1Ježiš odišiel na Olivový vrch,2ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Okolo neho sa zhromaždil zástup. Sadol si a učil ich.3Onedlho priviedli učitelia Zákona a farizeji ženu pristihnutú pri nevere. Postavili ju doprostred a povedali:4„Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve.5Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať. Čo ty na to povieš?“6No to bola iba zámienka, aby ho mohli odsúdiť. Ale Ježiš mlčal, sklonil sa a písal prstom po zemi.7Keď neprestali doňho dobiedzať, vstal a povedal: „Dobre, ukameňujte ju. Ale prvý nech do nej hodí kameň ten, kto nikdy nezhrešil.“8A znova sa sklonil a písal po zemi.9Tu sa v nich ozvalo svedomie a pomaly sa jeden po druhom vytrácali – najprv tí najváženejší, až zostal Ježiš so ženou sám.10Vtedy sa znova vystrel a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?“11„Nie, pane,“ odpovedala.„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, ale už nehreš!“ povedal jej.
Svetlo sveta
12Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: „Ja som svetlo sveta, kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo na ceste životom.“13„Stále sa vystatuješ a hovoríš o sebe!“ prerušili ho farizeji.14„Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe,“ namietol Ježiš. „Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem, ale vy to neviete.15Vy ma posudzujete nesprávne, len podľa zdania.16Ja takto nesúdim nikoho. Ak aj súdim, môj úsudok je správny, lebo nesúdim sám, ale so mnou aj ten, ktorý ma poslal.17A ak sa dvaja svedkovia zhodnú vo výpovedi, vaše zákony pokladajú také svedectvo za platné.18Nesvedčím teda len ja sám, ale svedčí o mne aj môj Otec, ktorý ma poslal.“19„A kdeže je tvoj Otec?“ spytovali sa ho.„Keď nepoznáte mňa, nemôžete poznať ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj jeho,“ odpovedal im.20Tento rozhovor sa odohrával pri chrámových pokladniciach, kde stála stráž. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas.
Len kto verí, pozná Ježiša
21„Odídem od vás,“ znova sa im prihovoril Ježiš. „Budete ma márne hľadať, umriete v zajatí svojich hriechov. A tam, kam idem, nemôžete ísť.“22„Hádam si len nechce vziať život?“ vraveli si medzi sebou. „Prečo by inak vravel, že nemôžeme prísť ta, kam ide?“23Ježiš im povedal: „Ja som zhora, od Boha, vy ste zo sveta, ktorý je Bohu odcudzený.24Ak neuveríte, zomriete vo svojej hriešnosti.“25„Tak nám povedz, kto vlastne si!“ naliehali.„Už som vám to jasne povedal. Som ten, za koho sa od začiatku vyhlasujem,“ odpovedal.26„Ale o vás by som mohol povedať mnoho, čo vás odsudzuje. No poviem vám iba to, čo mi povedal ten, ktorý ma poslal. A on je pravda sama.“27Ale nikto v tej chvíli nepochopil, že Ježiš hovorí o Bohu.28Preto na vysvetlenie doložil: „Keď ma pribijete na kríž, pochopíte, že všetko, čo som vám hovoril a čo som robil, nebolo odo mňa, ale že ma to naučil Otec.29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Neopustí ma, lebo robím to, čo sa jemu páči.“30Po týchto slovách mnohí v neho uverili.
