1Raz prišli za Ježišom z Jeruzalema farizeji a učitelia Zákona.2A tu zistili, že niektorí z jeho učeníkov nedodržiavajú židovský obrad umývania rúk pred jedlom, a tak porušujú židovskú tradíciu.3Všetci Židia, a najmä znalci Zákona úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky.4Aj po návrate z trhu sa najprv dôkladne umyli, kým sa pustili do prípravy jedla. A bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad oplachovanie čaší, džbánov a medeného riadu.5Preto teraz dorážali do Ježiša: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?“6Ježiš im odpovedal: „Ste pokrytci. Prorok Izaiáš mal pravdu, keď o vás povedal: ‚Títo ľudia ma zvelebujú ústami, ale srdcom ma nemilujú.7Márna je ich zbožnosť, lebo svoje nariadenia vydávajú za zákony Božie.‘8A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich vlastnými predpismi.9Veď vy vlastne pošliapavate Boží zákon v mene svojich zvykov.10Tak napríklad Mojžiš vám takto tlmočil Božie prikázanie: ‚Cti si otca aj matku.‘ A ešte doložil, že ak by niekto len nadával svojim rodičom, zaslúži si trest smrti.11-12Ale vy dovoľujete, aby človek zanedbával svojich rodičov, ktorí potrebujú pomoc, ak sa môže vyhovoriť: ‚Nemôžem vám pomôcť, lebo to, čo som zo svojho zárobku mal dať vám, zaniesol som do chrámu.‘13A takto vlastné predpisy staviate nad Božie zákony. A to je len jeden príklad z mnohých.“14Potom si zavolal k sebe zástup ľudí a povedal im: „Počúvajte ma a usilujte sa mi porozumieť:15-16To, čo zjete, nemôže uškodiť vašej duši, ale škodí jej to, čo si myslíte, hovoríte alebo konáte.“17Keď potom vstúpil do ktoréhosi domu, aby si odpočinul od zástupu, spýtali sa ho učeníci, čo mal tým výrokom na mysli.18Odpovedal im otázkou: „Aj vy ste takí nechápaví? Neviete, že duši človeka nemôže uškodiť to, čo zje?19Veď jedlo neznečisťuje vnútro, prechádza iba bruchom a potom vychádza von.“20Potom ešte dodal: „Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra.21Lebo v srdci človeka sa rodia zlé myšlienky, nečisté zmyselné túžby, nevera,22vražda, krádež, cudzoložstvo, chamtivosť, zákernosť, zloba, podlosť, závisť, urážky, pýcha a všelijaké výstrednosti.23Všetko toto zlo vychádza z vnútra človeka a vzďaľuje ho od Boha.“
Viera pohanskej ženy
24Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne. Správa o jeho príchode sa ihneď rozletela po celom kraji.25Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku.26Nebola to Židovka, pochádzala z Fenície.27Ježiš sa na ňu pozrel a povedal: „Ja sa musím najprv postarať o deti, ktoré sú z izraelského národa. Nebolo by správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“28Ale žena sa nedala odbiť. “To je pravda, ale aj psi zbierajú, čo zo stola spadne na zem.“29Jej slová Ježiša odzbrojili: „Choď pokojne domov, tvoja dcérka je zdravá.“30A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.
