Tvoj prehliadač je zastaraný. Ak je ERF Bibleserver príliš pomalý, aktualizuj svoj prehliadač.

Prihlásiť sa
... a používajte všetky funkcie!

  • Prečítajte si to1. Mose 3
  • Poznámky
  • Značky
  • Páči sa mi to
  • História
  • Slovníky
  • Plán čítania
  • Grafika
  • Videá
  • Špeciálne príležitosti
  • Darujte
  • Blog
  • Bulletin
  • Partner
  • Pomoc
  • Kontakt
  • Schopnosť Alexy
  • Pre webmasterov
  • Zásady ochrany osobných údajov
  • Accessibility Statement
  • Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR)
  • Informácie o spoločnosti
  • Language: Slovenský
© 2025 ERF
Prihlásite sa zadarmo

Lukáša 24

Nádej pre kazdého

od Biblica

Hrob je prázdny. Ježiš žije

1 V nedeľu zavčasu ráno sa ženy pobrali k hrobu a niesli so sebou vonné masti a oleje. 2 Ale obrovský kameň, ktorým bol zakrytý vchod do hrobu, bol odvalený. 3 Vošli dnu, no telo Pána Ježiša tam nenašli. 4 Ako tu bezradné stáli, zrazu sa vedľa nich zjavili dvaja muži v oslepujúco žiarivom odeve. 5 Ženy sa predesili a sklonili tváre hlboko k zemi.Muži sa ich spýtali: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Ježiš tu nie je, Ježiš žije! Spomeňte si, ako vám hovoril už v Galilei, 7 že Syna človeka musia odovzdať do rúk zlých ľudí, že ho ukrižujú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 8 Ženy sa na to naozaj rozpamätali. 9 Vrátili sa od hrobu a všetko vyrozprávali jedenástim apoštolom aj všetkým ostatným. 10 Bola to Mária Magdaléna, Jana, Mária Jakubova a ešte ďalšie. 11 Ale učeníci im neverili a pokladali túto správu za výplod fantázie. 12 No Peter sa predsa rozbehol k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. Vrátil sa a nemohol pochopiť, čo sa stalo. 

Vzkriesený Ježiš stretáva svojich učeníkov

13 V ten istý nedeľný deň sa dvaja z Ježišových učeníkov uberali do dediny Emauzy, ktorá je od Jeruzalema vzdialená asi tri hodiny cesty. 14 Idúcky sa zhovárali a znova preberali všetky udalosti okolo Ježišovej smrti, 15 keď sa k nim zrazu pripojil on sám a šiel s nimi. 16 Ale nespoznali ho, lebo oči mali akoby zastreté. 17 „O čom sa to rozprávate?“ prihovoril sa im. Zostali stáť a na tvárach sa im zračil hlboký smútok. 18 Jeden z nich, Kleofáš, mu odpovedal: „Ty si asi jediný z celého Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 Spýtal sa ich: „A čo sa vlastne stalo?“ – „Ty si nič nepočul o Ježišovi z Nazareta?“ čudovali sa. „Bol to prorok, ktorý robil neuveriteľné zázraky, vyučoval s veľkou mocou a vysoko si ho vážil aj Boh, aj ľudia. 20 Ale naši veľkňazi a členovia rady ho zatkli a odovzdali rímskemu panovníkovi, aby ho odsúdil na smrť, a potom ho ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on je ten očakávaný Mesiáš, ktorý vyslobodí Izrael. Stalo sa to už predvčerom, 22 no dnes nás niektoré ženy vyľakali správou: Zavčasu ráno boli pri jeho hrobe, ale nenašli jeho telo, 23 a vraj videli anjelov, ktorí im povedali, že Ježiš žije. 24 Niektorí z nás potom utekali k hrobu a presvedčili sa, že ženy vraveli pravdu, ale jeho nenašli.“ 25 Ježiš im na to povedal: „Akí ste nechápaví! Je také ťažké uveriť tomu, čo predpovedali v Písme proroci? 26 Či nebolo jasne napísané, že Mesiáš musí to všetko vytrpieť, kým nevstúpi do svojej slávy?“ 27 A potom im začal citovať všetky state Písma od Mojžišovej knihy až po prorokov a vykladal im všetky slová, ktoré sa vzťahovali naňho. 28 Keď sa priblížili k dedine Emauzy, k cieľu svojej cesty, Ježiš akoby chcel ísť ďalej. 29 Ale oni ho prehovorili, aby zostal s nimi na noc, lebo už sa zvečerievalo. Dal sa teda pozvať a vošiel s nimi do domu. 30 Keď zasadli k večeri, vzal do rúk chlieb, poďakoval Bohu, rozlámal ho a podával im. 31 V tej chvíli sa im otvorili oči a spoznali ho, no vzápätí zmizol. 32 Vraveli si vzrušene: „Či nám nehorelo srdce, keď sa celou cestou zhováral s nami a vysvetľoval nám zmysel proroctiev?“ 33 Nedbali na to, že je neskoro, a hneď sa pobrali naspäť do Jeruzalema, kde ich jedenásti učeníci a ostatní Ježišovi nasledovníci uvítali slovami: 34 „Ježiš naozaj vstal z mŕtvych! Ukázal sa Petrovi!“ 35 A oni zasa porozprávali, čo sa im prihodilo na ceste a ako spoznali Ježiša podľa lámania chleba. 