Kto hreší, je otrokom hriechu
31Židom, ktorí uverili v neho, povedal: „Ak budete žiť podľa mojich slov, stanete sa naozaj mojimi učeníkmi.32Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“33„Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?“ namietali.34Ježiš im odpovedal: „Jedno je isté. Každý, kto hreší, je otrokom hriechu.35A otrok nemá v dome nijaké právo, všetky práva má iba syn.36Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní.37Viem, že ste Abrahámovi potomkovia, a predsa ma chcete zabiť, lebo moje slová nenašli miesto vo vašich srdciach.38Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Ale vy konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca.“39„Naším otcom je Abrahám!“ ohradili sa Židia.„Nie!“ povedal Ježiš, „keby ste boli Abrahámovými deťmi, konali by ste ako on.40No vy ma chcete zabiť, lebo vám hovorím pravdu, ktorú mi zjavil Boh. Abrahám by tak nekonal.“41To ich rozhnevalo a jedovato odsekli: „My sme sa nezrodili zo smilstva. Naším pravým otcom je sám Boh.“42„Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja prichádzam od Boha, z jeho poverenia, nie sám od seba,“ namietol.43„Prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová.44Vaším otcom je diabol a vy robíte to, čo vám našepkáva. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo niet v ňom ani trocha pravdy. Rozsieva okolo seba lož, lebo je otcom lži.45Ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte!46Kto z vás ma môže usvedčiť z nejakého hriechu? Nikto. Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu?47Kto pochádza z Boha, ten rád prijíma Božie slovo. Vy ho odmietate, a to je dôkazom, že nepochádzate z Boha.“48„Nevraveli sme správne, že si odrodilec, človek posadnutý zlým duchom?“ hromžili Židia.49„Nie,“ bránil sa Ježiš, „nie som posadnutý zlým duchom, ale vzdávam česť svojmu Otcovi, no vy mi ju upierate.50Nemyslite si, že túžim po sláve a veľkosti. Mňa chce osláviť Boh. Odsúdi každého, kto mňa odmietne.51Ale jedno je isté: Kto prijíma moje slovo a podľa neho žije, nezomrie naveky.“52Židia rozhorčene volali: „Teraz sme poznali, že si naozaj posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty vravíš, že kto dá na tvoje slovo, nikdy neokúsi smrť.53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Za koho sa to vydávaš?“54Ježiš im odpovedal: „Keby som chválil sám seba, nemalo by to nijakú cenu. Ale mňa chváli môj Otec, ktorého uznávate za svojho Boha.55Vy ste ho nikdy nepoznali, ale ja ho poznám dobre. Keby som to poprel, bol by som rovnaký luhár ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo.56Váš otec Abrahám sa tešil na deň, v ktorý prídem. Už vtedy vedel, že prídem, a radoval sa z toho.“57„Nemáš ani päťdesiat rokov a tvrdíš, že si videl Abraháma?“ podpichovali ho Židia.58„Áno, dávno predtým, ako sa narodil Abrahám, bol som ja,“ presvedčivo povedal Ježiš.59To rozpálilo ich hnev a chceli ho ukameňovať. Ale v rozruchu, ktorý nastal, sa Ježiš nebadane vytratil z chrámu.
Jána 8
English Standard Version
od Crossway1but Jesus went to the Mount of Olives.2Early in the morning he came again to the temple. All the people came to him, and he sat down and taught them. (Mt 5,1; Lk 4,20; Lk 21,38)3The scribes and the Pharisees brought a woman who had been caught in adultery, and placing her in the midst4they said to him, “Teacher, this woman has been caught in the act of adultery.5Now in the Law, Moses commanded us to stone such women. So what do you say?” (Lv 20,10; Dt 22,22; Dt 22,24; Ez 16,38; Ez 16,40)6This they said to test him, that they might have some charge to bring against him. Jesus bent down and wrote with his finger on the ground. (Mt 16,1; Mt 19,3; Mt 22,18; Mt 22,35; Mk 8,11; Mk 10,2; Mk 12,15; Lk 10,25; Lk 11,16; Lk 11,54)7And as they continued to ask him, he stood up and said to them, “Let him who is without sin among you be the first to throw a stone at her.” (Dt 17,7; Rim 2,1; Rim 2,22)8And once more he bent down and wrote on the ground.9But when they heard it, they went away one by one, beginning with the older ones, and Jesus was left alone with the woman standing before him.10Jesus stood up and said to her, “Woman, where are they? Has no one condemned you?”11She said, “No one, Lord.” And Jesus said, “Neither do I condemn you; go, and from now on sin no more.”]] (Lk 12,14; Jn 3,17; Jn 5,14; Jn 8,15)
