1Ježiš teda opäť nastúpil do člna, preplavil sa na druhý breh a prišiel do Kafarnauma, do mesta, kde býval.2Čoskoro doniesli k nemu na nosidlách porazeného človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Teš sa, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“3Ale niektorí z učiteľov Zákona sa pohoršovali: „Ten človek sa rúha! Na to má právo len Boh!“4Ale Ježiš čítal ich myšlienky a spýtal sa: „Prečo tak zle zmýšľate vo svojom srdci?5Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!?6Ale aby som vám dokázal, že mám tu na zemi moc odpúšťať hriechy, uzdravím tohto človeka.“ Nato sa obrátil k porazenému a povedal mu: „Vstaň a odnes si nosidlá domov!“7A porazený vstal a odišiel.
Povolanie Matúša
8Toto sa odohralo pred očami zhromaždeného zástupu. Všetci žasli a ďakovali Bohu, že dal človeku takú moc.9Keď sa Ježiš uberal ďalej, zazrel muža, ktorý sa volal Matúš, ako v colnici vyberá poplatky.„Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ vyzval ho. Matúš hneď vstal a išiel za ním.10Neskôr, keď Ježiš spolu s učeníkmi večeral v Matúšovom dome v spoločnosti mnohých ľudí pochybnej povesti, zbožní farizeji sa pohoršovali a vraveli jeho učeníkom:11„Ako si váš majster môže sadnúť za jeden stôl s takou spodinou?“12Keď to Ježiš počul, odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.13Zamyslite sa nad tým, čo znamenajú staré slová Písma: Nechcem vaše obete a dary, ale chcem, aby ste boli milosrdní. Mojím poslaním tu na zemi je volať k Bohu hriešnikov, a nie spravodlivých.“14Jedného dňa prišli za Ježišom žiaci Jána Krstiteľa s otázkou. „My a farizeji často zachovávame pôst. Prečo sa tvoji učeníci takisto nepostia, ako to majú vo zvyku zbožní ľudia?“15Ježiš im odpovedal: „Žiada niekto od svadobčanov, aby boli smutní a odmietali jedlo, kým je medzi nimi ženích? Ale prídu dni, keď ženícha vytrhnú z ich stredu, a potom sa budú postiť.16Nový život z Boha sa nedá vtesnať do starých zvykov. To akoby niekto prišil na staré šaty záplatu z novej látky. Čo sa stane? Záplata sa vytrhne zo starého tkaniva a diera sa ešte zväčší.17Mladé víno predsa takisto nenalievate do mechov zo starej kože, lebo by popraskali a víno by vytieklo. Nové víno potrebuje nové mechy!“
Moc nad chorobou a smrťou
18Kým Ježiš hovoril, prišiel jeden z predstaviteľov miestnej synagógy a poklonil sa mu. „Práve mi umrela dcéra,“ povedal, „ale ty jej môžeš vrátiť život. Poď, polož na ňu ruku a ožije.“19Ježiš a jeho učeníci šli s ním.20Vtom k nemu pristúpila zozadu jedna žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a dotkla sa okraja jeho šiat,21lebo si pomyslela: „Stačí, ak sa dotknem aspoň lemu jeho šiat, určite sa uzdravím.“22Ježiš sa obrátil, pozrel sa na ňu a povedal: „Teš sa, dcéra moja. Tvoja viera ťa uzdravila.“A naozaj, v tej chvíli bola žena zbavená svojho trápenia.23Keď Ježiš vošiel do domu predstaveného synagógy, kde hrala pohrebná hudba a nariekal zhromaždený dav,24povedal im: „Rozíďte sa, veď dievčatko neumrelo, iba spí.“ Ale nikto jeho slová nebral vážne a posmievali sa mu.25Keď napokon všetkých poslali preč, vstúpil do miestnosti, chytil dievčatko za ruku a ono vstalo.26Správa o tomto zázraku sa rozniesla po celom kraji.