Uzdravenie hluchonemého
31Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru.32Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil.33Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.34Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: „Otvor sa!“35V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.36Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.37Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: „Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!“
1Und es versammelten sich bei ihm die Pharisäer und einige von den Schriftgelehrten, die aus Jerusalem gekommen waren. (Mt 15,1)2Und sie sahen, dass einige seiner Jünger mit unreinen, das heißt ungewaschenen Händen das Brot aßen.3Denn die Pharisäer und alle Juden essen nicht, wenn sie nicht die Hände mit einer Handvoll Wasser gewaschen haben, und halten so an der Überlieferung der Ältesten[1] fest;4und wenn sie vom Markt kommen, essen sie nicht, bevor sie sich gewaschen haben. Und es gibt viele andre Dinge, die sie zu halten angenommen haben, wie: Becher und Krüge und Kessel und Bänke zu waschen. (Mt 23,25)5Da fragten ihn die Pharisäer und die Schriftgelehrten: Warum wandeln deine Jünger nicht nach der Überlieferung der Ältesten, sondern essen das Brot mit unreinen Händen?6Er aber sprach zu ihnen: Richtig hat von euch Heuchlern Jesaja geweissagt, wie geschrieben steht: »Dies Volk ehrt mich mit den Lippen, aber ihr Herz ist fern von mir.7Vergeblich dienen sie mir, weil sie lehren solche Lehren, die nichts sind als Menschengebote.«8Ihr verlasst Gottes Gebot und haltet an der Überlieferung der Menschen fest.9Und er sprach zu ihnen: Trefflich hebt ihr Gottes Gebot auf, damit ihr eure Überlieferung aufrichtet!10Denn Mose hat gesagt: »Du sollst deinen Vater und deine Mutter ehren«, und: »Wer Vater oder Mutter schmäht, der soll des Todes sterben.« (Ex 20,12; Ex 21,17)11Ihr aber lehrt: Wenn einer zu Vater oder Mutter sagt: Korban[2], das heißt: Opfergabe, soll sein, was dir von mir zusteht, (Lv 1,1)12so lasst ihr ihn nichts mehr tun für seinen Vater oder seine Mutter13und hebt so Gottes Wort auf durch eure Überlieferung, die ihr weitergegeben habt; und dergleichen tut ihr viel.14Und er rief das Volk wieder zu sich und sprach zu ihnen: Hört mir alle zu und begreift’s!15-16Es gibt nichts, was von außen in den Menschen hineingeht, das ihn unrein machen könnte; sondern was aus dem Menschen herauskommt, das ist’s, was den Menschen unrein macht.[3] (Mk 4,9; Mk 4,23; Rim 14,14)17Und als er von dem Volk ins Haus ging, fragten ihn seine Jünger nach diesem Gleichnis. (Mk 4,10)18Und er sprach zu ihnen: Seid denn auch ihr so unverständig? Versteht ihr nicht, dass alles, was von außen in den Menschen hineingeht, ihn nicht unrein machen kann?19Denn es geht nicht in sein Herz, sondern in den Bauch und kommt heraus in die Grube. Damit erklärte er alle Speisen für rein.20Und er sprach: Was aus dem Menschen herauskommt, das macht den Menschen unrein.21Denn von innen, aus dem Herzen der Menschen, kommen heraus die bösen Gedanken, Unzucht, Diebstahl, Mord, (Lk 11,39; Rim 1,28)22Ehebruch, Habgier, Bosheit, Arglist, Ausschweifung, Missgunst, Lästerung, Hochmut, Unvernunft.23All dies Böse kommt von innen heraus und macht den Menschen unrein.
Die syrophönizische Frau
24Und er stand auf und ging von dort in das Gebiet von Tyrus. Und er ging in ein Haus und wollte es niemanden wissen lassen und konnte doch nicht verborgen bleiben; (Mt 15,21; Mk 9,30)25sondern alsbald hörte eine Frau von ihm, deren Töchterlein einen unreinen Geist hatte. Und sie kam und fiel nieder zu seinen Füßen –26die Frau war aber eine Griechin aus Syrophönizien – und bat ihn, dass er den Dämon aus ihrer Tochter austreibe.27Jesus aber sprach zu ihr: Lass zuvor die Kinder satt werden; denn es ist nicht recht, dass man den Kindern das Brot nehme und werfe es vor die Hunde. (Mk 6,41; Mk 8,6)28Sie antwortete aber und sprach zu ihm: Herr, aber doch essen die Hunde unter dem Tisch von den Brosamen der Kinder.29Und er sprach zu ihr: Um dieses Wortes willen geh hin, der Dämon ist aus deiner Tochter ausgefahren. (Mt 8,13; Jn 4,50)30Und sie ging hin in ihr Haus und fand das Kind auf dem Bett liegen, und der Dämon war ausgefahren.
Die Heilung eines Tauben
31Und als er wieder fortging aus dem Gebiet von Tyrus, kam er durch Sidon an das Galiläische Meer, mitten in das Gebiet der Zehn Städte. (Mt 15,29; Mk 5,20)32Und sie brachten zu ihm einen, der taub war und stammelte, und baten ihn, dass er ihm die Hand auflege.33Und er nahm ihn aus der Menge beiseite und legte ihm die Finger in die Ohren und spuckte aus und berührte seine Zunge (Mk 8,23)34und sah auf zum Himmel und seufzte und sprach zu ihm: Hefata!, das heißt: Tu dich auf!35Und sogleich taten sich seine Ohren auf, und die Fessel seiner Zunge wurde gelöst, und er redete richtig.36Und er gebot ihnen, sie sollten’s niemandem sagen. Je mehr er’s ihnen aber verbot, desto mehr breiteten sie es aus. (Mk 1,43)37Und sie wunderten sich über die Maßen und sprachen: Er hat alles wohl gemacht; die Tauben macht er hören und die Sprachlosen reden. (Gn 1,31; Iz 35,5)