1Raz prišli za Ježišom z Jeruzalema farizeji a učitelia Zákona.2A tu zistili, že niektorí z jeho učeníkov nedodržiavajú židovský obrad umývania rúk pred jedlom, a tak porušujú židovskú tradíciu.3Všetci Židia, a najmä znalci Zákona úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky.4Aj po návrate z trhu sa najprv dôkladne umyli, kým sa pustili do prípravy jedla. A bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad oplachovanie čaší, džbánov a medeného riadu.5Preto teraz dorážali do Ježiša: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?“6Ježiš im odpovedal: „Ste pokrytci. Prorok Izaiáš mal pravdu, keď o vás povedal: ‚Títo ľudia ma zvelebujú ústami, ale srdcom ma nemilujú.7Márna je ich zbožnosť, lebo svoje nariadenia vydávajú za zákony Božie.‘8A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich vlastnými predpismi.9Veď vy vlastne pošliapavate Boží zákon v mene svojich zvykov.10Tak napríklad Mojžiš vám takto tlmočil Božie prikázanie: ‚Cti si otca aj matku.‘ A ešte doložil, že ak by niekto len nadával svojim rodičom, zaslúži si trest smrti.11-12Ale vy dovoľujete, aby človek zanedbával svojich rodičov, ktorí potrebujú pomoc, ak sa môže vyhovoriť: ‚Nemôžem vám pomôcť, lebo to, čo som zo svojho zárobku mal dať vám, zaniesol som do chrámu.‘13A takto vlastné predpisy staviate nad Božie zákony. A to je len jeden príklad z mnohých.“14Potom si zavolal k sebe zástup ľudí a povedal im: „Počúvajte ma a usilujte sa mi porozumieť:15-16To, čo zjete, nemôže uškodiť vašej duši, ale škodí jej to, čo si myslíte, hovoríte alebo konáte.“17Keď potom vstúpil do ktoréhosi domu, aby si odpočinul od zástupu, spýtali sa ho učeníci, čo mal tým výrokom na mysli.18Odpovedal im otázkou: „Aj vy ste takí nechápaví? Neviete, že duši človeka nemôže uškodiť to, čo zje?19Veď jedlo neznečisťuje vnútro, prechádza iba bruchom a potom vychádza von.“20Potom ešte dodal: „Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra.21Lebo v srdci človeka sa rodia zlé myšlienky, nečisté zmyselné túžby, nevera,22vražda, krádež, cudzoložstvo, chamtivosť, zákernosť, zloba, podlosť, závisť, urážky, pýcha a všelijaké výstrednosti.23Všetko toto zlo vychádza z vnútra človeka a vzďaľuje ho od Boha.“
Viera pohanskej ženy
24Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne. Správa o jeho príchode sa ihneď rozletela po celom kraji.25Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku.26Nebola to Židovka, pochádzala z Fenície.27Ježiš sa na ňu pozrel a povedal: „Ja sa musím najprv postarať o deti, ktoré sú z izraelského národa. Nebolo by správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“28Ale žena sa nedala odbiť. “To je pravda, ale aj psi zbierajú, čo zo stola spadne na zem.“29Jej slová Ježiša odzbrojili: „Choď pokojne domov, tvoja dcérka je zdravá.“30A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.
Uzdravenie hluchonemého
31Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru.32Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil.33Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.34Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: „Otvor sa!“35V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.36Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.37Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: „Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!“