1A tak nech sa deje čokoľvek, radujte sa v Pánovi. Musím to opakovať znova a znova, lebo v tej radosti je vaša sila.2A nedajte sa zmiasť zvodcami, čo ustavične brechajú ako psy, že sa máte dať obrezať.3Božími deťmi nás predsa nerobí ten kúštik kože odrezaný z nášho tela, ale Duch, v ktorom slúžime Bohu, a chválime sa tým, čo pre nás urobil Ježiš Kristus.4Tým a iba tým sa máme chváliť! Napokon, keby Bohu stačil iba rodový pôvod a náboženská príslušnosť, kto by mohol mať u neho väčšiu prednosť ako ja?5Narodil som sa z pravoverných židovských rodičov, ktorých rodokmeň siaha až k Benjamínovi, obrezaný som bol týždeň po narodení. Navyše som bol ako farizej vychovaný tak, aby som čo najprísnejšie dodržiaval zákon,6a pri prenasledovaní kresťanov bol sotvakto horlivejší ako ja. Ak ide o spravodlivosť podľa zákona, nemožno mi nič vyčítať.7Ale to všetko, na čom som si kedysi zakladal, stratilo pre mňa akúkoľvek cenu, keď som poznal Krista.8V porovnaní s ním je mi všetko ostatné ničím a patriť jemu, získať ho a dôverovať mu je mi nadovšetko.9Nespolieham sa už na vlastnú spravodlivosť, ktorá je zo zákona, ale iba na tú, ktorú mi dáva Kristus prostredníctvom viery.10Vzdať sa všetkého je jediná cesta, ako skutočne poznať Krista aj moc jeho vzkriesenia a pravdaže, aj jeho utrpenie,11lebo mať účasť na jeho slávnom zmŕtvychvstaní znamená najprv zakúsiť jeho umieranie a smrť.12Nechcem tým o sebe tvrdiť, že som už dokonalý, to určite nie som. Ale neprestávam sa o tento cieľ usilovať, kým nebudem taký, akého ma Kristus chce mať.13Nie, milí bratia, ešte nie som taký, ale všetky svoje sily upínam na jediné: bez ohliadania sa do minulosti ženiem sa dopredu,14k cieľu, aby som získal nebeskú odmenu – život v Božej sláve. Veď k tomu nás Boh prostredníctvom Ježiša Krista povolal.15Všetci, ktorí sme už vo svojej viere dorástli do dospelosti, zmýšľame podobne. Ak by ste mali ešte nejaké pochybnosti, Boh vám aj to časom objasní.16Ale držme sa pevne pravdy, ktorú už poznáme.17Milí bratia, vezmite si príklad zo mňa a z ľudí, ktorí žijú ako ja.18Lebo už neraz som vám hovoril a teraz s plačom opakujem: Chráňte sa tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú Kristovi, ale svojím životom ukazujú, že sú nepriateľmi Kristovho kríža.19Ich cesta vedie do zahynutia, zbožňujú len svoj vlastný žalúdok, pýšia sa tým, za čo by sa mali hanbiť, a myslia iba na to, ako sa mať na svete dobre. Tí svoju večnosť prehrali.20Ale naša pravá vlasť je tam, kde je Ježiš Kristus, a tešíme sa, že sa k nám odtiaľ vráti,21aby premenil naše smrteľné telá a odial ich takou slávou, akou je odiate aj jeho telo. On je schopný to urobiť, lebo má moc nad všetkým.
1Finally, my brothers,[1] rejoice in the Lord. To write the same things to you is no trouble to me and is safe for you. (Flp 4,4; 1 Sol 5,16; 2 Pt 1,12)2Look out for the dogs, look out for the evildoers, look out for those who mutilate the flesh. (Ž 22,16; Ž 22,20; Iz 56,10; 2 Kor 11,13; Gal 5,15; Zjv 22,15)3For we are the circumcision, who worship by the Spirit of God[2] and glory in Christ Jesus and put no confidence in the flesh— (Jn 4,23; Rim 2,29; Rim 15,17; Gal 5,25; Gal 6,14; Júd 1,20)4though I myself have reason for confidence in the flesh also. If anyone else thinks he has reason for confidence in the flesh, I have more: (2 Kor 11,18)5circumcised on the eighth day, of the people of Israel, of the tribe of Benjamin, a Hebrew of Hebrews; as to the law, a Pharisee; (Gn 17,12; Sk 23,6; Sk 26,5; Rim 11,1; 2 Kor 11,22)6as to zeal, a persecutor of the church; as to righteousness under the law,[3] blameless. (Sk 8,3; Sk 22,3; Gal 1,13; Flp 3,9)7But whatever gain I had, I counted as loss for the sake of Christ. (Lk 14,33; Hebr 11,26)8Indeed, I count everything as loss because of the surpassing worth of knowing Christ Jesus my Lord. For his sake I have suffered the loss of all things and count them as rubbish, in order that I may gain Christ (Iz 53,11; Jer 9,23; Lk 9,25; Jn 17,3; 2 Kor 5,15; 2 Pt 1,3)9and be found in him, not having a righteousness of my own that comes from the law, but that which comes through faith in Christ, the righteousness from God that depends on faith— (Rim 9,30; Rim 10,5; 1 Kor 1,30; Flp 3,6)10that I may know him and the power of his resurrection, and may share his sufferings, becoming like him in his death, (Rim 1,4; Rim 6,5; 2 Kor 1,5; Ef 4,13; 1 Pt 4,13)11that by any means possible I may attain the resurrection from the dead. (Sk 26,7)
Straining Toward the Goal
12Not that I have already obtained this or am already perfect, but I press on to make it my own, because Christ Jesus has made me his own. (1 Tim 6,12; 1 Tim 6,19; Hebr 5,9; Hebr 11,40; Hebr 12,23)13Brothers, I do not consider that I have made it my own. But one thing I do: forgetting what lies behind and straining forward to what lies ahead, (Ž 45,10; Lk 9,62; Hebr 6,1)14I press on toward the goal for the prize of the upward call of God in Christ Jesus. (Rim 8,28; 1 Kor 9,24; Hebr 3,1; 1 Pt 5,10)15Let those of us who are mature think this way, and if in anything you think otherwise, God will reveal that also to you. (Mt 5,48; Jn 7,17; 1 Kor 2,6; Gal 5,10)16Only let us hold true to what we have attained. (Gal 6,16)17Brothers, join in imitating me, and keep your eyes on those who walk according to the example you have in us. (1 Kor 4,16; Flp 4,9; 1 Pt 5,3)18For many, of whom I have often told you and now tell you even with tears, walk as enemies of the cross of Christ. (Sk 20,31; 2 Kor 11,13)19Their end is destruction, their god is their belly, and they glory in their shame, with minds set on earthly things. (Oz 4,7; Rim 8,5; Rim 16,18; 2 Kor 11,12; 2 Kor 11,15; Gal 6,13; Kol 3,2; 2 Sol 1,9; 2 Pt 2,1; 2 Pt 2,3; Júd 1,13)20But our citizenship is in heaven, and from it we await a Savior, the Lord Jesus Christ, (Sk 1,11; 1 Kor 1,7; Ef 2,19)21who will transform our lowly body to be like his glorious body, by the power that enables him even to subject all things to himself. (Rim 8,29; 1 Kor 15,28; 1 Kor 15,43; Ef 1,19; Flp 3,10; Kol 3,4)