Lukáša 6

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Raz v sobotu prechádzal Ježiš a jeho učeníci obilným poľom. Učeníci trhali klasy, mrvili ich a zrná jedli.2 Videli to farizeji a pohoršovali sa: „Čo to robíte? V sobotu sa to predsa nesmie!“3 Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid so svojou družinou, keď boli hladní?4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal tam posvätné chleby, jedol ich a rozdelil sa aj so svojimi druhmi? A posvätné chleby smú predsa jesť iba kňazi.“ A dodal ešte:5 „Veď Syn človeka je pánom aj soboty!“6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou.7 Učitelia Zákona a farizeji potajomky striehli, či sa ho Ježiš odváži uzdraviť v sobotu. Chceli si totiž nájsť zámienku, aby ho mohli obžalovať.8 Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Zavolal muža s ochrnutou rukou: „Poď sem, aby ťa každý dobre videl!“ Muž poslúchol.9 Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: „Chcem sa vás spýtať, či sa smie v sobotu konať dobro alebo zlo? Či je dovolené zachrániť život, alebo ho zahubiť?“10 Poobzeral si všetkých jedného po druhom, potom povedal mužovi: „Vystri ruku!“ Poslúchol a ruku mal opäť zdravú.11 Ježišových odporcov to nahnevalo a hneď začali proti Ježišovi kuť plány.12 V tých dňoch vystúpil Ježiš na vrch a celú noc tam strávil v modlitbe.13 Keď sa rozvidnelo, zavolal si k sebe učeníkov a z nich si vyvolil dvanástich, ktorých nazval apoštolmi. Sú to:14 Šimon, ktorému dal meno PeterAndrej, jeho bratJakubJánFilipBartolomej15 Matúš, pôvodne výberca LéviTomášJakub, syn AlfejovŠimon, ktorého volali Horlivec16 Júda, syn JakubovJudáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.17 Keď zostúpili z vrchu na rovné priestranstvo, očakával ich už veľký zástup Ježišových stúpencov a davy ľudí z Jeruzalema i z celého Judska, ba aj z pobrežných miest Týru a Sidonu. Prišli ho počúvať, ale aj dať sa uzdraviť. Vyliečil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby18 spôsobené nečistými duchmi.19 Všetci sa ho túžili aspoň dotknúť, lebo z neho vychádzala uzdravujúca moc.20 Tu sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a povedal: „Radujte sa, vy chudobní, lebo vám bude patriť Božie kráľovstvo.21 Radujte sa, ktorí trpíte hladom, lebo Boh vás nasýti. Radujte sa, ktorí teraz plačete, lebo príde čas, keď sa budete smiať.22 Radujte sa, keď vás budú nenávidieť, vylučovať spomedzi seba, potupovať a hanobiť vaše mená preto, že sa hlásite k Synovi človeka.23 Veseľte sa a jasajte od radosti, lebo vás v nebi čaká veľká odmena. Tam budete spolu s prorokmi, s ktorými predkovia zaobchádzali ako s vami.24 Ale beda vám, bohatí, lebo vy už tu na zemi máte svoje potešenie.25 Beda vám, ktorí sa prejedáte, lebo raz budete trpieť hladom. Beda vám, ktorí sa ľahkomyseľne smejete, lebo raz budete trpko nariekať.26 A beda vám, ak vás všetci vychvaľujú, veď za starých čias takisto zvelebovali falošných prorokov.“27 „Ale vám, ktorí ma počúvate, radím: Milujte svojich nepriateľov. Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia.28 Modlite sa za šťastie pre tých, ktorí vás preklínajú, a proste o Božie požehnanie pre tých, ktorí vám krivdia.29 Ak ťa niekto udrie po líci, nadstav mu aj druhé. Ak od teba niekto žiada plášť, daj mu aj košeľu.30 Každému, kto ťa o niečo prosí, daj, a ak ťa niekto o niečo okradol, nevymáhaj to naspäť.31 Správajte sa k ľuďom tak, ako chcete, aby sa správali oni k vám.32 Ak máte radi iba tých, ktorí vás majú radi, akú máte zásluhu? To robia aj ľudia, ktorí Boha neuznávajú.33 A ak robíte dobre iba tým, ktorí robia dobre vám, aká je to zásluha? Veď tak sa správajú aj ľudia, ktorí neuznávajú Boha.34 A akú máte zásluhu, ak požičiavate iba tým, ktorí vám to vždy vrátia? Veď je to bežné, že ľudia požičiavajú iba vtedy, keď nič nestratia.35 Ale vy konajte inak. Milujte svojich nepriateľov. Robte im dobre! Požičiavajte a nevymáhajte naspäť. Veď vás čaká bohatá odmena v nebi. Budete konať ako Božie deti. A Boh je dobrý aj k ľuďom nevďačným a zlým.36 Buďte teda milosrdní, ako je aj váš Otec.“37 „Nikoho nekritizujte ani neodsudzujte, ani Boh vás neodsúdi. Odpúšťajte a aj Boh vám odpustí.38 Dávajte ochotne a aj Boh vás zahrnie svojimi darmi. Váš dar sa vám vráti dobre utlačenou, utrasenou, vrchovatou mierou. Lebo akou mierou dávate vy – malou či veľkou – takou Boh nameria vám.