od Biblica1Vznešený Teofil!Už mnohí predo mnou sa usilovali pravdivo vykresliť život a dielo Ježiša Krista2na základe spoľahlivých správ jeho žiakov a očitých svedkov.3Aj ja som sa rozhodol dôkladne preskúmať, roztriediť a napísať ti všetky dostupné správy,4aby si získal istotu, že to, o čom si sa dozvedel, je pravda.
Anjel sa zjaví Zachariášovi
5Začnem tým, čo sa prihodilo židovskému kňazovi Zachariášovi, ktorý žil za vlády judského kráľa Herodesa. Zachariáš bol členom Abiášovej skupiny, jednej z dvadsiatich štyroch kňazských skupín, ktorých povinnosťou bolo dva razy do roka, vždy po celý týždeň, prisluhovať pri bohoslužbách v jeruzalemskom chráme. Jeho manželka Alžbeta pochádzala z kňazského rodu Áronovho.6Obaja boli úprimne zbožní a svedomito zachovávali všetky Božie príkazy a predpisy.7Boli to už starší ľudia a zostali bezdetní, lebo Alžbeta bola neplodná.8Jedného dňa šiel Zachariáš do chrámu, aby tam podľa pravidiel skupiny vykonal kňazskú povinnosť.9Tentoraz padol lós naňho, aby vstúpil do svätyne a tam na oltári pálil kadidlo.10Zatiaľ sa vonku zhromaždení ľudia modlili, ako bolo v tej hodine zvykom.11Zachariáš bol práve vo svätyni, keď sa mu ukázal Pánov anjel po pravej strane oltára.12Predesil sa,13ale Boží posol ho upokojoval: „Neboj sa, Zachariáš! Prišiel som ti oznámiť, že Boh vypočul tvoju modlitbu. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna, ktorému dáte meno Ján, čo znamená Boh je milostivý.14Obom vám spôsobí nesmiernu radosť a potešenie a mnohí budú vďační za to, že sa narodil.15Stane sa jedným z veľkých Božích mužov. Nedotkne sa nikdy vína ani iného opojného nápoja. Duch Svätý bude v ňom už od narodenia.16Mnohých spomedzi Židov privedie naspäť k Bohu, ich skutočnému Pánovi.17Duchovnou mocou a horlivosťou bude pripomínať proroka Eliáša. Zmieri otcov so synmi a spurným otvorí oči pre pravdu. Ako kráľovský posol pripraví ľudí na príchod Božieho vládcu.“18Zachariáš namietol: „To predsa nie je možné! Veď som už starý a ani moja žena nie je najmladšia.“19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel, anjel, ktorý stojí pred Bohom a má ti oznámiť túto radostnú správu.20No keďže si neuveril, budeš nemý, kým sa moje slová v určenom čase nenaplnia.“21Ľudia vonku medzitým čakali na Zachariáša a čudovali sa, že tak dlho nejde.22Keď sa konečne ukázal, nemohol prehovoriť. Posunkami im dal najavo, že mal vo svätyni videnie.23Keď sa skončil týždeň jeho chrámovej služby, vrátil sa domov.24Onedlho nato Alžbeta otehotnela, ale tajila to pred ľuďmi až do piateho mesiaca.25Radovala sa: „Boh sa nado mnou zľutoval a zbavil ma pohŕdania a neúcty ľudí.“
Anjel predpovedá Márii Ježišovo narodenie
26Asi pol roka po Zachariášovom videní poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mestečka Nazareta27k dievčaťu, ktoré sa volalo Mária. Bola snúbenicou Jozefa, ktorý pochádzal z Dávidovho kráľovského rodu.28Anjel sa jej prihovoril: „Raduj sa, Mária, lebo Boh si zo všetkých žien vyvolil práve teba na veľkú úlohu!“29Jeho slová ju znepokojili a nechápala ich zmysel.30Posol pokračoval: „Neboj sa, Mária! Boh ťa chce nesmierne požehnať.31Narodí sa ti syn a dáš mu meno Ježiš, čo znamená Boh vyslobodzuje.32Nebude to obyčajný človek a bude sa volať Syn Najvyššieho.33Zasadne na Dávidov trón a bude nielen vládcom Izraela, ale založí kráľovstvo, ktoré sa nikdy neskončí.“34Mária namietala: „Ako sa mi môže narodiť dieťa? Veď nežijem s mužom!“35Anjel jej povedal: „Sám Stvoriteľ prejaví na tebe svoju moc. Duch Svätý to spôsobí, a tak tvoje dieťa bude svätý Boží Syn.36Veď aj tvoja príbuzná Alžbeta, po celý život neplodná, bude mať vo svojej starobe syna. Už o tri mesiace sa jej narodí.37U Boha nie je nič nemožné.“38Mária na to povedala: „Chcem sa celkom odovzdať Bohu. Nech sa teda stane, ako si povedal.“ Potom anjel odišiel.