Ježiš vysvetľuje svoje zmŕtvychvstanie

36 Práve keď o tom rozprávali, Ježiš sa zrazu zjavil medzi nimi a pozdravil ich: „Pokoj vám!“ 37 Ale všetci sa strašne preľakli, lebo sa domnievali, že vidia ducha. 38 „Prečo sa ľakáte a prečo sa rodia vo vašom srdci pochybnosti?“ napomenul ich. 39 „Pozrite na moje ruky a nohy, som to naozaj ja. Môžete sa ma dotknúť, nie som duch, ten nemá telo z mäsa a kostí!“ 40 Pri tých slovách im ukázal rany od klincov na rukách aj na nohách. 41 No ešte vždy tomu nemohli uveriť, radovali sa aj pochybovali, a tak ich požiadal: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42 Podali mu kúsok pečenej ryby a medového plásta. 43 Zjedol to pred ich očami. 44 Potom im povedal: „Spomeňte si, keď som ešte býval s vami, pripomínal som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom, v Prorokoch aj v Žalmoch.“ 45 Vtedy im otvoril myseľ, takže konečne rozumeli slovám Písma. 46 Pokračoval: „Áno, už dávno bolo napísané, že Mesiáš musí trpieť, zomrieť a tretí deň vstane z mŕtvych. 47 A z Jeruzalema sa zvesť o záchrane musí zaniesť všetkým národom; odpustenie hriechov je pre všetkých, ktorí sa obrátia k nemu. 48 A vy ste videli, že sa toto proroctvo naplnilo. A teraz sa ľudia všetkých národov musia dozvedieť, že on má právo odpúšťať hriechy a moc zmeniť ich život. Začne sa to rozhlasovať najprv v Jeruzaleme. Vy budete svedčiť, čo sa stalo a čoho ste boli svedkami. 49 A ja vám pošlem Ducha Svätého, ktorého vám sľúbil môj Otec. Čakajte v Jeruzaleme, kým vás nevyzbrojí touto mocou.“ 

Ježiš odchádza k Otcovi

50 Potom ich viedol známou cestou z Jeruzalema do Betánie. Zastal, zdvihol ruky k nebu a požehnal ich. 51 A keď im žehnal, vzďaľoval sa od nich a vznášal sa do neba. 52 Padli pred ním na kolená a potom sa s nesmiernou radosťou vrátili do Jeruzalema. 53 Celý čas trávili v chráme a velebili Boha. 

Copyright © Biblica, Inc.®
Used by permission. All rights reserved worldwide.

