1Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu.2Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: „Choďte do tamtej dediny pred nami. Hneď na kraji uvidíte pri plote oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte ku mne.3A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti.“4Učeníci odišli a naozaj našli pred jedným domom priviazaného oslíka.5Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: „Čo to robíte? Prečo odväzujete osla?“6Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť.7Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol.8Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené konáre zo stromov a vystielali mu nimi cestu.9Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali:10„Nech žije kráľ! Sláva tomu, kto prichádza v Božom mene! Nech žije Dávidovo kráľovstvo! Sláva Bohu na výsostiach!“11Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Všetko si tam pozorne prezrel. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie.
Uschnutý figovník
12Na druhé ráno, keď vyšli z Betánie, Ježiš bol už veľmi hladný. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím.13Pristúpil bližšie, či by na ňom nenašiel nejaké figy. Ale zistil, že má iba lístie, lebo v tomto ročnom období na ňom figy ešte nerástli.14Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: „Nech nikto už z teba neje ovocie!“
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu
15Vrátili sa do Jeruzalema a Ježiš vošiel do chrámu. Keď na jeho nádvorí videl stánky s obetnými zvieratami a stoly zmenárnikov, poprevrhoval stánky predavačov i stoly zmenárnikov a kupcov a povyháňal aj kupujúcich.16A nedovolil ani, aby niekto prechádzal nádvorím s nádobou.17Rozhorčoval sa: „Neviete, že je napísané: ‚Môj chrám bude pre všetkých domom modlitby‘? Ale vy ste ho premenili na brloh lupičov.“18Počuli to aj veľkňazi a učitelia Zákona a začali kuť plány, ako by sa ho zbavili. Naháňal im strach, lebo ľud bol nadšený jeho učením.19A keď nastal večer, opustil Ježiš s učeníkmi mesto.
O sile viery
20Na druhé ráno, keď šli zasa popri tom figovníku, videli, že je úplne vyschnutý.21Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: „Majstre, strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!“22Ježiš na to odpovedal: „To vás prekvapuje? Božia moc je omnoho väčšia.23Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní.24Pamätajte si: všetko, o čo s pevnou vierou prosíte, Boh vám naozaj dá.25Ale keď sa za niečo modlíte, najprv musíte odpustiť ľuďom to, čo proti nim máte.26Lebo ak vy neodpustíte ľuďom, ani Boh neodpustí vám vaše previnenia.“
Odkiaľ má Ježiš moc?
27Ježiš a učeníci zasa prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia28a spýtali sa ho: „Kto ťa poveril takto si tu počínať? Kto ti dal takú moc?“29Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, od koho mám tú moc.30Povedzte mi: Jána Krstiteľa poslal Boh alebo ľudia?“31Začali sa dohadovať medzi sebou: „Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili?32Ale ak poprieme, že ho poslal Boh, pobúrime si proti sebe ľud, lebo všetci sú presvedčení, že to bol prorok.“33A tak napokon odpovedali Ježišovi: „Nevieme!“ Nato im Ježiš povedal: „Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou všetko konám.“