Slepí vidia
27Len čo Ježiš vyšiel z domu predstaveného synagógy, do cesty mu vstúpili dvaja slepci a volali naňho: „Syn kráľa Dávida, zmiluj sa nad nami!“28Šli za ním až do domu, kde býval. Spýtal sa ich: „Naozaj veríte, že mám moc vrátiť vám zrak?“„Áno, Pane,“ ubezpečovali ho.29Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Staň sa vám, ako veríte.“30V tej chvíli sa im otvorili oči. Dôrazne im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili,31ale oni chodili po celom kraji a všade to rozhlasovali.
Nemý hovorí
32Keď odtiaľ odchádzali, priviedli k Ježišovi nemého človeka, posadnutého zlým duchom.33Ježiš démona vyhnal a muž ihneď začal hovoriť. Zástupom prebehla vlna prekvapenia: „Jakživ sme nevideli podobné zázraky!“ volali.34Ale farizeji vysvetľovali: „Vyháňa diablov, lebo jeho samého ovláda diabol, kráľ zlých duchov.“
Ježiš si povoláva apoštolov
35Potom Ježiš prechádzal všetkými mestami a dedinami, učil v židovských synagógach a hlásal radostnú zvesť o Božom kráľovstve. A všade, kde prišiel, liečil choroby každého druhu.36Bolo mu ľúto ľudí, ktorí prichádzali za ním, lebo nevedeli, na koho sa obrátiť so svojimi problémami a kde hľadať pomoc. Boli ako ovce bez pastiera.37Vtedy povedal svojim učeníkom:38„Žatva je veľká, ale žencov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoje polia.“
1Da stieg er in ein Boot und fuhr hinüber und kam in seine Stadt. (Mt 4,13; Mk 2,1; Lk 5,17)2Und siehe, da brachten sie zu ihm einen Gelähmten, der lag auf einem Bett. Als nun Jesus ihren Glauben sah, sprach er zu dem Gelähmten: Sei getrost, mein Kind, deine Sünden sind dir vergeben. (Ex 34,6; Ž 103,3; Lk 7,48)3Und siehe, einige unter den Schriftgelehrten sprachen bei sich selbst: Dieser lästert Gott. (Mt 26,65)4Da aber Jesus ihre Gedanken sah, sprach er: Warum denkt ihr so Böses in euren Herzen? (Jn 2,25)5Was ist denn leichter, zu sagen: Dir sind deine Sünden vergeben, oder zu sagen: Steh auf und geh umher?6Damit ihr aber wisst, dass der Menschensohn Macht hat, auf Erden Sünden zu vergeben – sprach er zu dem Gelähmten: Steh auf, hebe dein Bett auf und geh heim! (Mt 28,18; Jn 17,2)7Und er stand auf und ging heim.8Als das Volk das sah, fürchtete es sich und pries Gott, der solche Macht den Menschen gegeben hat.
Die Berufung des Matthäus und das Mahl mit den Zöllnern
9Und als Jesus von dort wegging, sah er einen Menschen am Zoll sitzen, der hieß Matthäus; und er sprach zu ihm: Folge mir! Und er stand auf und folgte ihm. (Mt 10,3; Mk 2,13; Lk 5,27)10Und es begab sich, als er zu Tisch saß im Hause, siehe, da kamen viele Zöllner und Sünder und saßen zu Tisch mit Jesus und seinen Jüngern.11Als das die Pharisäer sahen, sprachen sie zu seinen Jüngern: Warum isst euer Meister mit den Zöllnern und Sündern? (Mt 11,19; Lk 15,1)12Als das Jesus hörte, sprach er: Nicht die Starken bedürfen des Arztes, sondern die Kranken. (Ez 34,16)13Geht aber hin und lernt, was das heißt: »Barmherzigkeit will ich und nicht Opfer.« Ich bin nicht gekommen, Gerechte zu rufen, sondern Sünder. (1 Sam 15,22; Mt 12,7; Lk 19,10)
Die Frage nach dem Fasten
14Da kamen die Jünger des Johannes zu ihm und sprachen: Warum fasten wir und die Pharisäer so viel und deine Jünger fasten nicht? (Mk 2,18; Lk 5,33; Lk 18,12)15Jesus sprach zu ihnen: Wie können die Hochzeitsgäste Leid tragen, solange der Bräutigam bei ihnen ist? Es wird aber die Zeit kommen, dass der Bräutigam von ihnen genommen wird; dann werden sie fasten. (Jn 3,29)16Niemand flickt ein altes Kleid mit einem Lappen von neuem Tuch; denn der Lappen reißt doch wieder vom Kleid ab und der Riss wird ärger.17Man füllt auch nicht neuen Wein in alte Schläuche; sonst zerreißen die Schläuche und der Wein wird verschüttet und die Schläuche verderben. Sondern man füllt neuen Wein in neue Schläuche, so bleiben beide miteinander erhalten.
