Skutky apoštolov 14

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Aj v Ikoniu kázal Pavol s Barnabášom najprv v synagóge, a to tak mocne, že uverilo mnoho Židov aj pohanov.2 Ale Židia, ktorí odmietli Božie posolstvo, rozbúrili pohanov a vyvolali nenávisť voči kresťanom.3 Pavol a Barnabáš napriek prekážkam zostali v meste dosť dlho a neohrozene zvestovali Krista. Ich slová potvrdzoval Boh tým, že im dal moc konať znamenia a zázraky.4 Obyvatelia Ikonia sa rozdelili na dva tábory – jedni boli na strane pravoverných Židov, iní držali s kresťanmi.5 Keď sa Pavol a Barnabáš dozvedeli, že pohania, Židia a židovskí vodcovia kujú proti nim plány a chcú ich ukameňovať,6 utiekli a zdržiavali sa v lykaonských mestách v Lystre, v Derbe a v okolí.7 Nedali sa zastrašiť a hlásali tam radostnú správu o Kristovi.8 V Lystre žil istý človek, ktorý mal ochrnuté nohy. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil.9 Aj on bol medzi Pavlovými poslucháčmi. Pavol si ho všimol, a keď videl, že má dostatočnú vieru, aby bol vyliečený,10 hlasno naňho zavolal: „Postav sa na rovné nohy!“ A muž hneď vyskočil a chodil.11 Ľudia, ktorí boli svedkami tohto zázraku, nahlas volali: „To zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!“12 O Barnabášovi vraveli, že je grécky boh Zeus, a o Pavlovi, že je Hermes, posol bohov, lebo väčšinou hovoril on.13 Dokonca kňaz Diovho chrámu pred hradbami dal priviesť k bráne ovenčené býky a chcel ich apoštolom obetovať.14 Keď sa to apoštoli dozvedeli, roztrhli svoj odev, vbehli medzi zástup15 a volali: „Priatelia, čo to robíte, veď aj my sme len smrteľní ľudia ako vy. Prinášame vám zvesť o spasení a vyzývame vás, aby ste sa prestali modliť k týmto bohom a obrátili sa k živému Bohu, ktorý stvoril nebo i zem, more i všetko, čo je v nich.16 V minulosti dovolil ľuďom chodiť po vlastných cestách,17 ale dával o sebe vedieť tým, že konal dobro – zosielal vám dážď z neba i úrodu v pravý čas, dával vám jedlo a napĺňal vás radosťou.“18 Takto sa im len horko–ťažko podarilo prehovoriť zástupy, aby im neobetovali.19 No o pár dní prišli z Antiochie a Ikonia niekoľkí Židia, strhli ľudí na svoju stranu a poštvali ich proti apoštolom. A tak namiesto uctievania Pavla kameňovali. Keď sa im zdalo, že je už mŕtvy, vyvliekli jeho nevládne telo za hradby.20 Ta sa zbehli k nemu kresťania, Pavol sa prebral z mdlôb a vrátil sa do mesta. Ale na druhý deň odišli aj s Barnabášom ďalej do Derbe.21 Tu takisto hlásali radostnú zvesť o Kristovi a získali mnoho nasledovníkov.Potom sa vracali cez Lystru, Ikonium a Pisidskú Antiochiu.22 Všade posilňovali veriacich a povzbudzovali ich: „Len vytrvajte vo viere. Aj keď nás čaká prenasledovanie a neraz aj utrpenie, náš cieľ – Božie kráľovstvo – za to stojí.“23 Pavol a Barnabáš zároveň ustanovili zodpovedných vedúcich a po pôste a modlitbách ich zverili do ochrany Pána, v ktorého uverili.24 Vydali sa na spiatočnú cestu cez Pisidiu a Pamfýliu25 a opäť kázali v meste Perga.26 Z prístavu Attalia sa potom plavili späť do Antiochie v Sýrii, kde im pred časom vyprosili Božiu milosť pre prácu, ktorú práve zakončili.27 Po ich príchode sa zišiel celý zbor a oni im porozprávali o svojich cestách aj o tom, ako Pán otváral dvere viery aj pohanom.28 Pavol a Barnabáš zostali s kresťanmi v Antiochii dlhší čas.

