Efezanom 2

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Kedysi ste boli mŕtvi, navždy odsúdení pre svoje hriechy.2 Šli ste spolu s davom a ako ostatní boli ste ponorení do hriechu, poslúchali ste satana, veľké knieža mocnosti, čo sa rozprestiera nad svetom a doposiaľ pôsobí v ľuďoch, ktorí sa Bohu vzpierajú.3 Práve takí sme boli aj my. Žili sme podľa vlastnej vôle, pre svoje vlastné sebecké záujmy a podliehali sme vášňam a nečistým myšlienkam. Boli sme zlí od počiatku, lebo sme sa už narodili so zlou povahou, a preto sme boli tak ako ostatní vystavení Božiemu hnevu.4 Ale Božie milosrdenstvo je veľké.5 Pre naše hriechy boli sme v Božích očiach mŕtvi. A predsa nás tak veľmi miloval, že spolu s Kristom nám daroval nový život – spasení ste jedine z Božej milosti.6 Skrze vieru v Krista sme premohli smrť a získali sme miesto v Božom kráľovstve.7 Takto chce Boh svojou láskou k nám, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi, ukázať aj pre budúce veky, aká nekonečne veľká je jeho milosť.8 Boli ste teda spasení iba z milosti, tým, že ste uverili v Krista. A ani táto viera nepochádza z vás. Je to Boží dar.9 Spasenie nie je odmena za naše dobré skutky, ktoré konáme. Nik sa nemôže pochváliť, že si ho zaslúžil.10 Boh sám urobil z nás to, čím sme, daroval nám nový život prameniaci z Krista, a tým aj schopnosť konať dobro, ktoré od nás právom očakáva.11 Pamätajte na to, že ste kedysi žili bez viery, vzdialení od Boha, a že ste nepatrili ani k spoločenstvu Židov, ktorí vás pohŕdavo nazývali „neobrezancami“, hoci „obriezka“ sa vykonáva ľudskou rukou a je iba vonkajším znamením zbožnosti.12 Vtedy ste žili bez Krista a odlúčení od Božieho ľudu. Preto sa na vás nevzťahovali nijaké zasľúbenia, ktoré Boh dal svojmu ľudu – žili ste bez nádeje i bez Boha na svete.13 Ale Ježiš vylial na kríži svoju krv aj za vás, preto teraz patríte jemu, a hoci ste predtým žili ďaleko od neho, ste mu teraz blízko.14 V Kristu sme získali pokoj. On vniesol pokoj medzi nás Židov a vás pohanov a spojil to, čo bolo nezmieriteľne rozdelené múrom židovských zákonov, ktorý delil svet na dva tábory.15 Kristus svojou smrťou tento múr zbúral a oba tábory, až doposiaľ nepriateľské, spojil v jednu Božiu rodinu, v jedno telo, a tak konečne zavládol mier.16 Ježišov kríž obe strany zmieril s Bohom, a preto zahladil aj vzájomné nepriateľstvo.17 Ježiš prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko.18 A tak môžeme teraz všetci predstupovať pred Boha Otca.19 Už teda nie ste cudzincami ani prisťahovalcami, ale ste občanmi Božieho kráľovstva a spolu s ostatnými kresťanmi ste časťou Božieho domu,20 ktorého hlavným uholným kameňom je sám Kristus.21 On spája všetkých svojich verných v jeden duchovný chrám.22 Aj vy ste časťou tohto príbytku, v ktorom býva Boží Duch.

