1Raz Ježiš opäť učil na brehu jazera. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, preto musel nasadnúť do člna a odtiaľ sa prihováral k ľuďom na brehu.2Svoje učenie často vkladal do podobenstiev. Toto je jedno z nich:3„Počúvajte! Jeden roľník sa vybral na pole zasiať obilie.4Nie každé zrno však padlo do vhodnej pôdy. Niektoré sa dostali na kraj cesty, kde ich pozobali vtáci.5Iné padli na skalnaté miesto, kde bolo len trochu pôdy. Tam síce veľmi skoro vyklíčili,6ale v slnečnej páľave rastlinky vyschli, lebo korienky v plytkej vrstve zeme nemali dosť vlahy.7Iné zrná padli medzi bodľačie, ktoré mladé výhonky čoskoro udusilo, takže klasy ani nevyrástli.8Zato zrno, ktoré padlo do úrodnej pôdy, prinieslo tridsaťnásobný, ba poniektoré až šesťdesiat, ba až stonásobný úžitok.“9Potom Ježiš dodal: „Počúvajte pozorne, čo vám hovorím, a rozmýšľajte!“10Neskôr, keď zostal sám so svojimi dvanástimi a ešte ďalšími učeníkmi, spýtali sa ho: „Čo znamená tento príbeh?“11Odpovedal im: „Vy, ktorí bývate so mnou, ste už pochopili mnohé z tajomstiev Božieho kráľovstva. Ale tým, čo sú ešte mimo neho, usilujem sa to vysvetliť v podobenstvách.12Prorok Izaiáš o nich napísal: „Dívajú sa, ale nevidia, počúvajú, a predsa nerozumejú, a preto nie sú ochotní obrátiť sa k Bohu, aby im odpustil ich previnenia.“
Výklad podobenstva o rozsievačovi
13„Ale ak ani vy nemôžete pochopiť toto jednoduché prirovnanie, ako potom pochopíte všetko, čo vám ešte chcem porozprávať? Tak teda:14Rozsievačom, o ktorom som vám hovoril, je každý, kto prináša Božie posolstvo ľuďom, aby ho zasial do ich života ako dobré semeno.15Srdce niektorých poslucháčov je ako udupaná cesta. Satan ihneď prichádza a usiluje sa o to, aby zabudli, čo počuli.16Plytká skalnatá pôda predstavuje srdcia nestálych ľudí, ktorí Božie posolstvo vypočujú a radostne ho prijmú.17Počuté slovo však neprenikne do hĺbky podobne ako korienky do spomínanej pôdy. Sú chvíľkoví. Ak majú pre vieru trpieť, nevydržia.18Pôda zarastená bodľačím je obrazom ľudí, ktorí vypočujú Božiu radostnú zvesť a prijmú ju,19ale každodenné starosti, túžba po majetku a pachtenie za tým, čo ponúka súčasná doba, udusia v srdci Božie posolstvo, takže zostane bez úžitku.20Napokon úrodnej pôde sa podobajú tí, ktorí prijmú Božiu zvesť bezvýhradne, a preto prinášajú bohatú úrodu – tridsať, šesťdesiat, ba i stonásobne viac, ako bolo do ich sŕdc zasiate.“
Svetlo pod nádobou
21Potom sa ich ešte spýtal: „Keď niekto z vás rozsvieti lampu, zakryje ju azda nejakou nádobou, alebo strčí pod posteľ? Určite nie! Umiestni ju tak, aby všetkým jasne svietila!22Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo, a čo je dnes utajované, vyjde najavo.23Kto má uši, nech počuje!24Jedno je isté: Akou mierou meriate, takou Boh nameria vám a ešte vám aj pridá.25Lebo tomu, kto má, sa ešte pridá, a kto nemá, tomu vezmú aj to, čo má.“
O rastúcom zrne
26Potom Ježiš povedal ešte jedno podobenstvo o Božom kráľovstve: „Roľník zasial pole a odišiel.27Dni ubiehajú, zrno vyklíči a rastie vo dne v noci bez jeho pričinenia.28Veď pôda sama dáva semenu, čo potrebuje k rastu. Najprv vzíde klíček, potom vyženie steblo, ktoré sa vyklasí a naleje sa zrnom.29A keď obilie napokon dozreje, príde roľník a zožne ho.“
O horčičnom zrne
30„Ako vám ešte môžem znázorniť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?“ pokračoval Ježiš.31„Je ako horčičné zrno: patrí k najmenším semenám,32ale keď ho zasejú do zeme, prerastie všetky byliny na poli a vyháňa také veľké vetvy, že vtáci môžu hniezdiť v ich tôni.“33Použil ešte mnoho podobných podobenstiev, aby priblížil ľuďom svoje učenie.34Keď hovorieval verejne, používal výhradne prirovnania. Ale keď potom zostal so svojimi učeníkmi osamote, všetko im vysvetlil.
