Filipanom 1

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Milí kresťania vo Filipách, vedúci zboru aj ich spolupracovníci, prijmite pozdrav od nás, Pavla a Timoteja, služobníkov Ježiša Krista.2 Želáme vám milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.3 Zakaždým, keď si na vás spomeniem,4 ďakujem za vás všetkých a s radosťou sa za vás modlím.5 Od chvíle, ako ste prvý raz počuli radostné posolstvo o Kristovi, neprestali ste mi pomáhať v jeho šírení, a za to som vám veľmi vďačný.6 Nepochybujem, že keď Boh svoje dobré dielo u vás začal, dovŕši ho až do slávneho konca v deň Kristovho návratu.7 Nemôžem o vás zmýšľať ináč, stali ste sa mi nesmierne blízki tým, že ste so mnou prežívali všetku Božiu milosť, ktorá ma sprevádzala, či už tu vo väzení, alebo na slobode, keď som obhajoval a utvrdzoval pravdu o Kristovi.8 Sám Boh vie, ako túžim po vás, a mám vás rád ako sám Kristus.9 Prosím Boha, aby ste aj vy boli prežiarení jeho láskou, poznaním a vnímavosťou,10 aby ste vždy správne rozlišovali dobré od zlého a nepoškvrnili sa ničím zlým až do Ježišovho príchodu.11 Nech každý váš čin svedčí o Kristovej moci vo vás a tak oslavuje Boha.12 Chcem vám oznámiť, bratia, že moje uväznenie veľmi prospelo Božej veci.13 I ten posledný pisár na súde totiž vie, že mojím jediným previnením je, že som kresťan,14 a zdá sa, že moje okovy pomohli aj ostatným bratom zbaviť sa strachu, takže teraz hlásajú Božie slovo omnoho smelšie ako predtým.15 Je síce pravda, že niektorí kážu Krista iba zo závisti a ctižiadosti, aby si získali povesť neohrozených kazateľov, a myslia si, že im tu vo väzení budem závidieť ich úspechy.16-17 Ale iní hovoria o Kristovi preto, že ho milujú, a vedia, že som povolaný brániť jeho učenie.18 Ale či je to už z pohnútok pravých alebo nepravých, vďaka, že sa šíri zvesť o Kristovi, a z toho sa vždy budem úprimne radovať.19 Veď viem, že sa za mňa modlíte a že s pomocou Božieho Ducha mi všetko slúži na dobré.20 Preto dúfam a teším sa, že budem môcť hovoriť rovnako smelo, ako som to robil doposiaľ, a že oslávim Krista, už či zostanem nažive, alebo nie.21 Lebo Kristus je pre mňa všetkým, a tak môj život je Kristus, a smrť bude pre mňa ziskom.22 Pravda, ak zostanem nažive, mohol by som ešte mnohých priviesť k nemu.23 Takže, keby som si mal možnosť zvoliť, sám neviem, čomu by som dal prednosť: zomrieť a byť s Kristom (to by ma lákalo najväčšmi),24 alebo žiť ďalej kvôli vám, čo by bolo potrebnejšie.25 Ale akosi cítim, že ma medzi vami čaká ešte práca, a tak sa prikláňam k presvedčeniu, že tentoraz tu ešte zostanem,26 aby ste rástli v radostnej viere a aby moje oslobodenie bolo pre vás ďalším dôvodom oslavovať Krista, keď zas prídem k vám.27 Ale nech sa so mnou stane čokoľvek, dbajte o to, aby ste žili, ako sa patrí na Kristových vyznávačov. Aby som videl, keď vás navštívim, alebo aby som sa dozvedel od iných, že ste svorní a že spojení jednotným úsilím zápasíte o šírenie Kristovho posolstva28 aj napriek zúrivým útokom nepriateľa. Ten bude v tom vidieť svoju záhubu, ale pre vás je to dôkaz, že Boh je s vami a že vám dal večný život.29 Veď ste získali výsadu nielen v Krista uveriť, ale pre neho aj trpieť.30 Vediete predsa ten istý zápas ako ja. Boli ste svedkami, ako som v ňom obstál predtým, teraz o tom počujete.