I Am the Light of the World
12Again Jesus spoke to them, saying, “I am the light of the world. Whoever follows me will not walk in darkness, but will have the light of life.” (Ž 36,9; Iz 42,6; Iz 49,6; Mal 4,2; Jn 1,4; Jn 1,9; Jn 7,37; Jn 12,26; Jn 12,35; Jn 21,19)13So the Pharisees said to him, “You are bearing witness about yourself; your testimony is not true.” (Jn 5,31)14Jesus answered, “Even if I do bear witness about myself, my testimony is true, for I know where I came from and where I am going, but you do not know where I come from or where I am going. (Jn 7,28; Jn 7,33; Jn 8,21; Jn 9,29; Jn 13,3; Jn 16,28; Zjv 3,14)15You judge according to the flesh; I judge no one. (1 Sam 16,7; Jób 10,4; Jn 7,24; Jn 8,11; Jn 12,47)16Yet even if I do judge, my judgment is true, for it is not I alone who judge, but I and the Father[1] who sent me. (Jn 5,30; Jn 8,29; Jn 16,32)17In your Law it is written that the testimony of two people is true. (Nm 35,30)18I am the one who bears witness about myself, and the Father who sent me bears witness about me.” (Jn 5,37)19They said to him therefore, “Where is your Father?” Jesus answered, “You know neither me nor my Father. If you knew me, you would know my Father also.” (Jn 8,55; Jn 14,7; Jn 16,3)20These words he spoke in the treasury, as he taught in the temple; but no one arrested him, because his hour had not yet come. (Mt 27,6; Jn 7,8; Jn 7,30)21So he said to them again, “I am going away, and you will seek me, and you will die in your sin. Where I am going, you cannot come.” (Ez 3,18; Ez 33,8; Jn 7,34; Jn 8,24; Jn 14,2; Jn 14,28; Jn 16,7)22So the Jews said, “Will he kill himself, since he says, ‘Where I am going, you cannot come’?” (Jn 7,35)23He said to them, “You are from below; I am from above. You are of this world; I am not of this world. (Jn 3,31; Jn 8,44; Jn 17,14; Jn 17,16; 1 Jn 4,5)24I told you that you would die in your sins, for unless you believe that I am he you will die in your sins.” (Mk 13,6; Lk 21,8; Jn 8,21; Jn 16,9)25So they said to him, “Who are you?” Jesus said to them, “Just what I have been telling you from the beginning. (Jn 1,19)26I have much to say about you and much to judge, but he who sent me is true, and I declare to the world what I have heard from him.” (Jn 3,32; Jn 3,33; Jn 7,28; Jn 8,40; Jn 15,15; Jn 18,20; Rim 3,4; Zjv 1,1)27They did not understand that he had been speaking to them about the Father. (Jn 8,18; Jn 8,26)28So Jesus said to them, “When you have lifted up the Son of Man, then you will know that I am he, and that I do nothing on my own authority, but speak just as the Father taught me. (Jn 3,14; Jn 5,30; Jn 7,16; Jn 8,24; Jn 12,32; Jn 12,34; Jn 16,8)29And he who sent me is with me. He has not left me alone, for I always do the things that are pleasing to him.” (Jn 4,34; Jn 5,30; Jn 6,38; Jn 8,16; Jn 10,38; Jn 16,32; Sk 10,38; 1 Jn 3,22)30As he was saying these things, many believed in him. (Jn 7,31)
The Truth Will Set You Free
