Prvý Korinťanom 15 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

Zmŕtvychvstanie Krista

1 Rád by som vám, bratia, pripomenul, že aj dnes hlásam to isté radostné posolstvo, čo na začiatku, ako ste ho aj vy prijali a na ňom založili svoju vieru. 2 V ňom je vaša záchrana, kým sa ho pevne držíte v tej podobe, ako som vám ho odovzdal. Inak by vaša viera bola zbytočná, neviedla by k ničomu. 3 Učil som vás tomu, k čomu som bol privedený sám: že Kristus zomrel za naše viny, 4 bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, ako to všetko Boh už dávno predtým dal napísať do starých Písem. 5 Potom po zmŕtvychvstaní sa ukázal Petrovi, potom dvanástim. 6 Neskôr ho videlo vyše päťsto svedkov spoločne. Väčšina z nich ešte žije. 7 Potom ho uvidel Jakub a ostatní apoštoli 8 a naostatok sa ukázal aj mne, hoci som toho najmenej hoden. 9 Veď ja som posledný medzi všetkými apoštolmi, a aj to je pre mňa privysoká česť po tom, ako som prenasledoval cirkev. 10 Boh sa však nado mnou zľutoval a len z jeho milosti som tým, čím som. Ale nebolo to nadarmo: vykonal som oveľa viac ako všetci ostatní. Vlastne, čo to vravím? Nie ja, ale Boh, ktorého nástrojom som. 11 Napokon, či už som to ja alebo niekto iný, všetci hlásame to isté posolstvo, ktoré ste už prijali aj vy. 12 Ak však veríte, že Kristus vstal z mŕtvych, ako potom môžu niektorí z vás tvrdiť, že mŕtvi už nikdy neožijú? 13 Keby mali pravdu, to by aj Kristus musel dosiaľ ležať v hrobe. 14 A ak Kristus nevstal z mŕtvych, všetky naše svedectvá by boli zbytočné a vaša viera by nemala nijakú cenu. 15 A my všetci by sme boli klamármi a podvodníkmi, keď o Kristovi vyhlasujeme, že vstal z mŕtvych. 16 Ak neveríte v možnosť vzkriesenia, popierate aj Kristovo zmŕtvychvstanie. 17 A ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera. Ostali ste vo svojich hriechoch 18 a stratení sú aj tí veriaci, čo zomreli pred vami. 19 Ak je Kristus našou nádejou iba pre tento život, tak sme najúbohejšími zo všetkých ľudí. 20 Ale Kristus naozaj vstal z mŕtvych, a to je nám zárukou, že aj ďalší budú po ňom nasledovať. 21 Na počiatku dejín človek svojou neposlušnosťou zavinil, že sa ľudstvo dostalo pod vládu smrti. Kristus, predobraz nového človeka, túto vládu smrti zase zlomil. 22 My sme od svojich predkov zdedili smrť ako nevyhnutný údel; kto však prijme za svoj Kristov život, bude mať účasť aj na vzkriesení z mŕtvych. 23 Všetko má svoj poriadok: najprv vstal Kristus; keď príde na zem druhý raz, ožijú tí, čo patria jemu. 24 Potom bude všetkému koniec, keď Kristus zničí vládu všetkých mocností a síl a odovzdá ju Bohu, svojmu Otcovi. 25 Už v žalmoch je napísané, že Kristus bude tak dlho panovať, „kým Boh nepodrobí všetkých nepriateľov pod jeho nohy“. 26 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, pretože – ako sa ďalej píše – „Boh mu podrobí všetko“. 27 Pravda, s výnimkou toho, od koho vychádza všetka moc – samého seba. 28 A až bude Kristus pánom nad všetkým, potom aj on ako Syn sa podrobí svojmu Otcovi, a tak bude zvrchovaným vládcom zasa sám Boh. 29 Ale ak by nebolo vzkriesenia z mŕtvych, aký by potom malo zmysel, keď sa niektorí dávajú krstiť za mŕtvych? 30 A prečo sa aj my vystavujeme stálemu nebezpečenstvu pri zvestovaní evanjelia? 31 Uisťujem vás pri všetkom, čo pre mňa znamenáte, že každý deň hľadím smrti do tváre. 32 Keď som vtedy v Efeze musel podstúpiť také ťažké protivenstvá, načo by to bolo, keby išlo len o tento život? To som si mohol všetko to utrpenie ušetriť a pridŕžať sa radšej príslovia: „Uži si života dnes, zajtra tu nemusíš byť!“ 33 Takými názormi sa však nedajte mýliť. Zlá myšlienka je matkou zlého činu. 34 Uvažujte teda triezvo a nezahrávajte sa so zlom. Veď je to hanba: niektorí z vás sa pokladajú za kresťanov, a pritom nemajú poňatia o základných pojmoch viery.

