Marka 7

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Raz prišli za Ježišom z Jeruzalema farizeji a učitelia Zákona.2 A tu zistili, že niektorí z jeho učeníkov nedodržiavajú židovský obrad umývania rúk pred jedlom, a tak porušujú židovskú tradíciu.3 Všetci Židia, a najmä znalci Zákona úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky.4 Aj po návrate z trhu sa najprv dôkladne umyli, kým sa pustili do prípravy jedla. A bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad oplachovanie čaší, džbánov a medeného riadu.5 Preto teraz dorážali do Ježiša: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?“6 Ježiš im odpovedal: „Ste pokrytci. Prorok Izaiáš mal pravdu, keď o vás povedal: ‚Títo ľudia ma zvelebujú ústami, ale srdcom ma nemilujú.7 Márna je ich zbožnosť, lebo svoje nariadenia vydávajú za zákony Božie.‘8 A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich vlastnými predpismi.9 Veď vy vlastne pošliapavate Boží zákon v mene svojich zvykov.10 Tak napríklad Mojžiš vám takto tlmočil Božie prikázanie: ‚Cti si otca aj matku.‘ A ešte doložil, že ak by niekto len nadával svojim rodičom, zaslúži si trest smrti.11-12 Ale vy dovoľujete, aby človek zanedbával svojich rodičov, ktorí potrebujú pomoc, ak sa môže vyhovoriť: ‚Nemôžem vám pomôcť, lebo to, čo som zo svojho zárobku mal dať vám, zaniesol som do chrámu.‘13 A takto vlastné predpisy staviate nad Božie zákony. A to je len jeden príklad z mnohých.“14 Potom si zavolal k sebe zástup ľudí a povedal im: „Počúvajte ma a usilujte sa mi porozumieť:15-16 To, čo zjete, nemôže uškodiť vašej duši, ale škodí jej to, čo si myslíte, hovoríte alebo konáte.“17 Keď potom vstúpil do ktoréhosi domu, aby si odpočinul od zástupu, spýtali sa ho učeníci, čo mal tým výrokom na mysli.18 Odpovedal im otázkou: „Aj vy ste takí nechápaví? Neviete, že duši človeka nemôže uškodiť to, čo zje?19 Veď jedlo neznečisťuje vnútro, prechádza iba bruchom a potom vychádza von.“20 Potom ešte dodal: „Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra.21 Lebo v srdci človeka sa rodia zlé myšlienky, nečisté zmyselné túžby, nevera,22 vražda, krádež, cudzoložstvo, chamtivosť, zákernosť, zloba, podlosť, závisť, urážky, pýcha a všelijaké výstrednosti.23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra človeka a vzďaľuje ho od Boha.“24 Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne. Správa o jeho príchode sa ihneď rozletela po celom kraji.25 Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku.26 Nebola to Židovka, pochádzala z Fenície.27 Ježiš sa na ňu pozrel a povedal: „Ja sa musím najprv postarať o deti, ktoré sú z izraelského národa. Nebolo by správne vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“28 Ale žena sa nedala odbiť. “To je pravda, ale aj psi zbierajú, čo zo stola spadne na zem.“29 Jej slová Ježiša odzbrojili: „Choď pokojne domov, tvoja dcérka je zdravá.“30 A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.31 Z Týru odišiel Ježiš do mesta Sidon a odtiaľ sa opäť pobral cez Desaťmestie ku Genezaretskému jazeru.32 Tam k nemu priviedli hluchého a zajakavého človeka s prosbou, aby ho uzdravil.33 Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, vložil mu prsty do uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.34 Uprel zrak dohora, pomodlil sa a zvolal: „Otvor sa!“35 V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.36 Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.37 Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: „Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!“