Mária navštívi Alžbetu
39O niekoľko dní sa Mária vydala do mestečka v judských kopcoch, kde žil Zachariáš s Alžbetou.40Keď k nim vstúpila a pozdravila sa,41pocítila Alžbeta, ako sa jej dieťa živo pohlo. V tej chvíli Alžbetu prenikol Svätý Duch42a zvolala: „Mária, Boh si ťa vyvolil spomedzi všetkých žien a tvoj syn bude veľkým darom pre ľudí.43Aká je to pre mňa česť, že ma navštívila matka môjho Pána.44Len čo som začula tvoj pozdrav, dieťatko vo mne od radosti poskočilo.45Si blahoslavená, lebo si uverila Božím sľubom. On ich všetky splní.“
Máriin chválospev
46Nato sa Mária začala modliť: „Velebí moja duša Pána47a radujem sa v Bohu, vo svojom Spasiteľovi.48Mňa, bezvýznamné dievča, si všimol. Ľudia zo všetkých národov mi odteraz budú blahorečiť49pre veľké veci, ktoré Boh so mnou vykonal.50Je mocný a svätý a ustavične sa zľutováva nad tými, ktorí sa ho boja v ktoromkoľvek čase.51Vystiera svoju mocnú ruku, aby maril plány pyšných,52aby zosadzoval vládcov z trónu, pozdvihoval utláčaných,53sýtil hladných dobrými vecami a bohatých prepúšťal s prázdnymi rukami.54Ujíma sa svojho ľudu, Izraela,55lebo sľúbil našim otcom, Abrahámovi i jeho potomkom, že k nim bude naveky milosrdný.“56Mária ostala s Alžbetou tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Narodenie Jána Krstiteľa
57Keď nastal čas, narodil sa Alžbete syn.58Všetci susedia a príbuzní sa radovali, že ju Boh tak obšťastnil.59Zišli sa na ôsmy deň, keď podľa zákona chlapcov obrezávali, a chceli mu dať meno po otcovi Zachariáš.60Ale Alžbeta povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“61Namietali: „Vo vašej rodine sa predsa nikto tak nevolal.“62Tu sa obrátili na otca, aké mu chce dať meno.63Vypýtal si tabuľku a na prekvapenie všetkých napísal: „Bude sa volať Ján.“64V tej chvíli sa Zachariášovi opäť otvorili ústa a začal chváliť Boha.65Ohromení susedia pochopili, že sa tu deje čosi mimoriadne, a chýr o tom sa rozniesol po judských kopcoch.66Každý, kto o tom počul, spytoval sa vo svojom srdci: „Čo len vyrastie z toho dieťaťa? Veď je očividné, že ho sprevádza Božia moc.“
Zachariáš predpovedá Jánovo poslanie
67Duch Svätý vnukol Zachariášovi tieto prorocké slová:68„Chvála Pánu, Bohu Izraela, že prichádza svojmu ľudu na pomoc a vyslobodzuje ho.69Posiela nám mocného Záchrancu z rodu kráľa Dávida,70ktorého už dávno ohlasoval ústami svojich prorokov.71Ten nás vytrhne z rúk nepriateľov i z rúk tých, ktorí nás nenávidia.72Dnes sa Boh láskavo priznáva k našim otcom a svojej zmluve s nimi.73Veď sa zaviazal Abrahámovi,74že raz budeme slúžiť Bohu po celý život, zbavení útlaku a strachu,75očistení a poslušní.76A ty, syn môj, budeš prorokom Najvyššieho. Pripravíš cestu Božiemu Synovi:77Budeš hlásať ľudu, že ich prichádza zachrániť tak, že im odpustí všetky previnenia.78V ňom k nám prichádza Boh plný zľutovania a milosrdenstva. Slnko spásy už vychádza,79aby zažiarilo všetkým, ktorí žijú v tmách a v tôni smrti, a osvietilo nám cestu k zmiereniu s Bohom!“80Chlapec Ján sa vyvíjal dobre telesne aj duchovne. Neskôr odišiel na púšť, kde žil v ústraní až do chvíle, keď vystúpil so svojím posolstvom pred verejnosť.