Budúce vzkriesenie tela

35 Niekto by sa akiste mohol spýtať: „Ako budú vzkriesení mŕtvi? Aké budú mať telo?“ Detinská otázka! 36 Odpoveď je jednoduchá. Keď semeno zapadne do zeme, vyklíči z neho nová rastlinka – ono samo však zomrie, zanikne. 37 Čo vyklíči zo semena, ani trošku sa mu nepodobá: zasial si suché zrnko pšenice alebo niečoho iného, 38 ale životu skrytému v semene dá Boh novú, nádhernú podobu, nový tvar, aký sám určil. 39 Z jedného semena vyrastie to, z iného ono. A práve tak, ako sú rôzne druhy semien a rastlín, odlišujú sa aj telá človeka a živočíchov: iné telo má ryba, iné vták. 40 A od pozemských bytostí a tvarov odlišujú sa nebeské telesá krásou celkom iného druhu – 41 a dokonca medzi nimi vidíme rozmanitosť: inak svieti slnce, inak mesiac, zasa inak hviezdy a aj z nich každá má svoj osobitný lesk. 42 Tak nejako si môžeme predstaviť aj vzkriesenie z mŕtvych. Telo, ktoré dostaneme pri vzkriesení, bude iné ako to naše doterajšie; toto zomrie, tamto bude žiť večne. To, ktoré vstane, bude sa skvieť nadpozemskou slávou. 43 To terajšie je slabé, to budúce bude plné síl. 44 Naše pozemské telo pochovajú, vstaneme v tele duchovnom. Lebo ako je telo hmotné, je aj telo duchovné. 45 V prvej knihe Mojžišovej čítame, že Adam, prvý človek, sa stal živou bytosťou. Kristus – posledný Adam – je však viac, je oživujúcim duchom. 46 Najprv je teda telo hmotné, potom nám Boh dá telo nové – duchovné. 47 Prvý človek pochádzal zo zeme, druhý bude pochádzať z neba. 48 Ako potomkovia Adama máme teraz zemské telo, po vzkriesení budeme mať telo nebeské. 49 A tak teda, ako sme doteraz obrazom zemského Adama, raz budeme obrazom Adama nebeského – Krista. 50 Chcem vám povedať, milí bratia, že naše pozemské telo z mäsa a krvi nie je spôsobilé pre Božiu ríšu, lebo je pominuteľné. 51 Prezradím vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci dostaneme nové telo. Keď zaznie z neba signál posledného súdu, 52-53 v jedinom okamihu sa naše telo premení. Zosnulí kresťania vstanú v novom, nesmrteľnom tele a aj my ostatní, ešte živí, naraz dostaneme iné telo, neporušiteľné. 54 Tak sa konečne splní dávne videnie proroka: Víťazstvo je dovŕšené, smrť navždy slávne zničená! 55 Kde si sa podela, ó smrť, a kde zmizol tvoj osteň? 56 Ostňom smrti je hriech; jeho moc pochádza zo zákona. 57 Boh nám však prostredníctvom Ježiša Krista umožňuje zvíťaziť nad obidvoma a za to mu nikdy nemôžeme byť dosť vďační. 58 A tak, bratia, zostaňte pevní a nedajte sa otriasť v usilovnej práci na Božom diele. Vedzte, že nič z toho, čo ste vykonali pre Pána, sa vašou smrťou nestratí!

English Standard Version

od Crossway

The Resurrection of Christ

1 Now I would remind you, brothers,^[1] of the gospel I preached to you, which you received, in which you stand, (Rim 5,2; 1 Kor 3,6; 2 Kor 1,24; 2 Tim 2,8; 1 Pt 5,12)

Rim 5,21 Kor 3,62 Kor 1,242 Tim 2,81 Pt 5,12

2 and by which you are being saved, if you hold fast to the word I preached to you—unless you believed in vain. (1 Kor 1,18; 1 Kor 11,2; Gal 3,4; Hebr 3,6; Hebr 3,14)

1 Kor 1,181 Kor 11,2Gal 3,4Hebr 3,6Hebr 3,14

3 For I delivered to you as of first importance what I also received: that Christ died for our sins in accordance with the Scriptures, (Dan 9,26; Zach 13,7; Jn 1,29; 1 Kor 11,23; Gal 1,4; Gal 1,12; Hebr 5,1; Hebr 5,3; 1 Pt 1,11; 1 Pt 2,24)

Dan 9,26Zach 13,7Jn 1,291 Kor 11,23Gal 1,4Gal 1,12Hebr 5,1Hebr 5,31 Pt 1,111 Pt 2,24

4 that he was buried, that he was raised on the third day in accordance with the Scriptures, (Ž 16,10; Iz 53,10; Oz 6,2; Mt 12,40; Jn 2,22; Sk 2,25; Sk 13,33; Sk 26,22)