Lukáša 24

Lutherbibel 2017

od Deutsche Bibelgesellschaft

Jesu Auferstehung

1 Aber am ersten Tag der Woche sehr früh kamen sie zum Grab und trugen bei sich die wohlriechenden Öle, die sie bereitet hatten. (Mt 28,1; Mk 16,1; Jn 20,1) 2 Sie fanden aber den Stein weggewälzt von dem Grab 3 und gingen hinein und fanden den Leib des Herrn Jesus nicht. 4 Und als sie darüber ratlos waren, siehe, da traten zu ihnen zwei Männer in glänzenden Kleidern. 5 Sie aber erschraken und neigten ihr Angesicht zur Erde. Da sprachen die zu ihnen: Was sucht ihr den Lebenden bei den Toten? 6 Er ist nicht hier, er ist auferstanden. Gedenkt daran, wie er euch gesagt hat, als er noch in Galiläa war 7 und sprach: Der Menschensohn muss überantwortet werden in die Hände der Sünder und gekreuzigt werden und am dritten Tage auferstehen. (Lk 9,22; Lk 18,32) 8 Und sie gedachten an seine Worte. 9 Und sie gingen wieder weg vom Grab und verkündigten das alles den Elf und allen andern Jüngern. 10 Es waren aber Maria Magdalena und Johanna und Maria, des Jakobus Mutter, und die andern Frauen mit ihnen; die sagten das den Aposteln. (Mk 16,9; Lk 8,2; Jn 20,18) 11 Und es erschienen ihnen diese Worte, als wär’s Geschwätz, und sie glaubten ihnen nicht. 12 Petrus aber stand auf und lief zum Grab und bückte sich hinein und sah nur die Leinentücher und ging davon und wunderte sich über das, was geschehen war. (Jn 20,6) 

Die Emmausjünger

13 Und siehe, zwei von ihnen gingen an demselben Tage in ein Dorf, das war von Jerusalem etwa sechzig Stadien entfernt; dessen Name ist Emmaus. (Mk 16,12) 14 Und sie redeten miteinander von allen diesen Geschichten. 15 Und es geschah, als sie so redeten und einander fragten, da nahte sich Jesus selbst und ging mit ihnen. 16 Aber ihre Augen wurden gehalten, dass sie ihn nicht erkannten. 17 Er sprach aber zu ihnen: Was sind das für Dinge, die ihr miteinander verhandelt unterwegs? Da blieben sie traurig stehen. 18 Und der eine, mit Namen Kleopas, antwortete und sprach zu ihm: Bist du der Einzige unter den Fremden in Jerusalem, der nicht weiß, was in diesen Tagen dort geschehen ist? 19 Und er sprach zu ihnen: Was denn? Sie aber sprachen zu ihm: Das mit Jesus von Nazareth, der ein Prophet war, mächtig in Tat und Wort vor Gott und allem Volk; (Mt 21,11; Lk 7,16) 20 wie ihn unsre Hohenpriester und Oberen zur Todesstrafe überantwortet und gekreuzigt haben. 21 Wir aber hofften, er sei es, der Israel erlösen werde. Und über das alles ist heute der dritte Tag, dass dies geschehen ist. (Ž 130,8; Lk 2,25; Sk 1,6) 22 Auch haben uns erschreckt einige Frauen aus unserer Mitte, die sind früh bei dem Grab gewesen, 23 haben seinen Leib nicht gefunden, kommen und sagen, sie haben eine Erscheinung von Engeln gesehen, die sagen, er lebe. 24 Und einige von denen, die mit uns waren, gingen hin zum Grab und fanden’s so, wie die Frauen sagten; aber ihn sahen sie nicht. 25 Und er sprach zu ihnen: O ihr Toren, zu trägen Herzens, all dem zu glauben, was die Propheten geredet haben! 26 Musste nicht der Christus dies erleiden und in seine Herrlichkeit eingehen? 27 Und er fing an bei Mose und allen Propheten und legte ihnen aus, was in allen Schriften von ihm gesagt war. (Ž 22,1; Iz 52,13) 28 Und sie kamen nahe an das Dorf, wo sie hingingen. Und er stellte sich, als wollte er weitergehen. 29 Und sie nötigten ihn und sprachen: Bleibe bei uns; denn es will Abend werden, und der Tag hat sich geneigt. Und er ging hinein, bei ihnen zu bleiben. 30 Und es geschah, als er mit ihnen zu Tisch saß, nahm er das Brot, dankte, brach’s und gab’s ihnen. (Lk 9,16; Lk 22,19; Jn 21,12) 31 Da wurden ihre Augen geöffnet, und sie erkannten ihn. Und er verschwand vor ihnen. 32 Und sie sprachen untereinander: Brannte nicht unser Herz in uns, da er mit uns redete auf dem Wege und uns die Schrift öffnete? 33 Und sie standen auf zu derselben Stunde, kehrten zurück nach Jerusalem und fanden die Elf versammelt und die bei ihnen waren; 34 die sprachen: Der Herr ist wahrhaftig auferstanden und dem Simon erschienen. (1 Kor 15,4) 35 Und sie erzählten ihnen, was auf dem Wege geschehen war und wie er von ihnen erkannt wurde, da er das Brot brach. 