Die Heilung einer blutflüssigen Frau und die Auferweckung eines Mädchens
18Als er dies mit ihnen redete, siehe, da kam einer der Oberen, fiel vor ihm nieder und sprach: Meine Tochter ist eben gestorben, aber komm und lege deine Hand auf sie, so wird sie lebendig. (Mk 5,21; Lk 8,40)19Und Jesus stand auf und folgte ihm mit seinen Jüngern.20Und siehe, eine Frau, die seit zwölf Jahren den Blutfluss hatte, trat von hinten an ihn heran und berührte den Saum seines Gewandes. (Lv 15,25)21Denn sie sprach bei sich selbst: Wenn ich nur sein Gewand berühre, so werde ich gesund. (Mt 14,36)22Da wandte sich Jesus um und sah sie und sprach: Sei getrost, meine Tochter, dein Glaube hat dir geholfen. Und die Frau wurde gesund zu derselben Stunde. (Mk 10,52; Lk 7,50; Lk 17,19; Sk 14,9)23Und als Jesus in das Haus des Oberen kam und sah die Flötenspieler und das Getümmel des Volks,24sprach er: Geht hinaus! Denn das Mädchen ist nicht tot, sondern es schläft. Und sie verlachten ihn. (Jn 11,11; Jn 11,14; Jn 11,25)25Als aber das Volk hinausgetrieben war, ging er hinein und ergriff es bei der Hand. Da stand das Mädchen auf. (Mk 1,31; Mk 9,27)26Und diese Kunde erscholl durch dieses ganze Land.
Die Heilung zweier Blinder und eines Stummen
27Und als Jesus von dort weiterging, folgten ihm zwei Blinde, die schrien: Du Sohn Davids, erbarme dich unser! (Mt 20,30)28Als er aber ins Haus kam, traten die Blinden zu ihm. Und Jesus sprach zu ihnen: Glaubt ihr, dass ich das tun kann? Da sprachen sie zu ihm: Ja, Herr. (Sk 14,9)29Da berührte er ihre Augen und sprach: Euch geschehe nach eurem Glauben! (Mt 8,13)30Und ihre Augen wurden geöffnet. Und Jesus bedrohte sie und sprach: Seht zu, dass es niemand erfahre! (Mt 8,4)31Aber sie gingen hinaus und verbreiteten die Kunde von ihm in diesem ganzen Lande.32Als diese nun hinausgingen, siehe, da brachten sie zu ihm einen Menschen, der war stumm und besessen. (Mt 12,22)33Da der Dämon ausgetrieben war, redete der Stumme. Und das Volk verwunderte sich und sprach: So etwas ist noch nie in Israel gesehen worden.34Aber die Pharisäer sprachen: Durch den Obersten der Dämonen treibt er die Dämonen aus.
Die große Ernte
35Und Jesus zog umher in alle Städte und Dörfer, lehrte in ihren Synagogen und predigte das Evangelium von dem Reich und heilte alle Krankheiten und alle Gebrechen. (Mt 4,23; Mk 6,6; Lk 8,1)36Und als er das Volk sah, jammerte es ihn; denn sie waren geängstet und zerstreut wie die Schafe, die keinen Hirten haben. (1 Kr 22,17; Ez 34,5; Mk 6,34)37Da sprach er zu seinen Jüngern: Die Ernte ist groß, aber wenige sind der Arbeiter. (Lk 10,2)38Darum bittet den Herrn der Ernte, dass er Arbeiter in seine Ernte sende.