Ž 16,10Iz 53,10Oz 6,2Mt 12,40Jn 2,22Sk 2,25Sk 13,33Sk 26,22

5 and that he appeared to Cephas, then to the twelve. (Mk 16,14; Lk 24,34; Lk 24,36; Jn 20,19; Jn 20,26; Sk 10,41)

Mk 16,14Lk 24,34Lk 24,36Jn 20,19Jn 20,26Sk 10,41

6 Then he appeared to more than five hundred brothers at one time, most of whom are still alive, though some have fallen asleep. 7 Then he appeared to James, then to all the apostles. (Lk 24,50; Sk 1,3; Sk 12,17) 8 Last of all, as to one untimely born, he appeared also to me. (1 Kor 9,1) 9 For I am the least of the apostles, unworthy to be called an apostle, because I persecuted the church of God. (Sk 8,3; 2 Kor 12,11; Ef 3,7; 1 Tim 1,13)

Sk 8,32 Kor 12,11Ef 3,71 Tim 1,13

10 But by the grace of God I am what I am, and his grace toward me was not in vain. On the contrary, I worked harder than any of them, though it was not I, but the grace of God that is with me. (Mt 10,20; 1 Kor 3,6; 2 Kor 3,5; 2 Kor 11,23; 2 Kor 12,11; Flp 2,13; Kol 1,29)

Mt 10,201 Kor 3,62 Kor 3,52 Kor 11,232 Kor 12,11Flp 2,13Kol 1,29

11 Whether then it was I or they, so we preach and so you believed.

The Resurrection of the Dead

12 Now if Christ is proclaimed as raised from the dead, how can some of you say that there is no resurrection of the dead? (Sk 23,8; 2 Tim 2,18) 13 But if there is no resurrection of the dead, then not even Christ has been raised. (1 Sol 4,14) 14 And if Christ has not been raised, then our preaching is in vain and your faith is in vain. 15 We are even found to be misrepresenting God, because we testified about God that he raised Christ, whom he did not raise if it is true that the dead are not raised. (Sk 2,24) 16 For if the dead are not raised, not even Christ has been raised. 17 And if Christ has not been raised, your faith is futile and you are still in your sins. (Rim 4,25) 18 Then those also who have fallen asleep in Christ have perished. (1 Sol 4,16; Zjv 14,13) 19 If in Christ we have hope^[2] in this life only, we are of all people most to be pitied. (1 Kor 4,9; 2 Tim 3,12) 20 But in fact Christ has been raised from the dead, the firstfruits of those who have fallen asleep. (Sk 26,23; 1 Kor 15,23; 2 Tim 2,8; 1 Pt 1,3)

Sk 26,231 Kor 15,232 Tim 2,81 Pt 1,3

21 For as by a man came death, by a man has come also the resurrection of the dead. (Jn 11,25; Rim 5,12; Rim 6,23) 22 For as in Adam all die, so also in Christ shall all be made alive. (Rim 5,14) 23 But each in his own order: Christ the firstfruits, then at his coming those who belong to Christ. (Lk 14,14; 1 Kor 15,52; 1 Sol 2,19; 1 Sol 4,16)

Lk 14,141 Kor 15,521 Sol 2,191 Sol 4,16

24 Then comes the end, when he delivers the kingdom to God the Father after destroying every rule and every authority and power. (Dan 7,14; Dan 7,27; Ef 1,21) 25 For he must reign until he has put all his enemies under his feet. (Ž 110,1) 26 The last enemy to be destroyed is death. (2 Tim 1,10; Zjv 20,14; Zjv 21,4) 27 For “God^[3] has put all things in subjection under his feet.” But when it says, “all things are put in subjection,” it is plain that he is excepted who put all things in subjection under him. (Ž 8,6; Mt 11,27; Mt 28,18; Ef 1,22)

Ž 8,6Mt 11,27Mt 28,18Ef 1,22

28 When all things are subjected to him, then the Son himself will also be subjected to him who put all things in subjection under him, that God may be all in all. (1 Kor 3,23; 1 Kor 11,3; Flp 3,21)

1 Kor 3,231 Kor 11,3Flp 3,21

29 Otherwise, what do people mean by being baptized on behalf of the dead? If the dead are not raised at all, why are people baptized on their behalf? 30 Why are we in danger every hour? (2 Kor 11,26) 31 I protest, brothers, by my pride in you, which I have in Christ Jesus our Lord, I die every day! (Lk 9,23; Rim 8,36; 1 Sol 2,19) 32 What do I gain if, humanly speaking, I fought with beasts at Ephesus? If the dead are not raised, “Let us eat and drink, for tomorrow we die.” (Iz 22,13; Iz 56,12; Lk 12,19; 2 Kor 1,8)

