Lukáša 24,23 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

Hrob je prázdny. Ježiš žije

1 V nedeľu zavčasu ráno sa ženy pobrali k hrobu a niesli so sebou vonné masti a oleje. 2 Ale obrovský kameň, ktorým bol zakrytý vchod do hrobu, bol odvalený. 3 Vošli dnu, no telo Pána Ježiša tam nenašli. 4 Ako tu bezradné stáli, zrazu sa vedľa nich zjavili dvaja muži v oslepujúco žiarivom odeve. 5 Ženy sa predesili a sklonili tváre hlboko k zemi.Muži sa ich spýtali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Ježiš tu nie je, Ježiš žije! Spomeňte si, ako vám hovoril už v Galilei, 7 že Syna človeka musia odovzdať do rúk zlých ľudí, že ho ukrižujú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 8 Ženy sa na to naozaj rozpamätali. 9 Vrátili sa od hrobu a všetko vyrozprávali jedenástim apoštolom aj všetkým ostatným. 10 Bola to Mária Magdaléna, Jana, Mária Jakubova a ešte ďalšie. 11 Ale učeníci im neverili a pokladali túto správu za výplod fantázie. 12 No Peter sa predsa rozbehol k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. Vrátil sa a nemohol pochopiť, čo sa stalo.

Vzkriesený Ježiš stretáva svojich učeníkov

13 V ten istý nedeľný deň sa dvaja z Ježišových učeníkov uberali do dediny Emauzy, ktorá je od Jeruzalema vzdialená asi tri hodiny cesty. 14 Idúcky sa zhovárali a znova preberali všetky udalosti okolo Ježišovej smrti, 15 keď sa k nim zrazu pripojil on sám a šiel s nimi. 16 Ale nespoznali ho, lebo oči mali akoby zastreté. 17 „O čom sa to rozprávate?“ prihovoril sa im. Zostali stáť a na tvárach sa im zračil hlboký smútok. 18 Jeden z nich, Kleofáš, mu odpovedal: „Ty si asi jediný z celého Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 Spýtal sa ich: „A čo sa vlastne stalo?“ – „Ty si nič nepočul o Ježišovi z Nazareta?“ čudovali sa. „Bol to prorok, ktorý robil neuveriteľné zázraky, vyučoval s veľkou mocou a vysoko si ho vážil aj Boh, aj ľudia. 20 Ale naši veľkňazi a členovia rady ho zatkli a odovzdali rímskemu panovníkovi, aby ho odsúdil na smrť, a potom ho ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on je ten očakávaný Mesiáš, ktorý vyslobodí Izrael. Stalo sa to už predvčerom, 22 no dnes nás niektoré ženy vyľakali správou: Zavčasu ráno boli pri jeho hrobe, ale nenašli jeho telo, 23 a vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že Ježiš žije. 24 Niektorí z nás potom utekali k hrobu a presvedčili sa, že ženy vraveli pravdu, ale jeho nenašli.“ 25 Ježiš im na to povedal: „Akí ste nechápaví! Je také ťažké uveriť tomu, čo predpovedali v Písme proroci? 26 Či nebolo jasne napísané, že Mesiáš musí to všetko vytrpieť, kým nevstúpi do svojej slávy?“ 27 A potom im začal citovať všetky state Písma od Mojžišovej knihy až po prorokov a vykladal im všetky slová, ktoré sa vzťahovali naňho. 28 Keď sa priblížili k dedine Emauzy, k cieľu svojej cesty, Ježiš akoby chcel ísť ďalej. 29 Ale oni ho prehovorili, aby zostal s nimi na noc, lebo už sa zvečerievalo. Dal sa teda pozvať a vošiel s nimi do domu. 30 Keď zasadli k večeri, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozlámal ho a podával im. 31 V tej chvíli sa im otvorili oči a spoznali ho, no vzápätí zmizol. 32 Vraveli si vzrušene: „Či nám nehorelo srdce, keď sa celou cestou zhováral s nami a vysvetľoval nám zmysel proroctiev?“ 33 Nedbali na to, že je neskoro, a hneď sa pobrali naspäť do Jeruzalema, kde ich jedenásti učeníci a ostatní Ježišovi nasledovníci uvítali slovami: 34 „Ježiš naozaj vstal z mŕtvych! Ukázal sa Petrovi!“ 35 A oni zasa porozprávali, čo sa im prihodilo na ceste a ako spoznali Ježiša podľa lámania chleba.

Ježiš vysvetľuje svoje zmŕtvychvstanie

36 Práve keď o tom rozprávali, Ježiš sa zrazu zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 37 Ale všetci sa strašne preľakli, lebo sa domnievali, že vidia ducha. 38 „Prečo sa ľakáte a prečo sa rodia vo vašom srdci pochybnosti?“ napomenul ich. 39 „Pozrite na moje ruky a nohy, som to naozaj ja. Môžete sa ma dotknúť, nie som duch, ten nemá telo z mäsa a kostí!“ 40 Pri tých slovách im ukázal rany od klincov na rukách aj na nohách. 41 No ešte vždy tomu nemohli uveriť, radovali sa aj pochybovali, a tak ich požiadal: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42 Podali mu kúsok pečenej ryby a medového plásta. 43 Zjedol to pred ich očami. 44 Potom im povedal: „Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom, v Prorokoch aj v Žalmoch.“ 45 Vtedy im otvoril myseľ, takže konečne rozumeli slovám Písma. 46 Pokračoval: „Áno, už dávno bolo napísané, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a tretí deň vstane z mŕtvych. 47 A z Jeruzalema sa zvesť o záchrane musí zaniesť všetkým národom; odpustenie hriechov je pre všetkých, ktorí sa obrátia k nemu. 48 A vy ste videli, že sa toto proroctvo naplnilo. A teraz sa ľudia všetkých národov musia dozvedieť, že on má právo odpúšťať hriechy a moc zmeniť ich život. Začne sa to rozhlasovať najprv v Jeruzaleme. Vy budete svedčiť, čo sa stalo a čoho ste boli svedkami. 49 A ja vám pošlem Ducha Svätého, ktorého vám sľúbil môj Otec. Čakajte v Jeruzaleme, kým vás nevyzbrojí touto mocou.“

Ježiš odchádza k Otcovi

50 Potom ich viedol známou cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich. 51 A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema. 53 Celý čas trávili v chráme a velebili Boha.