Jesu Erscheinung vor den Jüngern

36 Als sie aber davon redeten, trat er selbst mitten unter sie und sprach zu ihnen: Friede sei mit euch! (Mk 16,14; Jn 20,19; Sk 1,1; 1 Kor 15,5) 37 Sie erschraken aber und fürchteten sich und meinten, sie sähen einen Geist. (Mt 14,26; Mk 6,49) 38 Und er sprach zu ihnen: Was seid ihr so erschrocken, und warum kommen solche Gedanken in euer Herz? 39 Seht meine Hände und meine Füße, ich bin’s selber. Fasst mich an und seht; denn ein Geist hat nicht Fleisch und Knochen, wie ihr seht, dass ich sie habe. 40 Und als er das gesagt hatte, zeigte er ihnen seine Hände und Füße. 41 Da sie es aber noch nicht glauben konnten vor Freude und sich verwunderten, sprach er zu ihnen: Habt ihr hier etwas zu essen? 42 Und sie legten ihm ein Stück gebratenen Fisch vor. (Jn 21,5; Jn 21,10; Sk 10,41) 43 Und er nahm’s und aß vor ihnen. 44 Er sprach aber zu ihnen: Das sind meine Worte, die ich zu euch gesagt habe, als ich noch bei euch war: Es muss alles erfüllt werden, was von mir geschrieben steht im Gesetz des Mose und in den Propheten und Psalmen. (Lk 18,31; Jn 5,39; Jn 5,46) 45 Da öffnete er ihnen das Verständnis, dass sie die Schrift verstanden, (Lk 9,45; Jn 12,16; Jn 20,9) 46 und sprach zu ihnen: So steht’s geschrieben, dass der Christus leiden wird und auferstehen von den Toten am dritten Tage; (Oz 6,2) 47 und dass gepredigt wird in seinem Namen Buße zur Vergebung der Sünden unter allen Völkern. Von Jerusalem an (Iz 42,6; Mt 28,19; Lk 2,32; Sk 2,38; Sk 5,31; Sk 17,30) 48 seid ihr dafür Zeugen. (Sk 1,8) 49 Und siehe, ich sende auf euch, was mein Vater verheißen hat. Ihr aber sollt in der Stadt bleiben, bis ihr angetan werdet mit Kraft aus der Höhe. (Joel 3,1; Jn 15,26; Jn 16,7; Sk 1,4; Sk 2,1; Sk 2,16) 

Jesu Himmelfahrt

50 Er führte sie aber hinaus bis nach Betanien und hob die Hände auf und segnete sie. 51 Und es geschah, als er sie segnete, schied er von ihnen und fuhr auf gen Himmel. (Lk 9,51; Sk 1,2; Sk 1,9) 52 Sie aber beteten ihn an und kehrten zurück nach Jerusalem mit großer Freude (Lk 2,10) 53 und waren allezeit im Tempel und priesen Gott. (Sk 2,46) 

Die Bibel nach Martin Luthers Übersetzung, revidiert 2017, © 2016 Deutsche Bibelgesellschaft, Stuttgart.
Die Verwendung des Textes erfolgt mit Genehmigung der Deutschen Bibelgesellschaft.

www.die-bibel.de