Lukáša 22

Nádej pre kazdého

1 Priblížila sa Veľká noc – židovský sviatok nekvasených chlebov.2 Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako Ježiša pripraviť o život. Ale báli sa, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi, ktorí sa na veľkonočné sviatky zhromažďovali v Jeruzaleme.3 Vtedy Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, podľahol satanskému pokušeniu,4 pobral sa za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže Ježiša zatknúť.5 Pravdaže, nesmierne sa zaradovali a sľúbili mu odmenu.6 Od tej chvíle striehol Judáš na vhodnú príležitosť, ako ho zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov.7 Nastal deň, v ktorom Židia zabíjali veľkonočného baránka a jedávali ho spolu s nekvasenými chlebmi.8 Preto poslal Ježiš Petra a Jána, aby pripravili veľkonočnú večeru.9 Spýtali sa ho: „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“10 Odpovedal im: „Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,11 a majiteľovi povedzte:‚Náš učiteľ ťa prosí, aby si nám ukázal miestnosť, kde bude môcť so svojimi učeníkmi jesť veľknočného baránka.‘12 Ukáže vám veľkú, už prichystanú hornú sieň. Tam pripravte večeru.“13 Odišli a našli všetko tak, ako im povedal, a tam pripravili veľkonočnú večeru.14 Keď bolo všetko hotové, prišiel Ježiš aj so svojimi dvanástimi učeníkmi a v stanovenú hodinu zasadli okolo stola.15 Povedal im: „Veľmi som túžil jesť s vami baránka skôr, ako budem trpieť.16 Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo baránok predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve.“17 Potom vzal kalich s vínom, poďakoval a povedal: „Vezmite a podávajte si medzi sebou.18 Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo.“19 Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával ho svojim učeníkom so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás obetuje. Jedávajte ho na moju pamiatku.“20 Po večeri im opäť podal kalich a povedal: „Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva.21 Ale tu za stolom sedí človek, ktorý ma zradí.22 Viem, že musím zomrieť, je to v Božom pláne, ale beda tomu, kto ma zradí.“23 Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť.24 Napokon sa medzi nimi rozpútal spor, kto z nich je najväčší.25 Ježiš im povedal: „Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami.26 Medzi vami nech je to opačne. Nechcite panovať, ale slúžiť. Kto je medzi vami najväčší, nech koná, akoby bol posledný, a kto je na čele, nech slúži ostatným.27 Kto je väčší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži.28 Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku.29 Môj Otec mi dal kráľovstvo a ja vám dávam právo,30 aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“31 Potom oslovil Šimona Petra: „Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu,32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. Ale keď sa raz obrátiš, posilňuj a utvrdzuj vieru svojich bratov.“33 Šimon mu odpovedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť.“34 Ale Ježiš mu povedal: „Vravím ti, Peter, prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“35 Potom sa spýtal ostatných učeníkov: „Keď som vás poslal hlásať radostnú zvesť bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?“ Odpovedali: „Nechýbalo.“ –36 „Ale odteraz si berte peniaze aj tašku. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho.37 Lebo nastal čas, keď sa splní proroctvo Písma:‚Bude odsúdený ako zločinec.‘ “38 Povedali mu: „Pane, máme tu dva meče.“ – „To stačí,“ odpovedal.39 Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci.40 Keď došli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste obstáli v ťažkých skúškach.“41 Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa:42 „Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho.44 Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem.45 Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom.46 „Ako môžete spať?“ prebudil ich. „Vstaňte a modlite sa, aby ste obstáli v skúškach.“47 Ešte kým hovoril, zjavil sa húf ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom.48 Ježiš sa ho spýtal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“49 Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: „Pane, máme ťa brániť?“50 Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho.51 Ale Ježiš im povedal: „Prestaňte!“ Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho.52 Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: „Som azda zlodej, že ste vyšli proti mne s mečmi a kyjmi? Prečo ste ma nezatkli v chráme?53 Veď som tam bol každý deň. Ale teraz nastala vaša chvíľa – čas, keď vláda tmy vrcholí.“54 Tu sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním.55 Vojaci rozložili uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si prisadol k nim, aby sa zohrial.56 Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: „Pozrite sa, aj tento s ním chodil!“57 Ale Peter to zaprel: „Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!“58 Po chvíli si ho všimol ktosi iný: „Aj ty si určite jeden z nich.“ Peter sa ohradil: „Nie som!“ Asi59 o hodinu zasa ktosi začal tvrdiť: „Naozaj, aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď pochádza z Galiley.“60 No Peter to zasa poprel: „Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!“ A vtom, ešte skôr, ako dohovoril, zakikiríkal kohút.61 Tu sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: „Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“62 Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal.63 Stráž sa začala Ježišovi posmievať.64 Zaviazali mu oči, bili ho po tvári a vraveli: „Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel.“65 A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí.66 Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili poprední muži aj veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť67 a naliehali naňho: „Si Mesiáš? Povedz nám to!“ Odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, aj tak tomu neuveríte.68 A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi.69 Poviem vám iba toto: Už čoskoro zasadne Syn človeka po pravici všemohúceho Boha.“70 Tu všetci začali kričať: „Ty si teda Syn Boží?“ Odpovedal im: „Vy sami to vravíte!“ –71 „Načo by nám boli ďalší svedkovia?“ kričali. „Veď sme to počuli z jeho úst.“