Skutky apoštolov 14

Lutherbibel 2017

od Deutsche Bibelgesellschaft
1 Es geschah aber in Ikonion, dass sie wieder in die Synagoge der Juden gingen und so predigten, dass eine große Menge Juden und Griechen gläubig wurde.2 Die Juden aber, die ungläubig blieben, stifteten Unruhe und hetzten die Heiden auf gegen die Brüder.3 Dennoch blieben sie eine lange Zeit dort und lehrten frei und offen im Vertrauen auf den Herrn, der das Wort seiner Gnade bezeugte und ließ Zeichen und Wunder geschehen durch ihre Hände. (Sk 19,11; Hebr 2,4)4 Die Menge in der Stadt aber spaltete sich; die einen hielten’s mit den Juden und die andern mit den Aposteln.5 Als sich aber ein Sturm erhob bei den Heiden und Juden und ihren Oberen und sie sie misshandeln und mit Steinen nach ihnen werfen wollten, (2 Tim 3,11)6 merkten sie es und entflohen in die Städte Lykaoniens, nach Lystra und Derbe, und in deren Umgebung (Mt 10,23)7 und predigten dort das Evangelium.8 Und es war ein Mann in Lystra, der saß da ohne Kraft in den Füßen; er war gelähmt von Mutterleib an und hatte noch nie gehen können.9 Der hörte Paulus reden. Und als dieser ihn ansah und merkte, dass er glaubte, ihm könne geholfen werden, (Mt 9,28)10 sprach er mit lauter Stimme: Stell dich aufrecht auf deine Füße! Und er sprang auf und ging umher.11 Da aber das Volk sah, was Paulus getan hatte, erhoben sie ihre Stimme und riefen auf Lykaonisch: Die Götter sind den Menschen gleich geworden und zu uns herabgestiegen. (Sk 28,6)12 Und sie nannten Barnabas Zeus und Paulus Hermes[1], weil er das Wort führte.13 Und der Priester vom Tempel des Zeus vor der Stadt brachte Stiere und Kränze an die Stadttore und wollte mit dem Volk opfern.14 Als das die Apostel Barnabas und Paulus hörten, zerrissen sie ihre Kleider und sprangen unter das Volk und schrien:15 Ihr Männer, was macht ihr da? Wir sind auch sterbliche Menschen wie ihr und predigen euch das Evangelium, dass ihr euch bekehren sollt von diesen nichtigen Göttern zu dem lebendigen Gott, der Himmel und Erde und das Meer und alles, was darin ist, gemacht hat. (Ex 20,11; Ž 146,6; Sk 4,24; Sk 10,26)16 Zwar hat er in den vergangenen Zeiten alle Heiden ihre eigenen Wege gehen lassen; (Sk 17,30)17 und doch hat er sich selbst nicht unbezeugt gelassen, hat viel Gutes getan und euch vom Himmel Regen und fruchtbare Zeiten gegeben, hat euch ernährt und eure Herzen mit Freude erfüllt. –18 Und obwohl sie das sagten, konnten sie kaum das Volk davon abbringen, ihnen zu opfern.19 Es kamen aber von Antiochia und Ikonion Juden dorthin und überredeten das Volk und steinigten Paulus und schleiften ihn zur Stadt hinaus und meinten, er wäre gestorben. (2 Kor 11,25; 2 Tim 3,11)20 Als ihn aber die Jünger umringten, stand er auf und ging in die Stadt. Am nächsten Tag zog er mit Barnabas weiter nach Derbe;21 und sie predigten dieser Stadt das Evangelium und unterwiesen viele. Dann kehrten sie zurück nach Lystra und Ikonion und Antiochia,22 stärkten die Seelen der Jünger und ermahnten sie, im Glauben zu bleiben, und sagten: Wir müssen durch viele Bedrängnisse in das Reich Gottes eingehen. (Rim 5,3; 1 Sol 3,3)23 Und sie setzten in jeder Gemeinde Älteste ein, beteten und fasteten und befahlen sie dem Herrn, an den sie nun glaubten. (Sk 6,6; Sk 13,3)24 Und sie zogen durch Pisidien und kamen nach Pamphylien25 und sagten das Wort in Perge und zogen hinab nach Attalia.26 Und von da fuhren sie mit dem Schiff nach Antiochia, wo sie der Gnade Gottes befohlen worden waren zu dem Werk, das sie nun ausgerichtet hatten. (Sk 13,1)27 Als sie aber dort ankamen, versammelten sie die Gemeinde und verkündeten, wie viel Gott durch sie getan und wie er den Heiden die Tür des Glaubens aufgetan hätte. (Sk 10,45; 1 Kor 16,9)28 Sie blieben aber dort eine nicht geringe Zeit bei den Jüngern.