Ježiš tíši vietor a búrku
35Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“36Opustili zástup a v tom istom člne, z ktorého Ježiš učil, sa odrazili od brehu. Niekoľko člnov sa plavilo s nimi.37Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do člna. Čoskoro bol plný vody a hrozilo, že sa už–už potopí.38No Ježiš pokojne spal na korme člna s hlavou na hlavnici. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: „Majstre, nevidíš, že sa topíme!?“39Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal vlnám: „Upokojte sa!“ V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.40„Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?“ spýtal sa učeníkov.41Boli ohromení a spytovali sa jeden druhého: „Kto je to, že sa mu vietor aj vlny podrobujú?“
Marka 4
Lutherbibel 2017
od Deutsche Bibelgesellschaft1Und er fing abermals an, am Meer zu lehren. Und es versammelte sich eine so große Menge bei ihm, dass er in ein Boot stieg, das im Wasser lag, und er setzte sich; und alles Volk stand auf dem Lande am Meer. (Mt 13,1; Lk 8,4)2Und er lehrte sie vieles in Gleichnissen; und in seiner Predigt sprach er zu ihnen: (Mk 1,22)
Das Gleichnis vom Sämann
3Hört zu! Siehe, es ging ein Sämann aus zu säen. (Mt 13,3; Lk 8,5)4Und es begab sich, indem er säte, fiel etliches an den Weg; da kamen die Vögel und fraßen’s auf.5Anderes fiel auf felsigen Boden, wo es nicht viel Erde hatte, und ging bald auf, weil es keine tiefe Erde hatte.6Da nun die Sonne aufging, verwelkte es, und weil es keine Wurzel hatte, verdorrte es.7Und anderes fiel unter die Dornen, und die Dornen wuchsen empor und erstickten’s, und es brachte keine Frucht.8Und all das Übrige fiel auf das gute Land, ging auf und wuchs und brachte Frucht, und einiges trug dreißigfach und einiges sechzigfach und einiges hundertfach.9Und er sprach: Wer Ohren hat zu hören, der höre! (Zjv 2,7)
Vom Sinn der Gleichnisse
10Und als er allein war, fragten ihn, die um ihn waren, samt den Zwölfen nach den Gleichnissen. (Mt 13,10; Lk 8,9)11Und er sprach zu ihnen: Euch ist das Geheimnis des Reiches Gottes gegeben; denen draußen aber widerfährt es alles in Gleichnissen,12auf dass sie mit sehenden Augen sehen und doch nicht erkennen und mit hörenden Ohren hören und doch nicht verstehen, damit sie sich nicht etwa bekehren und ihnen vergeben werde. (Iz 6,10; Mk 8,18)
Die Deutung des Gleichnisses
13Und er sprach zu ihnen: Versteht ihr dies Gleichnis nicht, wie wollt ihr dann die andern alle verstehen? (Mt 13,18; Lk 8,11)14Der Sämann sät das Wort.15Diese aber sind es, die an dem Wege sind: Wo das Wort gesät wird und sie es gehört haben, kommt alsbald der Satan und nimmt das Wort weg, das in sie gesät war.16Und diese sind es, die auf felsigen Boden gesät sind: Wenn sie das Wort gehört haben, nehmen sie es sogleich mit Freuden auf,17aber sie haben keine Wurzel in sich, sondern sind wetterwendisch; wenn sich Bedrängnis oder Verfolgung um des Wortes willen erhebt, so kommen sie alsbald zu Fall. (Mk 13,9; Mk 13,19)18Und andere sind es, die unter die Dornen gesät sind: Die haben das Wort gehört,19und die Sorgen der Welt und der trügerische Reichtum und die Begierden nach allem andern dringen ein und ersticken das Wort, und es bleibt ohne Frucht.20Und jene sind es, die auf das gute Land gesät sind: Die hören das Wort und nehmen’s an und bringen Frucht, einige dreißigfach und einige sechzigfach und einige hundertfach.
