1A tak sa zbavujte všetkých zlých vlastností, návykov a pocitov. Medzi ne patrí nečestnosť, závisť, ohováranie a pretvárka.2Ste ako novorodeniatka v Božej rodine. Ako si novorodeniatko žiada mlieko, tak aj vy by ste mali túžiť po Božom slove – mali by ste ho čítať a premýšľať o ňom, aby ste rástli vo viere.3Veď ste už sami na sebe poznali Božiu dobrotivosť.4Prichádzajte ku Kristovi, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu.5Aj vy buďte živými kameňmi, z ktorých sa stavia duchovný dom. Navyše vám Kristus vydobyl právo, aby ste mohli ako sväté kňazstvo bezprostredne pristupovať k Bohu. Prinášajte mu teda duchovné obete svojho čistého života, ktoré rád prijme pre zásluhy Ježiša Krista.6Písmo o tom hovorí takto: „Posielam Krista ako starostlivo vybratý, vzácny základný kameň svojej cirkvi a nikdy nesklamem tých, čo v neho veria.“7Áno, vám, ktorí veríte, je vzácny, ale neveriacim platia slová Písma: „Stavitelia zavrhli kameň, ktorý sa stal základným kameňom;8pre nich je kameňom, o ktorý sa potknú, a skalou, ktorá spôsobí ich pád.“ Svojím vzdorom voči Božiemu slovu privolávajú na seba to, čo Boh predpovedal – úplný pád.9Ale vy ste vyvolení samým Bohom ako kňazi Kráľa, ste svätí a čistí, ste jeho vlastným ľudom. To všetko preto, aby ste svedčili iným o tom, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.10Kedysi ste nevedeli o Božej dobrote, a teraz táto dobrota premenila vaše životy.
Ste na svete len hostia
11Prosím vás, moji milí, žite na tomto svete ako hostia. Váš skutočný domov je teraz v nebi, preto sa zrieknite zlých túžob, ktoré ohrozujú váš život s Kristom.12Medzi neveriacimi sa správajte vždy vzorne, aby aj tí, čo o vás hovoria ako o najhorších ľuďoch, nakoniec práve pre vaše dobré skutky museli oslavovať Boha.13Ako veriaci rešpektujte predstaviteľov svojej krajiny.14Majú povinnosť trestať všetkých, ktorí robia zle, a odmeňovať tých, čo konajú správne.15Boh si želá, aby ste svojím príkladným životom umlčali kritiku tých, ktorí odsudzujú Božiu zvesť, hoci nevedia, čo im prináša a neokúsili jej moc.16Ale nik z vás by nemal zneužívať túto slobodu a ospravedlňovať ňou svoje zlé správanie. Lebo ste boli oslobodení, aby ste vždy a všade slúžili Bohu.17Všetkým ľuďom prejavujte úctu a milujte svojich bratov. Žite v úctivej poslušnosti pred Bohom a vážte si vládu.
Kristus je nám príkladom v utrpení
18Rešpektujte svojich nadriadených, a to nie iba vtedy, ak sú na vás dobrí a láskaví, ale aj keď sú prísni a tvrdí.19Je to prednosť, ak niekto pre vernosť Bohu znáša neprávom utrpenie.20Veď aká je to zásluha, keď znášate trest, ktorý vám bol spravodlivo vymeraný? Ale keď konáte dobro, a predsa za to trpíte, Boh to ocení.21Takéto utrpenia sú iba čiastkou toho, čo vytrpel pre nás Kristus, ktorý sa stal naším príkladom. Preto ho nasledujte!22On nikdy nezhrešil, nikdy z jeho úst nevyšla lož;23znášal urážky, ale sám neurážal; keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko nechal na Boha, ktorý spravodlivo súdi.24On sám niesol naše hriechy na sebe, keď zomrel na kríži, aby nám dal silu skoncovať s hriechom a žiť novým životom. Jeho utrpenie nás uzdravilo.25Boli ste ako ovce, ktoré zablúdili, ale teraz ste navrátení k svojmu pastierovi a strážcovi.