Filipanom 1

English Standard Version

od Crossway
1 Paul and Timothy, servants[1] of Christ Jesus, To all the saints in Christ Jesus who are at Philippi, with the overseers[2] and deacons:[3] (Sk 20,28; 2 Kor 1,1; Kol 1,2; 1 Tim 3,8; 1 Tim 3,12)2 Grace to you and peace from God our Father and the Lord Jesus Christ. (Rim 1,7; 1 Kor 1,3)3 I thank my God in all my remembrance of you, (Rim 1,8; Rim 1,9; Ef 1,16; 2 Tim 1,3)4 always in every prayer of mine for you all making my prayer with joy,5 because of your partnership in the gospel from the first day until now. (Sk 16,12; Flp 2,12; Flp 4,15)6 And I am sure of this, that he who began a good work in you will bring it to completion at the day of Jesus Christ. (Ž 57,2; Ž 138,8; 1 Kor 1,8; 1 Sol 1,3; 1 Sol 5,24)7 It is right for me to feel this way about you all, because I hold you in my heart, for you are all partakers with me of grace,[4] both in my imprisonment and in the defense and confirmation of the gospel. (Sk 20,23; Sk 26,29; 2 Kor 7,3; Ef 3,1; Flp 1,16; Flp 4,14; Kol 4,18; 2 Tim 2,9; Flm 1,10; Flm 1,13)8 For God is my witness, how I yearn for you all with the affection of Christ Jesus. (Rim 1,9; Rim 1,11; Rim 9,1; Rim 15,23; Flp 4,1; 1 Sol 3,6; 2 Tim 1,4)9 And it is my prayer that your love may abound more and more, with knowledge and all discernment, (Kol 1,9; Kol 3,10; 1 Sol 3,12; 2 Sol 1,3; Flm 1,6)10 so that you may approve what is excellent, and so be pure and blameless for the day of Christ, (Sk 24,16; Flp 1,6; 1 Sol 3,13; 1 Sol 5,23)11 filled with the fruit of righteousness that comes through Jesus Christ, to the glory and praise of God. (Jn 15,4; Ef 1,12; Ef 1,14; Kol 1,6; Kol 1,10; Jak 3,18)12 I want you to know, brothers,[5] that what has happened to me has really served to advance the gospel, (Flp 1,25; 1 Tim 4,15)13 so that it has become known throughout the whole imperial guard[6] and to all the rest that my imprisonment is for Christ. (Lk 21,13; Sk 28,30; Flp 1,7; 2 Tim 2,9)14 And most of the brothers, having become confident in the Lord by my imprisonment, are much more bold to speak the word[7] without fear. (Sk 4,31)15 Some indeed preach Christ from envy and rivalry, but others from good will. (2 Kor 11,13)16 The latter do it out of love, knowing that I am put here for the defense of the gospel. (1 Kor 9,17; Flp 1,7)17 The former proclaim Christ out of selfish ambition, not sincerely but thinking to afflict me in my imprisonment. (Flp 2,3; Jak 3,14)18 What then? Only that in every way, whether in pretense or in truth, Christ is proclaimed, and in that I rejoice. Yes, and I will rejoice,19 for I know that through your prayers and the help of the Spirit of Jesus Christ this will turn out for my deliverance, (Sk 16,7; 2 Kor 1,11; Gal 3,5)20 as it is my eager expectation and hope that I will not be at all ashamed, but that with full courage now as always Christ will be honored in my body, whether by life or by death. (Joel 2,27; Sk 4,13; Rim 5,5; Rim 14,8; 1 Kor 6,20; 2 Tim 2,15)21 For to me to live is Christ, and to die is gain. (Gal 2,20)22 If I am to live in the flesh, that means fruitful labor for me. Yet which I shall choose I cannot tell.23 I am hard pressed between the two. My desire is to depart and be with Christ, for that is far better. (Jn 12,26; 2 Kor 5,8; 2 Tim 4,6)24 But to remain in the flesh is more necessary on your account.25 Convinced of this, I know that I will remain and continue with you all, for your progress and joy in the faith, (Sk 20,25; Rim 15,13; Flp 1,12; Flp 2,24)26 so that in me you may have ample cause to glory in Christ Jesus, because of my coming to you again. (2 Kor 1,14)27 Only let your manner of life be worthy[8] of the gospel of Christ, so that whether I come and see you or am absent, I may hear of you that you are standing firm in one spirit, with one mind striving side by side for the faith of the gospel, (1 Kor 1,10; 1 Kor 16,13; Ef 4,1; Flp 2,2; Flp 3,20; Júd 1,3)28 and not frightened in anything by your opponents. This is a clear sign to them of their destruction, but of your salvation, and that from God. (Sk 14,22; 2 Sol 1,5)29 For it has been granted to you that for the sake of Christ you should not only believe in him but also suffer for his sake, (Mt 5,12; Flp 1,28)30 engaged in the same conflict that you saw I had and now hear that I still have. (Sk 16,19; Kol 1,29; Kol 2,1; 1 Sol 2,2; 1 Tim 6,12; 2 Tim 4,7; Hebr 10,32)