1Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy.2Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!“3Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem, buď zdravý.“ Po malomocenstve nezostalo ani stopy.4Ježiš mu povedal: „Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš – na dôkaz, že si zdravý.“
Rímsky stotník verí v Ježišovu moc
5Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho:6„Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami.“7Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“8Tu mu stotník povedal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý.9Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami.“10Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: „Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli.11A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom,12kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami.“13Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: „Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!“ A sluha bol v tej chvíli uzdravený.
Uzdravenie Petrovej svokry
14Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou.15Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa.16Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil.17Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Ježiš utíši búrku
18Keď Ježiš videl, ako sa okolo neho hromadia zástupy, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v člne na druhý breh jazera.19Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: „Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek.“20Ježiš mu na to odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale ja, Syn človeka, nemám dom ani miesto, kde by som si zložil hlavu.“21Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: „Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!“22Ale Ježiš mu odpovedal: „Poď za mnou hneď. Nech tí, čo sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych.“23Potom vstúpil Ježiš do člna a plavil sa s učeníkmi na druhý breh.24Zrazu sa strhla prudká búrka a čln sa takmer potápal vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal.25Priskočili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“26Ale Ježiš im odpovedal: „Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?“ Vstal, pohrozil vetru a vlnám, a búrka hneď prestala a nastalo ticho.27Učeníci boli ohromení a vraveli si: „Kto je to vlastne, že ho poslúchajú víchrica aj more?“
Uzdravenie posadnutých v Gadare
28Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, zbadali dvoch mužov posadnutých démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tadiaľ ísť.29Začali pokrikovať na Ježiša: „Čo ťa je po nás, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!“30Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň.31A démoni ho prosili: „Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!“32„Nedbám, choďte!“ povedal im Ježiš.A hneď vyšli z ľudí a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, rútilo sa dolu brehom a potopilo sa v jazere.33Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Celé mesto utekalo oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja.
1Als er aber vom Berge herabging, folgte ihm eine große Menge. (Mk 1,40; Lk 5,12)2Und siehe, ein Aussätziger kam heran und fiel vor ihm nieder und sprach: Herr, wenn du willst, kannst du mich reinigen.3Und Jesus streckte die Hand aus, rührte ihn an und sprach: Ich will’s tun; sei rein! Und sogleich wurde er von seinem Aussatz rein.4Und Jesus sprach zu ihm: Sieh zu, sage es niemandem, sondern geh hin und zeige dich dem Priester und opfere die Gabe, die Mose befohlen hat, ihnen zum Zeugnis. (Lv 14,2; Mt 9,30; Mk 8,30; Lk 17,14)
Der Hauptmann von Kapernaum