Vom Licht und vom rechten Maß
21Und er sprach zu ihnen: Zündet man denn ein Licht an, um es unter den Scheffel oder unter die Bank zu setzen? Und nicht, um es auf den Leuchter zu setzen? (Mt 5,15; Lk 8,16)22Denn es ist nichts verborgen, das nicht offenbar werden soll, und ist nichts geheim, das nicht an den Tag kommen soll. (Mt 10,26; Lk 12,2)23Wer Ohren hat zu hören, der höre! (Mk 9,1)24Und er sprach zu ihnen: Seht zu, was ihr hört! Mit welchem Maß ihr messt, wird man euch zumessen, und man wird euch noch dazugeben. (Mt 7,2; Lk 6,38)25Denn wer da hat, dem wird gegeben; und wer nicht hat, dem wird man auch das nehmen, was er hat. (Mt 13,12)
Das Gleichnis vom Wachsen der Saat
26Und er sprach: Mit dem Reich Gottes ist es so, wie wenn ein Mensch Samen aufs Land wirft27und schläft und steht auf, Nacht und Tag; und der Same geht auf und wächst – er weiß nicht wie. (Jak 5,7)28Von selbst bringt die Erde Frucht, zuerst den Halm, danach die Ähre, danach den vollen Weizen in der Ähre.29Wenn aber die Frucht reif ist, so schickt er alsbald die Sichel hin; denn die Ernte ist da.
Das Gleichnis vom Senfkorn
30Und er sprach: Womit wollen wir das Reich Gottes vergleichen, und durch welches Gleichnis wollen wir es abbilden? (Mt 13,31; Lk 13,18)31Es ist wie mit einem Senfkorn: Wenn das gesät wird aufs Land, so ist’s das kleinste unter allen Samenkörnern auf Erden;32und wenn es gesät ist, so geht es auf und wird größer als alle Kräuter und treibt große Zweige, sodass die Vögel unter dem Himmel unter seinem Schatten wohnen können. (Ez 17,23)33Und durch viele solche Gleichnisse sagte er ihnen das Wort so, wie sie es hören konnten. (Mt 13,34)34Und ohne Gleichnisse redete er nicht zu ihnen; aber wenn sie allein waren, legte er seinen Jüngern alles aus.
Die Stillung des Sturmes
35Und am Abend desselben Tages sprach er zu ihnen: Lasst uns ans andre Ufer fahren. (Mt 8,23; Lk 8,22)36Und sie ließen das Volk gehen und nahmen ihn mit, wie er im Boot war, und es waren noch andere Boote bei ihm.37Und es erhob sich ein großer Windwirbel, und die Wellen schlugen in das Boot, sodass das Boot schon voll wurde. (Jon 1,4)38Und er war hinten im Boot und schlief auf einem Kissen. Und sie weckten ihn auf und sprachen zu ihm: Meister, fragst du nichts danach, dass wir umkommen?39Und er stand auf und bedrohte den Wind und sprach zu dem Meer: Schweig! Verstumme! Und der Wind legte sich und es ward eine große Stille. (Ž 107,28)40Und er sprach zu ihnen: Was seid ihr so furchtsam? Habt ihr noch keinen Glauben?41Und sie fürchteten sich sehr und sprachen untereinander: Wer ist der, dass ihm Wind und Meer gehorsam sind! (Mk 1,27)