Efezanom 2

English Standard Version

od Crossway
1 And you were dead in the trespasses and sins (Lk 15,24; Ef 2,5; Ef 4,18; Kol 1,21; Kol 2,13)2 in which you once walked, following the course of this world, following the prince of the power of the air, the spirit that is now at work in the sons of disobedience— (Jn 12,31; Rim 11,30; 1 Kor 6,11; Ef 4,17; Ef 4,22; Ef 5,6; Ef 5,8; Ef 6,12; Kol 3,7; 1 Pt 1,14; Zjv 9,11)3 among whom we all once lived in the passions of our flesh, carrying out the desires of the body[1] and the mind, and were by nature children of wrath, like the rest of mankind.[2] (Ž 51,5; Rim 5,12; Gal 5,16; 2 Pt 2,14)4 But[3] God, being rich in mercy, because of the great love with which he loved us, (Jn 3,16; Rim 2,4; Ef 2,7; Tit 3,5)5 even when we were dead in our trespasses, made us alive together with Christ—by grace you have been saved— (Jn 14,19; Sk 15,11; Rim 5,6; Rim 5,8; Rim 5,10; Ef 2,1; Ef 2,8; Kol 2,12; Zjv 20,4)6 and raised us up with him and seated us with him in the heavenly places in Christ Jesus, (Ef 1,20)7 so that in the coming ages he might show the immeasurable riches of his grace in kindness toward us in Christ Jesus. (Ef 2,4; Tit 3,4)8 For by grace you have been saved through faith. And this is not your own doing; it is the gift of God, (Jn 4,10; Rim 4,16; 2 Kor 3,5; Ef 2,5; Hebr 6,4; 1 Pt 1,5)9 not a result of works, so that no one may boast. (Sdc 7,2; Rim 3,20; Rim 3,28; 1 Kor 1,29; 2 Tim 1,9; Tit 3,5)10 For we are his workmanship, created in Christ Jesus for good works, which God prepared beforehand, that we should walk in them. (Dt 32,6; Dt 32,15; Ž 100,3; Ef 1,4; Ef 3,9; Ef 4,24; Kol 1,10; Kol 3,10)11 Therefore remember that at one time you Gentiles in the flesh, called “the uncircumcision” by what is called the circumcision, which is made in the flesh by hands— (Rim 2,26; Rim 2,28; Kol 2,11; Kol 2,13)12 remember that you were at that time separated from Christ, alienated from the commonwealth of Israel and strangers to the covenants of promise, having no hope and without God in the world. (Ez 14,5; Rim 9,4; 1 Kor 12,2; Gal 2,15; Gal 4,8; Ef 1,18; Ef 4,18; Ef 5,8; Kol 1,21; Kol 3,7; 1 Sol 4,13)13 But now in Christ Jesus you who once were far off have been brought near by the blood of Christ. (Sk 2,39; Rim 3,25; Ef 2,17; Kol 1,20)14 For he himself is our peace, who has made us both one and has broken down in his flesh the dividing wall of hostility (Ž 72,7; Mich 5,5; Zach 9,10; Lk 2,14; Rim 7,4; Gal 3,28; Kol 1,21; Kol 3,15)15 by abolishing the law of commandments expressed in ordinances, that he might create in himself one new man in place of the two, so making peace, (Rim 6,4; Kol 2,14; Kol 2,20)16 and might reconcile us both to God in one body through the cross, thereby killing the hostility. (1 Kor 12,13; Kol 1,20)17 And he came and preached peace to you who were far off and peace to those who were near. (Dt 4,7; Ž 148,14; Iz 57,19; Ef 2,13)18 For through him we both have access in one Spirit to the Father. (Jn 4,23; Jn 10,7; Jn 10,9; Jn 14,6; Rim 5,2; 1 Kor 12,13; Ef 3,12; Ef 4,4)19 So then you are no longer strangers and aliens,[4] but you are fellow citizens with the saints and members of the household of God, (Gal 6,10; Ef 2,12; Flp 3,20; Hebr 11,13; Hebr 12,22; Hebr 13,14)20 built on the foundation of the apostles and prophets, Christ Jesus himself being the cornerstone, (Ž 118,22; Iz 28,16; Jer 12,16; Mt 16,18; 1 Kor 3,9; 1 Kor 3,11; Zjv 21,14)21 in whom the whole structure, being joined together, grows into a holy temple in the Lord. (1 Kor 3,16; Ef 4,15)22 In him you also are being built together into a dwelling place for God by[5] the Spirit. (2 Kor 6,16; Ef 3,17; 1 Tim 3,15; 1 Pt 2,5)