5Als aber Jesus nach Kapernaum hineinging, trat ein Hauptmann zu ihm; der bat ihn (Lk 7,1; Jn 4,46)6und sprach: Herr, mein Knecht[1] liegt zu Hause und ist gelähmt und leidet große Qualen.7Jesus sprach zu ihm: Ich will kommen und ihn gesund machen.[2]8Der Hauptmann antwortete und sprach: Herr, ich bin nicht wert, dass du unter mein Dach gehst, sondern sprich nur ein Wort, so wird mein Knecht gesund.9Denn auch ich bin ein Mensch, der einer Obrigkeit untersteht, und habe Soldaten unter mir; und wenn ich zu einem sage: Geh hin!, so geht er; und zu einem andern: Komm her!, so kommt er; und zu meinem Knecht: Tu das!, so tut er’s.10Als das Jesus hörte, wunderte er sich und sprach zu denen, die ihm nachfolgten: Wahrlich, ich sage euch: Solchen Glauben habe ich in Israel bei keinem gefunden! (Mk 6,6; Lk 18,8)11Aber ich sage euch: Viele werden kommen von Osten und von Westen und mit Abraham und Isaak und Jakob im Himmelreich zu Tisch sitzen; (Lk 13,28)12aber die Kinder des Reichs werden hinausgestoßen in die äußerste Finsternis; da wird sein Heulen und Zähneklappern. (Mt 13,42; Mt 13,50; Mt 22,13; Mt 24,51; Mt 25,30)13Und Jesus sprach zu dem Hauptmann: Geh hin; dir geschehe, wie du geglaubt hast. Und sein Knecht wurde gesund zu derselben Stunde. (Mt 9,22; Mt 9,29; Mt 15,28; Lk 7,50)
Jesus im Haus des Petrus
14Und Jesus kam in das Haus des Petrus und sah, dass dessen Schwiegermutter zu Bett lag und hatte das Fieber. (Mk 1,29; Lk 4,38; 1 Kor 9,5)15Da berührte er ihre Hand und das Fieber verließ sie. Und sie stand auf und diente ihm.16Am Abend aber brachten sie viele Besessene zu ihm; und er trieb die Geister aus durch sein Wort und machte alle Kranken gesund,17auf dass erfüllt würde, was gesagt ist durch den Propheten Jesaja, der da spricht: »Er hat unsre Schwachheit auf sich genommen, und unsre Krankheiten hat er getragen.«
Vom Ernst der Nachfolge
18Als aber Jesus die Menge um sich sah, befahl er, hinüber ans andre Ufer zu fahren. (Lk 9,57)19Und es trat ein Schriftgelehrter herzu und sprach zu ihm: Meister, ich will dir folgen, wohin du gehst.20Jesus sagt zu ihm: Die Füchse haben Gruben und die Vögel unter dem Himmel haben Nester; aber der Menschensohn hat nichts, wo er sein Haupt hinlege. (2 Kor 8,9)21Ein anderer aber, einer seiner Jünger, sprach zu ihm: Herr, erlaube mir, dass ich zuvor hingehe und meinen Vater begrabe. (Mt 10,37)22Aber Jesus spricht zu ihm: Folge mir nach und lass die Toten ihre Toten begraben!
Die Stillung des Sturms
23Und er stieg in das Boot und seine Jünger folgten ihm. (Mk 4,35; Lk 8,22)24Und siehe, da geschah ein großes Beben im Meer, sodass das Boot von den Wellen bedeckt wurde. Er aber schlief. (Zjv 6,12)25Und sie traten zu ihm, weckten ihn auf und sprachen: Herr, hilf, wir verderben!26Da sagt er zu ihnen: Ihr Kleingläubigen, warum seid ihr so furchtsam?, und stand auf und bedrohte den Wind und das Meer; und es ward eine große Stille. (Ž 89,10; Mt 14,31; Sk 27,22)27Die Menschen aber verwunderten sich und sprachen: Was ist das für ein Mann, dass ihm Wind und Meer gehorsam sind?
Die Heilung von zwei besessenen Gadarenern
28Und er kam ans andre Ufer in die Gegend der Gadarener. Da liefen ihm entgegen zwei Besessene; die kamen aus den Grabhöhlen und waren sehr gefährlich, sodass niemand diese Straße gehen konnte. (Mk 5,1; Lk 8,26)29Und siehe, sie schrien: Was haben wir mit dir zu schaffen, du Sohn Gottes? Bist du hergekommen, uns zu quälen, ehe es Zeit ist? (Mk 1,24; Mk 3,11; Lk 4,41; Jak 2,19; 2 Pt 2,4)30Es war aber fern von ihnen eine große Herde Säue auf der Weide.31Da baten ihn die Dämonen und sprachen: Willst du uns austreiben, so schick uns in die Herde Säue.32Und er sprach: Weg mit euch! Da fuhren sie aus und fuhren in die Säue. Und siehe, die ganze Herde stürmte den Abhang hinunter ins Meer, und sie ersoffen im Wasser.33Und die Hirten flohen und gingen hin in die Stadt und berichteten das alles und wie es den Besessenen ergangen war.34Und siehe, da ging die ganze Stadt hinaus Jesus entgegen. Und als sie ihn sahen, baten sie ihn, dass er ihr Gebiet verlasse.