1So put away all malice and all deceit and hypocrisy and envy and all slander. (Ef 4,22; Ef 4,25; Ef 4,31; Kol 3,8)2Like newborn infants, long for the pure spiritual milk, that by it you may grow up into salvation— (Mt 18,3; 1 Kor 3,2; Hebr 5,12)3if indeed you have tasted that the Lord is good. (Ž 34,8; Hebr 6,5)4As you come to him, a living stone rejected by men but in the sight of God chosen and precious, (1 Pt 2,6)5you yourselves like living stones are being built up as a spiritual house, to be a holy priesthood, to offer spiritual sacrifices acceptable to God through Jesus Christ. (Iz 56,7; Mal 1,11; Rim 12,1; Rim 15,16; 1 Kor 3,9; Ef 2,20; Flp 4,18; Hebr 3,4; Hebr 3,6; Hebr 13,15; 1 Pt 2,9)6For it stands in Scripture: “Behold, I am laying in Zion a stone, a cornerstone chosen and precious, and whoever believes in him will not be put to shame.” (Iz 28,16; Rim 9,33; Rim 10,11)7So the honor is for you who believe, but for those who do not believe, “The stone that the builders rejected has become the cornerstone,”[1] (Ž 118,22; 2 Kor 2,16)8and “A stone of stumbling, and a rock of offense.” They stumble because they disobey the word, as they were destined to do. (Iz 8,14; Rim 9,22; Rim 9,33; Júd 1,4)9But you are a chosen race, a royal priesthood, a holy nation, a people for his own possession, that you may proclaim the excellencies of him who called you out of darkness into his marvelous light. (Ex 19,5; Ex 19,6; Dt 7,6; Dt 10,15; Ž 36,9; Iz 42,16; Iz 43,20; Iz 43,21; Iz 61,6; Iz 66,21; Mal 3,17; Sk 26,18; Zjv 1,6; Zjv 5,10)10Once you were not a people, but now you are God’s people; once you had not received mercy, but now you have received mercy. (Oz 1,6; Oz 1,9; Oz 2,23; Rim 9,25; Rim 10,19)11Beloved, I urge you as sojourners and exiles to abstain from the passions of the flesh, which wage war against your soul. (Lv 25,23; Rim 13,14; Gal 5,24; Jak 4,1)12Keep your conduct among the Gentiles honorable, so that when they speak against you as evildoers, they may see your good deeds and glorify God on the day of visitation. (Iz 10,3; Mt 5,16; Lk 19,44; 2 Kor 8,21; 2 Kor 9,13; Gal 1,24; Flp 2,15; Tit 2,8; 1 Pt 3,16)
Submission to Authority
13Be subject for the Lord’s sake to every human institution,[2] whether it be to the emperor[3] as supreme, (Rim 13,1; Tit 3,1)14or to governors as sent by him to punish those who do evil and to praise those who do good. (Rim 13,3; Rim 13,4)15For this is the will of God, that by doing good you should put to silence the ignorance of foolish people. (1 Pt 2,12)16Live as people who are free, not using your freedom as a cover-up for evil, but living as servants[4] of God. (Rim 6,22; 1 Kor 7,22; Jak 1,25)17Honor everyone. Love the brotherhood. Fear God. Honor the emperor. (Prís 24,21; Rim 12,10; Rim 13,7; Hebr 13,1)18Servants, be subject to your masters with all respect, not only to the good and gentle but also to the unjust. (Ef 6,5; Kol 3,22; 1 Tim 6,1; Tit 2,9)19For this is a gracious thing, when, mindful of God, one endures sorrows while suffering unjustly. (1 Pt 3,14; 1 Pt 3,17; 1 Pt 4,16)20For what credit is it if, when you sin and are beaten for it, you endure? But if when you do good and suffer for it you endure, this is a gracious thing in the sight of God. (1 Pt 3,17; 1 Pt 4,13; 1 Pt 4,16)21For to this you have been called, because Christ also suffered for you, leaving you an example, so that you might follow in his steps. (Mt 11,29; Sk 14,22; 1 Pt 2,20; 1 Pt 3,9)22He committed no sin, neither was deceit found in his mouth. (Iz 53,9; 2 Kor 5,21; Hebr 4,15; 1 Jn 3,5)23When he was reviled, he did not revile in return; when he suffered, he did not threaten, but continued entrusting himself to him who judges justly. (Iz 53,7; Lk 23,46; Hebr 12,3; 1 Pt 3,9)24He himself bore our sins in his body on the tree, that we might die to sin and live to righteousness. By his wounds you have been healed. (Iz 53,4; Iz 53,5; Iz 53,11; Mt 8,17; Rim 6,2; Rim 6,11; Rim 6,13; Rim 7,4; Rim 7,6; Kol 2,20; Kol 3,3; Hebr 9,28)25For you were straying like sheep, but have now returned to the Shepherd and Overseer of your souls. (Ž 119,176; Iz 53,6; Ez 34,6; Lk 15,4; Jn 10,11)