“39 A Ježiš použil aj niekoľko prirovnaní: „Slepý nemôže viesť slepého, veď by obaja spadli do jamy.40 A môže byť žiak múdrejší ako učiteľ? Ale ak sa žiak usilovne učí, môže sa mu vo vedomostiach vyrovnať.41 A prečo sa staráš o triesku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si nevšímaš?42 Ako sa opovážiš povedať:‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka‘, a pritom brvno vo vlastnom oku nevidíš? Pokrytec, najprv odstráň brvno z vlastného oka – až potom sa ti očistí zrak, aby si mohol odstrániť triesku z oka svojho brata.“43 „Dobre zaštepený strom nerodí plané ovocie a planý strom nemôže rodiť ušľachtilé ovocie.44 Každý strom sa pozná podľa ovocia. Veď z tŕnia sa neoberajú figy a z hložia hrozno.45 Človek je schopný konať naozajstné dobro iba vtedy, ak je jeho srdce plné dobra. Ak však je jeho srdce plné zla, šíri iba zlo. Čím prekypuje srdce, tým oplývajú ústa.“46 „Prečo ma stále oslovujete:‚Pane, Pane‘, ale nerobíte to, čo vám hovorím?47 Každý, kto prichádza ku mne a počúva, čo hovorím, a podľa toho aj koná,48 podobá sa človeku, ktorý začal stavať dom a kopal základy do hĺbky, až na skalu. Keď sa prihnala povodeň a vody sa zapreli do domu, nepohol sa, lebo mal pevné základy.49 Ale ten, kto ma počúva, no nespráva sa podľa toho, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom bez základov. Keď sa priženie povodeň, dom sa zrúti a zostane z neho iba kopa rumov.“

Lukáša 6

English Standard Version

od Crossway
1 On a Sabbath,[1] while he was going through the grainfields, his disciples plucked and ate some heads of grain, rubbing them in their hands. (Dt 23,25; Mt 12,1; Mk 2,23)2 But some of the Pharisees said, “Why are you doing what is not lawful to do on the Sabbath?” (Ex 20,9; Mt 9,11)3 And Jesus answered them, “Have you not read what David did when he was hungry, he and those who were with him: (1 Sam 21,1; Mt 21,16)4 how he entered the house of God and took and ate the bread of the Presence, which is not lawful for any but the priests to eat, and also gave it to those with him?” (Ex 25,30; Lv 24,5)5 And he said to them, “The Son of Man is lord of the Sabbath.” (Lk 5,24)6 On another Sabbath, he entered the synagogue and was teaching, and a man was there whose right hand was withered. (Mt 12,9; Mk 3,1; Mk 6,2)7 And the scribes and the Pharisees watched him, to see whether he would heal on the Sabbath, so that they might find a reason to accuse him. (Lk 11,54; Lk 14,1; Lk 20,20; Jn 8,6)8 But he knew their thoughts, and he said to the man with the withered hand, “Come and stand here.” And he rose and stood there. (Mt 9,4)9 And Jesus said to them, “I ask you, is it lawful on the Sabbath to do good or to do harm, to save life or to destroy it?” (Lk 14,3)10 And after looking around at them all he said to him, “Stretch out your hand.” And he did so, and his hand was restored. (1 Kr 13,4; Mk 3,34; Mk 5,32; Mk 10,21; Mk 10,23)11 But they were filled with fury and discussed with one another what they might do to Jesus. (2 Tim 3,9)12 In these days he went out to the mountain to pray, and all night he continued in prayer to God. (Mt 14,23)13 And when day came, he called his disciples and chose from them twelve, whom he named apostles: (Mt 10,1; Mt 10,2; Mk 3,13; Mk 3,16; Mk 6,7; Mk 6,30; Lk 9,1; Jn 13,18; Sk 1,13)14 Simon, whom he named Peter, and Andrew his brother, and James and John, and Philip, and Bartholomew, (Mt 4,18; Mt 4,21; Mt 16,18; Jn 1,42)15 and Matthew, and Thomas, and James the son of Alphaeus, and Simon who was called the Zealot, (Mt 9,9; Sk 21,20)16 and Judas the son of James, and Judas Iscariot, who became a traitor. (Jn 14,22)17 And he came down with them and stood on a level place, with a great crowd of his disciples and a great multitude of people from all Judea and Jerusalem and the seacoast of Tyre and Sidon, (Mt 4,25; Mt 5,1; Mt 11,21; Mk 3,7; Lk 6,12)18 who came to hear him and to be healed of their diseases. And those who were troubled with unclean spirits were cured. (Mt 4,24)19 And all the crowd sought to touch him, for power came out from him and healed them all. (Mt 14,36; Mk 3,10; Lk 8,46; Sk 5,15)20 And he lifted up his eyes on his disciples, and said: “Blessed are you who are poor, for yours is the kingdom of God. (Mt 5,3; Lk 12,32; Jn 6,5)21 “Blessed are you who are hungry now, for you shall be satisfied. “Blessed are you who weep now, for you shall laugh. (Iz 25,8; Iz 57,18; Mt 5,4; Lk 