1Und als sie in die Nähe von Jerusalem kamen, bei Betfage und Betanien am Ölberg, sandte er zwei seiner Jünger (Mt 21,1; Mk 14,13; Lk 19,28; Jn 12,12)2und sprach zu ihnen: Geht hin in das Dorf, das vor euch liegt. Und alsbald wenn ihr hineinkommt, werdet ihr ein Füllen angebunden finden, auf dem noch nie ein Mensch gesessen hat; bindet es los und führt es her! (Zach 9,9)3Und wenn jemand zu euch sagen wird: Was tut ihr da?, so sprecht: Der Herr bedarf seiner, und er sendet es alsbald wieder her.4Und sie gingen hin und fanden das Füllen angebunden an einer Tür draußen am Weg und banden’s los.5Und einige, die da standen, sprachen zu ihnen: Was tut ihr da, dass ihr das Füllen losbindet?6Sie sagten aber zu ihnen, wie ihnen Jesus geboten hatte, und die ließen’s zu.7Und sie führten das Füllen zu Jesus und legten ihre Kleider darauf, und er setzte sich darauf.8Und viele breiteten ihre Kleider auf den Weg, andere aber grüne Zweige, die sie auf den Feldern abgehauen hatten.9Und die vorangingen und die nachfolgten, schrien: Hosianna! Gelobt sei, der da kommt in dem Namen des Herrn! (Ž 118,25)10Gelobt sei das Reich unseres Vaters David, das da kommt! Hosianna in der Höhe! (Lk 1,32)11Und er ging hinein nach Jerusalem in den Tempel und er besah ringsum alles, und spät am Abend ging er hinaus nach Betanien mit den Zwölfen. (Mt 21,17; Lk 21,37)
Der verdorrte Feigenbaum. Jesus im Tempel
12Und am nächsten Tag, als sie von Betanien weggingen, hungerte ihn. (Mt 21,12; Lk 19,45; Jn 2,13)13Und er sah einen Feigenbaum von ferne, der Blätter hatte; da ging er hin, ob er etwas darauf fände. Und als er zu ihm kam, fand er nichts als Blätter; denn es war nicht die Zeit für Feigen.14Da antwortete Jesus und sprach zu ihm: Nun esse niemand mehr eine Frucht von dir in Ewigkeit! Und seine Jünger hörten das.15Und sie kamen nach Jerusalem. Und Jesus ging in den Tempel und fing an, hinauszutreiben die Verkäufer und Käufer im Tempel; und die Tische der Geldwechsler und die Stände der Taubenhändler stieß er um16und ließ nicht zu, dass jemand etwas durch den Tempel trüge.17Und er lehrte und sprach zu ihnen: Steht nicht geschrieben: »Mein Haus wird ein Bethaus heißen für alle Völker«? Ihr aber habt eine Räuberhöhle daraus gemacht. (Jer 7,11; Mk 13,10)18Und es kam vor die Hohenpriester und Schriftgelehrten, und sie trachteten danach, wie sie ihn umbrächten. Sie fürchteten sich nämlich vor ihm; denn alles Volk verwunderte sich über seine Lehre. (Mk 1,22; Mk 12,12; Mk 14,1)19Und am Abend gingen sie hinaus vor die Stadt.20Und als sie am Morgen an dem Feigenbaum vorbeigingen, sahen sie, dass er verdorrt war bis zur Wurzel.21Und Petrus erinnerte sich und sprach zu ihm: Rabbi, sieh, der Feigenbaum, den du verflucht hast, ist verdorrt.22Und Jesus antwortete und sprach zu ihnen: Habt Glauben an Gott!23Wahrlich, ich sage euch: Wer zu diesem Berge spräche: Heb dich und wirf dich ins Meer!, und zweifelte nicht in seinem Herzen, sondern glaubte, dass geschehen würde, was er sagt, so wird’s ihm geschehen. (Mt 17,20; Mk 9,23; Jak 1,6)24Darum sage ich euch: Alles, was ihr betet und bittet, glaubt nur, dass ihr’s empfangt, so wird’s euch zuteilwerden. (Mt 7,7; Jn 14,13; 1 Jn 5,14)25-26Und wenn ihr steht und betet, so vergebt, wenn ihr etwas gegen jemanden habt, damit auch euer Vater im Himmel euch vergebe eure Übertretungen.[1] (Mt 5,23; Mt 6,14; Mt 6,15; Lk 6,37)
Die Frage nach Jesu Vollmacht
27Und sie kamen wieder nach Jerusalem. Und als er im Tempel umherging, kamen zu ihm die Hohenpriester, Schriftgelehrten und Ältesten (Mt 21,23; Lk 20,1)28und sprachen zu ihm: Aus welcher Vollmacht tust du das? Oder wer hat dir diese Macht gegeben, dass du das tust?29Jesus aber sprach zu ihnen: Ich will euch eine Sache fragen; antwortet mir, so will ich euch sagen, aus welcher Vollmacht ich das tue.30Die Taufe des Johannes – war sie vom Himmel oder von Menschen? Antwortet mir! (Mk 1,4)31Und sie bedachten es bei sich selbst und sprachen: Sagen wir, sie war vom Himmel, so wird er sagen: Warum habt ihr ihm dann nicht geglaubt? (Mt 21,32)32Oder sollen wir sagen, sie war von Menschen? Doch sie fürchteten sich vor dem Volk; denn sie meinten alle, dass Johannes wirklich ein Prophet sei. (Mk 1,5)33Und sie antworteten und sprachen zu Jesus: Wir wissen’s nicht. Und Jesus sprach zu ihnen: So sage ich euch auch nicht, aus welcher Vollmacht ich das tue.