Skutky apoštolov 3

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Raz popoludní okolo tretej sa Peter a Ján uberali do chrámu na pravidelné modlitby.2 Práve ta prinášali nejakého človeka od narodenia chromého; každý deň ho usadili pri chrámovej bráne, ktorá sa volala Krásna, a tam prosil o almužnu tých, čo vchádzali do chrámu.3 Keď videl prichádzať Petra a Jána, aj ich poprosil o almužnu.4 Zastali pri ňom a Peter povedal: „Pozri sa na nás!“5 Žobrák sa na nich túžobne zahľadel v nádeji, že niečo dostane.6 Ale Peter pokračoval: „Zlato ani striebro nemám, ale dám ti cennejší dar. V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“7 Nato chytil žobráka za pravú ruku, zdvihol ho a v tom okamihu do ochrnutých nôh a kĺbov chromého vstúpila sila.8 Vstal, chodil a vošiel s apoštolmi do chrámu. Poskakoval od radosti a chválil Boha.9 Ľudia neverili vlastným očiam a žasli, keď videli,10 že chromý mrzák, ktorý dlhé roky sedával pri Krásnej bráne a žobral, teraz chodí a vďačne oslavuje Boha.11 Zbiehali sa okolo uzdraveného a apoštolov, čo prešli do Šalamúnovho stĺporadia, a žasli nad zázrakom, ktorého boli svedkami.12 Peter využil príležitosť a prehovoril k zástupu: „Priatelia, čo sa čudujete? Hádam si nemyslíte, že sme toho porazeného uzdravili vlastnou mocou alebo zbožnosťou?13 To Boh, ktorého vyznávate, Boh našich praotcov – Abraháma, Izáka a Jakoba – týmto zázrakom oslávil a dokázal moc svojho Syna Ježiša. Toho Ježiša, ktorého ste vy vydali Rimanom a verejne ste sa ho zriekli pred Pilátom, hoci Pilát ho chcel oslobodiť.14 A keď vám dal vybrať, koho má prepustiť, vy ste sa zriekli svätého, spravodlivého muža a vyžiadali ste milosť pre vraha.15 Pôvodcu života ste zabili. Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a my sme toho svedkami.16 Viera v Ježišovo meno uzdravila tohto človeka – poznáte ho a viete, že bol chromý. To, že celkom vyzdravel pred vašimi očami, je výsledkom viery v Ježiša Krista.17 Bratia, uvedomujem si, že to všetko ste konali v nevedomosti, takisto aj vaši vodcovia.18 Boh tak vlastne dopustil, aby Kristus trpel, ako to už dávno predpovedal ústami všetkých prorokov.19 Preto teraz zmeňte svoje zmýšľanie a svoj postoj k Bohu, aby vám mohol odpustiť viny a aby ste poznali nádherné chvíle obživenia v Pánovej prítomnosti,20 keď vám znova pošle Ježiša, vám zasľúbeného Mesiáša.21 Teraz je v nebi a zostane tam až dovtedy, kým bude všetko nové, ako o tom Boh oddávna hovoril ústami svojich svätých prorokov.22 Tak napríklad Mojžiš povedal už dávno:‚Z vášho národa si raz Boh povolá nového proroka, podobne ako k vám poslal mňa. Počúvajte pozorne, čo vám bude hovoriť.23 No kto ho neposlúchne, bude vyhladený z ľudu.‘24 Aj Samuel a ostatní proroci často hovorili o dobe, ktorú práve prežívame.25 Vy ste synmi tých prorokov a máte dedičský podiel na zmluve, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami. Sľúbil Abrahámovi:‚Tvoj potomok bude požehnaním pre všetky národy zeme.‘26 Vám predovšetkým poslal Boh svojho Syna Ježiša, ktorý vás požehná a urobí šťastnými, ak zmeníte svoj život a zanecháte zlo.“