1,53)22 “Blessed are you when people hate you and when they exclude you and revile you and spurn your name as evil, on account of the Son of Man! (Mt 10,22; Jn 9,22; Jn 12,42; Jn 15,21; Jn 16,2; Hebr 11,26; 1 Pt 4,14)23 Rejoice in that day, and leap for joy, for behold, your reward is great in heaven; for so their fathers did to the prophets. (Mt 5,12; Mt 21,35)24 “But woe to you who are rich, for you have received your consolation. (Am 6,1; Mt 6,2; Lk 12,21; Lk 16,25; Jak 5,1)25 “Woe to you who are full now, for you shall be hungry. “Woe to you who laugh now, for you shall mourn and weep. (Prís 14,13; Iz 65,13; Iz 65,14; Jak 4,9)26 “Woe to you, when all people speak well of you, for so their fathers did to the false prophets. (Iz 30,10; Jer 5,31; Mich 2,11; Mt 7,15; Jn 15,19; Jn 17,14; Jak 4,4; 1 Jn 4,5)27 “But I say to you who hear, Love your enemies, do good to those who hate you, (Prís 25,21; Mt 5,44; Rim 12,20)28 bless those who curse you, pray for those who abuse you. (Lk 6,27; 1 Pt 3,9)29 To one who strikes you on the cheek, offer the other also, and from one who takes away your cloak do not withhold your tunic[2] either. (Iz 50,6; Nár 3,30; Mt 5,39; Mt 26,67; Rim 12,17)30 Give to everyone who begs from you, and from one who takes away your goods do not demand them back. (Ž 37,21; Prís 21,26)31 And as you wish that others would do to you, do so to them. (Mt 7,12)32 “If you love those who love you, what benefit is that to you? For even sinners love those who love them. (Mt 5,46)33 And if you do good to those who do good to you, what benefit is that to you? For even sinners do the same.34 And if you lend to those from whom you expect to receive, what credit is that to you? Even sinners lend to sinners, to get back the same amount. (Ž 37,26; Prís 19,17; Mt 5,42; Lk 14,12)35 But love your enemies, and do good, and lend, expecting nothing in return, and your reward will be great, and you will be sons of the Most High, for he is kind to the ungrateful and the evil. (Mt 5,45; Mk 5,7; Lk 1,32; Lk 6,27; Jak 1,5)36 Be merciful, even as your Father is merciful. (Mt 5,7; Mt 5,48; Ef 5,1; Jak 3,17; Jak 5,11)37 “Judge not, and you will not be judged; condemn not, and you will not be condemned; forgive, and you will be forgiven; (Mt 6,14; Mt 7,1; Mt 18,23; Lk 6,41; Rim 14,13; 1 Kor 4,5; Jak 5,9)38 give, and it will be given to you. Good measure, pressed down, shaken together, running over, will be put into your lap. For with the measure you use it will be measured back to you.” (Sdc 1,7; Ž 79,12; Iz 65,6; Mk 4,24; 2 Kor 9,6)39 He also told them a parable: “Can a blind man lead a blind man? Will they not both fall into a pit? (Mt 15,14)40 A disciple is not above his teacher, but everyone when he is fully trained will be like his teacher. (Mt 10,24; 1 Kor 1,10; 2 Kor 13,11; 2 Tim 3,17; Hebr 13,21; 1 Pt 5,10)41 Why do you see the speck that is in your brother’s eye, but do not notice the log that is in your own eye? (Lk 6,37; Jn 8,7)42 How can you say to your brother, ‘Brother, let me take out the speck that is in your eye,’ when you yourself do not see the log that is in your own eye? You hypocrite, first take the log out of your own eye, and then you will see clearly to take out the speck that is in your brother’s eye.43 “For no good tree bears bad fruit, nor again does a bad tree bear good fruit, (Mt 7,16; Mt 7,20)44 for each tree is known by its own fruit. For figs are not gathered from thornbushes, nor are grapes picked from a bramble bush. (Mt 12,33)45 The good person out of the good treasure of his heart produces good, and the evil person out of his evil treasure produces evil, for out of the abundance of the heart his mouth speaks. (Mt 5,37; Mt 12,34; Mt 12,35; Mt 13,52; Mt 15,18; Ef 4,29)46 “Why do you call me ‘Lord, Lord,’ and not do what I tell you? (Mal 1,6; Mt 7,21; Jn 13,13)47 Everyone who comes to me and hears my words and does them, I will show you what he is like: (Mt 7,24)48 he is like a man building a house, who dug deep and laid the foundation on the rock. And when a flood arose, the stream broke against that house and could not shake it, because it had been well built.[3]49 But the one who hears and does not do them is like a man who built a house on the ground without a foundation. When the stream broke against it, immediately it fell, and the ruin of that house was great.” (Ez 13,10; Am 6,11)