5In the days of Herod, king of Judea, there was a priest named Zechariah,[1] of the division of Abijah. And he had a wife from the daughters of Aaron, and her name was Elizabeth. (1 Krn 24,10; Mt 2,1; Lk 1,8)6And they were both righteous before God, walking blamelessly in all the commandments and statutes of the Lord. (Lk 2,25; Sk 23,1; Sk 24,16; Flp 2,15; Flp 3,6; 1 Sol 2,10; 1 Sol 3,13; 1 Sol 5,23)7But they had no child, because Elizabeth was barren, and both were advanced in years. (Gn 18,11; Sdc 13,2; 1 Sam 1,2; Lk 1,36; Hebr 11,11)8Now while he was serving as priest before God when his division was on duty, (1 Krn 24,19; 2 Krn 8,14; 2 Krn 31,2; Lk 1,5; Lk 1,23)9according to the custom of the priesthood, he was chosen by lot to enter the temple of the Lord and burn incense. (Ex 30,7; 1 Sam 2,28; 1 Krn 23,13; 2 Krn 29,11; Lk 1,21; Hebr 9,2; Zjv 11,2; Zjv 11,19)10And the whole multitude of the people were praying outside at the hour of incense. (Lv 16,17; Ž 141,2; Zjv 5,8; Zjv 8,3)11And there appeared to him an angel of the Lord standing on the right side of the altar of incense. (Ex 30,1; Ex 40,26)12And Zechariah was troubled when he saw him, and fear fell upon him. (Sk 19,17)13But the angel said to him, “Do not be afraid, Zechariah, for your prayer has been heard, and your wife Elizabeth will bear you a son, and you shall call his name John. (Lk 1,60; Lk 1,63; Sk 10,4; Sk 10,31)14And you will have joy and gladness, and many will rejoice at his birth, (Lk 1,58)15for he will be great before the Lord. And he must not drink wine or strong drink, and he will be filled with the Holy Spirit, even from his mother’s womb. (Nm 6,3; Sdc 13,4; Sdc 13,7; Sdc 13,14; Iz 49,1; Iz 49,5; Jer 1,5; Mt 11,11; Mt 11,18; Lk 1,41; Lk 1,67; Lk 7,28; Lk 7,33; Sk 2,4; Sk 2,15; Sk 2,17; Gal 1,15; Ef 5,18)16And he will turn many of the children of Israel to the Lord their God,17and he will go before him in the spirit and power of Elijah, to turn the hearts of the fathers to the children, and the disobedient to the wisdom of the just, to make ready for the Lord a people prepared.” (Mal 3,1; Mal 4,6; Mt 11,10; Mt 11,14; Mk 1,2; Lk 1,76; Lk 7,27; Jn 3,28; Rim 10,21)18And Zechariah said to the angel, “How shall I know this? For I am an old man, and my wife is advanced in years.” (Gn 15,8; Gn 17,17)19And the angel answered him, “I am Gabriel. I stand in the presence of God, and I was sent to speak to you and to bring you this good news. (1 Kr 17,1; Jób 1,6; Iz 63,9; Dan 8,16; Dan 9,21; Mt 18,10; Lk 1,26; Zjv 8,2)20And behold, you will be silent and unable to speak until the day that these things take place, because you did not believe my words, which will be fulfilled in their time.” (Ez 3,26; Ez 24,27)21And the people were waiting for Zechariah, and they were wondering at his delay in the temple. (Lk 1,9)22And when he came out, he was unable to speak to them, and they realized that he had seen a vision in the temple. And he kept making signs to them and remained mute. (Lk 1,21; Lk 1,62)23And when his time of service was ended, he went to his home. (2 Kr 11,5; 1 Krn 9,25; 2 Krn 23,8; Lk 1,8; Hebr 10,11)24After these days his wife Elizabeth conceived, and for five months she kept herself hidden, saying,25“Thus the Lord has done for me in the days when he looked on me, to take away my reproach among people.” (Gn 30,23; 1 Sam 1,6; Ž 113,9; Iz 4,1)
Birth of Jesus Foretold