Iz 22,13Iz 56,12Lk 12,192 Kor 1,8

33 Do not be deceived: “Bad company ruins good morals.”^[4] (1 Kor 5,6; Jak 1,16) 34 Wake up from your drunken stupor, as is right, and do not go on sinning. For some have no knowledge of God. I say this to your shame. (Rim 13,11; 1 Kor 4,14; 1 Kor 6,5; 1 Sol 4,5)

Rim 13,111 Kor 4,141 Kor 6,51 Sol 4,5

The Resurrection Body

35 But someone will ask, “How are the dead raised? With what kind of body do they come?” (Ez 37,3) 36 You foolish person! What you sow does not come to life unless it dies. (Jn 12,24) 37 And what you sow is not the body that is to be, but a bare kernel, perhaps of wheat or of some other grain. 38 But God gives it a body as he has chosen, and to each kind of seed its own body. 39 For not all flesh is the same, but there is one kind for humans, another for animals, another for birds, and another for fish. 40 There are heavenly bodies and earthly bodies, but the glory of the heavenly is of one kind, and the glory of the earthly is of another. 41 There is one glory of the sun, and another glory of the moon, and another glory of the stars; for star differs from star in glory. 42 So is it with the resurrection of the dead. What is sown is perishable; what is raised is imperishable. (Dan 12,3; Mt 13,43) 43 It is sown in dishonor; it is raised in glory. It is sown in weakness; it is raised in power. (Flp 3,21; Kol 3,4) 44 It is sown a natural body; it is raised a spiritual body. If there is a natural body, there is also a spiritual body. 45 Thus it is written, “The first man Adam became a living being”;^[5] the last Adam became a life-giving spirit. (Gn 2,7; Jn 5,21; Jn 6,33; Jn 6,39; Jn 6,54; Jn 6,57; Rim 5,14; Rim 8,2; Rim 8,10)

Gn 2,7Jn 5,21Jn 6,33Jn 6,39Jn 6,54Jn 6,57Rim 5,14Rim 8,2Rim 8,10

46 But it is not the spiritual that is first but the natural, and then the spiritual. 47 The first man was from the earth, a man of dust; the second man is from heaven. (Gn 2,7; Gn 3,19; Jn 3,13; Jn 3,31)

Gn 2,7Gn 3,19Jn 3,13Jn 3,31

48 As was the man of dust, so also are those who are of the dust, and as is the man of heaven, so also are those who are of heaven. (Flp 3,20) 49 Just as we have borne the image of the man of dust, we shall^[6] also bear the image of the man of heaven. (Gn 5,3; Rim 8,29)

Mystery and Victory

50 I tell you this, brothers: flesh and blood cannot inherit the kingdom of God, nor does the perishable inherit the imperishable. (Mt 16,17; Jn 3,3; Jn 3,5) 51 Behold! I tell you a mystery. We shall not all sleep, but we shall all be changed, (Flp 3,21; 1 Sol 4,15; 1 Sol 4,17)

Flp 3,211 Sol 4,151 Sol 4,17

52 in a moment, in the twinkling of an eye, at the last trumpet. For the trumpet will sound, and the dead will be raised imperishable, and we shall be changed. (Iz 27,13; Zach 9,14; Mt 24,31; Lk 20,36; Jn 5,25; Jn 5,28; 1 Sol 4,16)

Iz 27,13Zach 9,14Mt 24,31Lk 20,36Jn 5,25Jn 5,281 Sol 4,16

53 For this perishable body must put on the imperishable, and this mortal body must put on immortality. (2 Kor 5,2) 54 When the perishable puts on the imperishable, and the mortal puts on immortality, then shall come to pass the saying that is written: “Death is swallowed up in victory.” (Iz 25,8; Hebr 2,14; Zjv 20,14; Zjv 21,4)

Iz 25,8Hebr 2,14Zjv 20,14Zjv 21,4

55 “O death, where is your victory? O death, where is your sting?” (Oz 13,14) 56 The sting of death is sin, and the power of sin is the law. (Rim 4,15; Rim 5,13; Rim 7,5; Rim 7,8; Rim 7,13)

Rim 4,15Rim 5,13Rim 7,5Rim 7,8Rim 7,13

57 But thanks be to God, who gives us the victory through our Lord Jesus Christ. (Rim 8,37; 1 Jn 5,4) 58 Therefore, my beloved brothers, be steadfast, immovable, always abounding in the work of the Lord, knowing that in the Lord your labor is not in vain. (Jer 48,10; Jn 6,28; 1 Kor 3,8; 1 Kor 16,10; Gal 6,9; 2 Pt 3,14)

Jer 48,10Jn 6,281 Kor 3,81 Kor 16,10Gal 6,92 Pt 3,14