sa niekto hanbí za mňa a za moje slová v týchto dňoch nevery a hriechu, za toho sa budem hanbiť aj ja, Mesiáš, keď sa vrátim so svätými anjelmi v sláve svojho Otca.“