Skutky apoštolov 3

English Standard Version

od Crossway
1 Now Peter and John were going up to the temple at the hour of prayer, the ninth hour.[1] (1 Kr 18,29; Ž 55,17; Mt 27,46; Lk 18,10; Sk 10,3; Sk 10,30)2 And a man lame from birth was being carried, whom they laid daily at the gate of the temple that is called the Beautiful Gate to ask alms of those entering the temple. (Lk 16,20; Jn 9,8; Sk 14,8)3 Seeing Peter and John about to go into the temple, he asked to receive alms.4 And Peter directed his gaze at him, as did John, and said, “Look at us.”5 And he fixed his attention on them, expecting to receive something from them.6 But Peter said, “I have no silver and gold, but what I do have I give to you. In the name of Jesus Christ of Nazareth, rise up and walk!” (Sk 9,34; 2 Kor 6,10)7 And he took him by the right hand and raised him up, and immediately his feet and ankles were made strong.8 And leaping up, he stood and began to walk, and entered the temple with them, walking and leaping and praising God. (Iz 35,6; Sk 14,10)9 And all the people saw him walking and praising God, (Sk 4,16; Sk 4,21)10 and recognized him as the one who sat at the Beautiful Gate of the temple, asking for alms. And they were filled with wonder and amazement at what had happened to him.11 While he clung to Peter and John, all the people, utterly astounded, ran together to them in the portico called Solomon’s. (Jn 10,23; Sk 4,14; Sk 5,12)12 And when Peter saw it he addressed the people: “Men of Israel, why do you wonder at this, or why do you stare at us, as though by our own power or piety we have made him walk?13 The God of Abraham, the God of Isaac, and the God of Jacob, the God of our fathers, glorified his servant[2] Jesus, whom you delivered over and denied in the presence of Pilate, when he had decided to release him. (Iz 52,13; Iz 55,5; Mt 20,19; Mt 22,32; Lk 23,14; Lk 23,16; Jn 8,54; Jn 19,7; Jn 19,12; Jn 19,15; Sk 5,30; Sk 7,32; Sk 13,28; Sk 22,14)14 But you denied the Holy and Righteous One, and asked for a murderer to be granted to you, (Mk 1,24; Lk 23,18; Lk 23,25; Sk 4,27; Sk 4,30; Sk 7,52; Sk 22,14; Jak 5,6; 1 Pt 3,18; 1 Jn 2,1; 1 Jn 3,7)15 and you killed the Author of life, whom God raised from the dead. To this we are witnesses. (Sk 2,24; Sk 5,31)16 And his name—by faith in his name—has made this man strong whom you see and know, and the faith that is through Jesus[3] has given the man this perfect health in the presence of you all. (Jn 1,12; Sk 3,6; 1 Pt 1,21)17 “And now, brothers, I know that you acted in ignorance, as did also your rulers. (Lk 23,34; Jn 16,3; Sk 13,27; Sk 26,9; 1 Kor 2,8; 1 Tim 1,13)18 But what God foretold by the mouth of all the prophets, that his Christ would suffer, he thus fulfilled. (Mt 17,12; Lk 9,20; Lk 22,15; Lk 24,26; Lk 24,46; Sk 2,23; Sk 17,3; Sk 26,22; Hebr 2,10; Hebr 13,12)19 Repent therefore, and turn back, that your sins may be blotted out, (Ž 51,1; Ž 51,9; Iz 43,25; Iz 44,22; Lk 22,32; Sk 2,38; Kol 2,14)20 that times of refreshing may come from the presence of the Lord, and that he may send the Christ appointed for you, Jesus, (Sk 22,14; Sk 26,16)21 whom heaven must receive until the time for restoring all the things about which God spoke by the mouth of his holy prophets long ago. (Mt 17,11; Lk 1,70; Lk 24,26; Sk 1,11; Rim 8,21)22 Moses said, ‘The Lord God will raise up for you a prophet like me from your brothers. You shall listen to him in whatever he tells you. (Dt 18,15; Dt 18,18; Mt 17,5; Sk 7,37)23 And it shall be that every soul who does not listen to that prophet shall be destroyed from the people.’ (Lv 23,29)24 And all the prophets who have spoken, from Samuel and those who came after him, also proclaimed these days. (1 Sam 3,20; Sk 13,20; Hebr 11,32)25 You are the sons of the prophets and of the covenant that God made with your fathers, saying to Abraham, ‘And in your offspring shall all the families of the earth be blessed.’ (Gn 12,3; Gn 22,18; Sk 2,39; Rim 9,4)26 God, having raised up his servant, sent him to you first, to bless you by turning every one of you from your wickedness.” (Ez 3,19; Mt 1,21; Mk 7,27; Sk 3,22; Sk 3,25; Rim 1,16; Rim 2,9; Rim 11,26; Rim 15,8)