31So Jesus said to the Jews who had believed him, “If you abide in my word, you are truly my disciples, (Jn 15,7; 2 Jn 1,9)32and you will know the truth, and the truth will set you free.” (Jn 8,36; Rim 6,18; Rim 6,22; Rim 8,2; 1 Kor 7,22; 2 Kor 3,17; Gal 5,1; Gal 5,13; Jak 1,25; Jak 2,12; 1 Pt 2,16; 2 Jn 1,1)33They answered him, “We are offspring of Abraham and have never been enslaved to anyone. How is it that you say, ‘You will become free’?” (Mt 3,9; Lk 19,9; Jn 8,37; Jn 8,39; Rim 9,7)34Jesus answered them, “Truly, truly, I say to you, everyone who practices sin is a slave[2] to sin. (Rim 6,16; Tit 3,3; 2 Pt 2,19)35The slave does not remain in the house forever; the son remains forever. (Gn 21,10; Lk 15,31; Gal 4,30)36So if the Son sets you free, you will be free indeed.37I know that you are offspring of Abraham; yet you seek to kill me because my word finds no place in you. (Jn 7,1; Jn 8,40)38I speak of what I have seen with my Father, and you do what you have heard from your father.” (Jn 3,32; Jn 5,19; Jn 6,46; Jn 8,41; Jn 8,44)
You Are of Your Father the Devil
39They answered him, “Abraham is our father.” Jesus said to them, “If you were Abraham’s children, you would be doing the works Abraham did, (Jn 8,33; Jn 8,56; Gal 3,7; Gal 3,9)40but now you seek to kill me, a man who has told you the truth that I heard from God. This is not what Abraham did. (Jn 8,26; Jn 8,37)41You are doing the works your father did.” They said to him, “We were not born of sexual immorality. We have one Father—even God.” (Dt 32,6; Iz 63,16; Iz 64,8; Oz 2,4; Jn 8,47)42Jesus said to them, “If God were your Father, you would love me, for I came from God and I am here. I came not of my own accord, but he sent me. (Jn 3,17; Jn 7,28; Jn 16,28; Jn 17,8; Hebr 10,9; 1 Jn 5,1; 1 Jn 5,20)43Why do you not understand what I say? It is because you cannot bear to hear my word. (Jer 6,10; Jn 7,17; 1 Kor 2,14)44You are of your father the devil, and your will is to do your father’s desires. He was a murderer from the beginning, and does not stand in the truth, because there is no truth in him. When he lies, he speaks out of his own character, for he is a liar and the father of lies. (Gn 3,4; Gn 4,8; Mt 13,38; Jn 8,23; Rim 5,12; 2 Kor 11,3; 1 Jn 2,4; 1 Jn 3,8; 1 Jn 3,12; 1 Jn 3,15; Zjv 12,9)45But because I tell the truth, you do not believe me.46Which one of you convicts me of sin? If I tell the truth, why do you not believe me?47Whoever is of God hears the words of God. The reason why you do not hear them is that you are not of God.” (Jn 8,41; Jn 10,26; Jn 18,37; 1 Jn 4,6)
Before Abraham Was, I Am
48The Jews answered him, “Are we not right in saying that you are a Samaritan and have a demon?” (Jn 7,20)49Jesus answered, “I do not have a demon, but I honor my Father, and you dishonor me. (Jn 5,23; Jn 7,18)50Yet I do not seek my own glory; there is One who seeks it, and he is the judge. (Jn 5,41; Jn 8,54)51Truly, truly, I say to you, if anyone keeps my word, he will never see death.” (Lk 2,26; Jn 5,24; Jn 11,26)52The Jews said to him, “Now we know that you have a demon! Abraham died, as did the prophets, yet you say, ‘If anyone keeps my word, he will never taste death.’ (Zach 1,5; Mt 16,28; Jn 8,51; Hebr 2,9)53Are you greater than our father Abraham, who died? And the prophets died! Who do you make yourself out to be?” (Jn 4,12)54Jesus answered, “If I glorify myself, my glory is nothing. It is my Father who glorifies me, of whom you say, ‘He is our God.’[3] (Jn 8,41; Jn 8,50; Jn 13,32; Jn 17,1; Sk 3,13; Hebr 5,5; 2 Pt 1,17)55But you have not known him. I know him. If I were to say that I do not know him, I would be a liar like you, but I do know him and I keep his word. (Mt 11,27; Jn 7,28; Jn 7,29; Jn 8,19; Jn 8,44; 1 Jn 1,6)56Your father Abraham rejoiced that he would see my day. He saw it and was glad.” (Mt 13,17; Lk 17,22; Jn 8,39; Hebr 11,13)57So the Jews said to him, “You are not yet fifty years old, and have you seen Abraham?”[4]58Jesus said to them, “Truly, truly, I say to you, before Abraham was, I am.” (Ex 3,14)59So they picked up stones to throw at him, but Jesus hid himself and went out of the temple. (Jn 10,31)