26In the sixth month the angel Gabriel was sent from God to a city of Galilee named Nazareth, (Mt 2,23; Lk 1,19)27to a virgin betrothed[2] to a man whose name was Joseph, of the house of David. And the virgin’s name was Mary. (Mt 1,16; Mt 1,18; Mt 1,20; Lk 2,4)28And he came to her and said, “Greetings, O favored one, the Lord is with you!”[3] (Sdc 6,12; Ž 45,2; Dan 9,23)29But she was greatly troubled at the saying, and tried to discern what sort of greeting this might be. (Lk 1,12)30And the angel said to her, “Do not be afraid, Mary, for you have found favor with God. (Sk 7,46)31And behold, you will conceive in your womb and bear a son, and you shall call his name Jesus. (Iz 7,14; Mt 1,21; Mt 1,25; Lk 2,21)32He will be great and will be called the Son of the Most High. And the Lord God will give to him the throne of his father David, (2 Sam 7,11; 2 Sam 7,16; Ž 89,4; Ž 132,11; Iz 9,6; Iz 16,5; Mt 1,1; Mk 5,7; Lk 1,69; Lk 1,76; Lk 6,35; Sk 2,30; Sk 7,48; Zjv 3,7)33and he will reign over the house of Jacob forever, and of his kingdom there will be no end.” (Dan 2,44; Dan 7,14; Dan 7,18; Dan 7,27; Jn 12,34; Hebr 1,8; Zjv 11,15)34And Mary said to the angel, “How will this be, since I am a virgin?”[4]35And the angel answered her, “The Holy Spirit will come upon you, and the power of the Most High will overshadow you; therefore the child to be born[5] will be called holy—the Son of God. (Mt 1,18; Mt 1,20; Mt 14,33; Lk 1,32; Jn 6,69)36And behold, your relative Elizabeth in her old age has also conceived a son, and this is the sixth month with her who was called barren. (Lk 1,7)37For nothing will be impossible with God.” (Gn 18,14; Mt 19,26)38And Mary said, “Behold, I am the servant[6] of the Lord; let it be to me according to your word.” And the angel departed from her. (Sdc 6,21; Sk 12,10)
Mary Visits Elizabeth
39In those days Mary arose and went with haste into the hill country, to a town in Judah, (Joz 20,7; Joz 21,11; Lk 1,65)40and she entered the house of Zechariah and greeted Elizabeth.41And when Elizabeth heard the greeting of Mary, the baby leaped in her womb. And Elizabeth was filled with the Holy Spirit, (Lk 1,15; Lk 1,67)42and she exclaimed with a loud cry, “Blessed are you among women, and blessed is the fruit of your womb! (Dt 28,4; Sdc 5,24; Ž 127,3)43And why is this granted to me that the mother of my Lord should come to me? (Lk 2,11; Lk 20,42; Jn 20,28)44For behold, when the sound of your greeting came to my ears, the baby in my womb leaped for joy.45And blessed is she who believed that there would be[7] a fulfillment of what was spoken to her from the Lord.” (Lk 1,20; Jn 20,29)
57Now the time came for Elizabeth to give birth, and she bore a son.58And her neighbors and relatives heard that the Lord had shown great mercy to her, and they rejoiced with her. (Gn 19,19)59And on the eighth day they came to circumcise the child. And they would have called him Zechariah after his father, (Gn 17,12; Lv 12,3; Lk 2,21; Flp 3,5)60but his mother answered, “No; he shall be called John.” (Lk 1,13)61And they said to her, “None of your relatives is called by this name.”62And they made signs to his father, inquiring what he wanted him to be called. (Lk 1,22)63And he asked for a writing tablet and wrote, “His name is John.” And they all wondered. (Iz 8,1; Iz 30,8; Lk 1,60)64And immediately his mouth was opened and his tongue loosed, and he spoke, blessing God. (Mk 7,35; Lk 1,20; Lk 2,28; Lk 24,53)65And fear came on all their neighbors. And all these things were talked about through all the hill country of Judea, (Lk 1,39; Lk 7,16)66and all who heard them laid them up in their hearts, saying, “What then will this child be?” For the hand of the Lord was with him. (Lk 2,19; Lk 2,51; Sk 11,21; Sk 13,11)