Marka 7

English Standard Version

od Crossway
1 Now when the Pharisees gathered to him, with some of the scribes who had come from Jerusalem, (Mt 15,1; Mk 3,22)2 they saw that some of his disciples ate with hands that were defiled, that is, unwashed. (Sk 10,14; Rim 14,14)3 (For the Pharisees and all the Jews do not eat unless they wash their hands properly,[1] holding to the tradition of the elders, (Gal 1,14; Kol 2,8; Hebr 11,2)4 and when they come from the marketplace, they do not eat unless they wash.[2] And there are many other traditions that they observe, such as the washing of cups and pots and copper vessels and dining couches.[3]) (Mt 23,25; Lk 11,39; Jn 2,6; Hebr 9,10)5 And the Pharisees and the scribes asked him, “Why do your disciples not walk according to the tradition of the elders, but eat with defiled hands?” (Mk 7,2; Mk 7,3; Lk 11,38)6 And he said to them, “Well did Isaiah prophesy of you hypocrites, as it is written, “‘This people honors me with their lips, but their heart is far from me; (Iz 29,13; Ez 33,31; Mt 23,13)7 in vain do they worship me, teaching as doctrines the commandments of men.’ (Kol 2,22; Tit 1,14)8 You leave the commandment of God and hold to the tradition of men.”9 And he said to them, “You have a fine way of rejecting the commandment of God in order to establish your tradition! (Lk 7,30; Gal 2,21; Hebr 10,28)10 For Moses said, ‘Honor your father and your mother’; and, ‘Whoever reviles father or mother must surely die.’ (Ex 20,12; Ex 21,17)11 But you say, ‘If a man tells his father or his mother, “Whatever you would have gained from me is Corban”’ (that is, given to God)[4]12 then you no longer permit him to do anything for his father or mother,13 thus making void the word of God by your tradition that you have handed down. And many such things you do.” (Rim 2,23; Gal 3,17)14 And he called the people to him again and said to them, “Hear me, all of you, and understand: (Mt 13,51)15 There is nothing outside a person that by going into him can defile him, but the things that come out of a person are what defile him.”[5] (Sk 10,14)17 And when he had entered the house and left the people, his disciples asked him about the parable. (Mt 13,36; Mt 15,15; Mk 9,28)18 And he said to them, “Then are you also without understanding? Do you not see that whatever goes into a person from outside cannot defile him, (Mk 8,17)19 since it enters not his heart but his stomach, and is expelled?”[6] (Thus he declared all foods clean.) (Lk 11,41; Sk 10,15; Sk 11,9; 1 Kor 6,13)20 And he said, “What comes out of a person is what defiles him. (Mt 12,34; Jak 3,6)21 For from within, out of the heart of man, come evil thoughts, sexual immorality, theft, murder, adultery, (Ex 20,13; Ex 20,17; Mt 5,22; Mt 5,28)22 coveting, wickedness, deceit, sensuality, envy, slander, pride, foolishness. (Mt 6,23; Lk 1,51; 2 Kor 12,21; Gal 5,19; Ef 4,19; Ef 4,31; Ef 5,17; Kol 3,8; 1 Tim 6,4; 2 Pt 2,7; Júd 1,4)23 All these evil things come from within, and they defile a person.” (1 Kor 6,9)24 And from there he arose and went away to the region of Tyre and Sidon.[7] And he entered a house and did not want anyone to know, yet he could not be hidden.25 But immediately a woman whose little daughter had an unclean spirit heard of him and came and fell down at his feet.26 Now the woman was a Gentile, a Syrophoenician by birth. And she begged him to cast the demon out of her daughter. (Jn 12,20; Sk 21,2; 1 Kor 12,13)27 And he said to her, “Let the children be fed first, for it is not right to take the children’s bread and throw it to the dogs.” (Mt 7,6; Sk 3,26; Rim 1,16)28 But she answered him, “Yes, Lord; yet even the dogs under the table eat the children’s crumbs.” (Lk 16,21)29 And he said to her, “For this statement you may go your way; the demon has left your daughter.” (Jn 4,50)30 And she went home and found the child lying in bed and the demon gone.31 Then he returned from the region of Tyre and went through Sidon to the Sea of Galilee, in the region of the Decapolis. (Mt 4,18; Mt 4,25; Mt 15,29; Mk 5,20; Jn 6,1)32 And they brought to him a man who was deaf and had a speech impediment, and they begged him to lay his hand on him. (Iz 35,5; Mk 5,23)33 And taking him aside from the crowd privately, he put his fingers into his ears, and after spitting touched his tongue. (Mk 8,23)34 And looking up to heaven, he sighed and said to him, “Ephphatha,” that is, “Be opened.” (Mk 6,41; Mk 8,12; Jn 11,33)35 And his ears were opened, his tongue was released, and he spoke plainly. (Mk 7,32)36 And Jesus[8] charged them to tell no one. But the more he charged them, the more zealously they proclaimed it. (Mt 8,4; Mt 9,31; Mk 1,45; Mk 9,9)37 And they were astonished beyond measure, saying, “He has done all things well. He even makes the deaf hear and the mute speak.” (Mk 10,26)