1Sám Pán Boh nám zo svojej milosti zveril poslanie, preto neklesáme na mysli.2Svojich poslucháčov nezískavame pre kresťanstvo lacnými trikmi ani prekrucovaním Božieho slova. Hovoríme čistú pravdu, a preto nás prijme rád každý, kto skúma svoje svedomie pred Bohom.3Ak naše posolstvo zostáva niekomu nezrozumiteľným, tak iba tým, čo sa rútia do záhuby.4Zlo, ktoré ich ovláda, ich natoľko zaslepilo, že svetlo Božieho slova k nim neprenikne a nie sú schopní pochopiť zvesť o sláve Pána Ježiša Krista, v ktorom sa Pán Boh viditeľne stelesnil.5Cieľom našich kázní nie je upútavať pozornosť na seba, ale na Krista Ježiša ako Pána. My sme iba služobníci, ktorí vám slúžia na jeho príkaz.6Veď ten istý Boh, ktorý povedal: „Nech je svetlo uprostred tmy,“ zažal svoje svetlo aj v nás, aby ľudia videli Božskú krásu, ktorá vyžaruje z Pána Ježiša Krista.7My sme iba krehké nádoby, do ktorých Pán Boh vložil svoj nádherný poklad. Každý musí hneď poznať, že tá zvláštna moc nepochádza z človeka, ale z Boha.8Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame. Niekedy sme zmätení a nevieme ako ďalej, ale nevzdávame sa.9Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Ak nás zrazia až na zem, znovu vstaneme a ideme ďalej.10Utrpenie a smrť sa nám nevyhýbajú, ako sa nevyhli ani Pánu Ježišovi.11Dennodenne nám hrozí mučenícka smrť pre meno Pána Ježiša, ale práve v takej situácii sa v nás najzreteľnejšie prejavuje Ježišov život.12Naším údelom je zomierať, aby ste vy žili.13Pisateľ jedného zo žalmov vraví: „Hovorím, pretože dôverujem v Božiu moc.“ To isté môžeme povedať o sebe aj my. Poznali sme Božiu moc, preto sa nedáme ničím odradiť od hlásania Božieho posolstva.14Pán Boh vzkriesil z mŕtvych Pána Ježiša a nepochybujeme, že vzkriesi aj nás a že sa s vami u neho stretneme.15Veď všetko to robíme iba pre vás. Čím viac vás získame pre Krista, tým viac hlasov bude potom Boha oslavovať.16Preto sa netreba poddávať malomyseľnosti. Náš prirodzený život smeruje ku koncu, ale život, ktorý nám dáva Boh, sa obnovuje deň čo deň.17Utrpenie, ktoré tu ešte teraz musíme znášať, dá sa vydržať a netrvá dlho. Zato radosť, ktorá nás očakáva, je väčšia, ako si vôbec môžeme predstaviť, ba je večná, bez konca.18Naša budúcnosť sa nedá vidieť a nahmatať, lebo všetko hmotné je pominuteľné. My staviame na základoch neviditeľných, iba tie sú trvalé.
1Therefore, having this ministry by the mercy of God,[1] we do not lose heart. (1 Kor 7,25; 2 Kor 3,6; 1 Tim 1,13)2But we have renounced disgraceful, underhanded ways. We refuse to practice[2] cunning or to tamper with God’s word, but by the open statement of the truth we would commend ourselves to everyone’s conscience in the sight of God. (Rim 6,21; 2 Kor 2,17; 2 Kor 5,11; 2 Kor 6,7; 2 Kor 7,14)3And even if our gospel is veiled, it is veiled to those who are perishing. (Mt 13,15; 1 Kor 1,18; 2 Kor 2,15; 2 Kor 3,14; 2 Sol 2,10)4In their case the god of this world has blinded the minds of the unbelievers, to keep them from seeing the light of the gospel of the glory of Christ, who is the image of God. (Jn 12,31; Sk 26,18; 2 Kor 3,18; 2 Kor 4,3; 2 Kor 4,6; Flp 2,6; Kol 1,15; Hebr 1,3)5For what we proclaim is not ourselves, but Jesus Christ as Lord, with ourselves as your servants[3] for Jesus’ sake. (1 Kor 9,19; 2 Kor 1,24; 1 Sol 2,6)6For God, who said, “Let light shine out of darkness,” has shone in our hearts to give the light of the knowledge of the glory of God in the face of Jesus Christ. (Gn 1,3; 2 Kor 4,4; 2 Pt 1,19)
Treasure in Jars of Clay
7But we have this treasure in jars of clay, to show that the surpassing power belongs to God and not to us. (Sdc 7,2; Jób 10,9; Jób 13,12; Nár 4,2; 1 Kor 2,5; 2 Kor 5,1; 1 Sol 4,4; 2 Tim 2,20; 1 Pt 3,7)8We are afflicted in every way, but not crushed; perplexed, but not driven to despair; (Ž 129,2; 2 Kor 7,5)9persecuted, but not forsaken; struck down, but not destroyed; (Dt 4,31; Ž 37,24; Prís 24,16; Mich 7,8; Hebr 13,5)10always carrying in the body the death of Jesus, so that the life of Jesus may also be manifested in our bodies. (Rim 5,10; Rim 6,5; Rim 6,8; Rim 8,36; 1 Kor 4,9; 1 Kor 15,31; 2 Kor 1,5; 2 Kor 1,9; 2 Kor 6,9; 2 Tim 2,11)11For we who live are always being given over to death for Jesus’ sake, so that the life of Jesus also may be manifested in our mortal flesh.12So death is at work in us, but life in you. (2 Kor 13,9)13Since we have the same spirit of faith according to what has been written, “I believed, and so I spoke,” we also believe, and so we also speak, (Ž 116,10; 1 Kor 12,9; 2 Pt 1,1)14knowing that he who raised the Lord Jesus will raise us also with Jesus and bring us with you into his presence. (Sk 2,24; 2 Kor 1,9; 1 Sol 4,14; Júd 1,24)15For it is all for your sake, so that as grace extends to more and more people it may increase thanksgiving, to the glory of God. (Rim 8,28; 2 Kor 1,6; 2 Kor 1,11; 2 Kor 8,19; 2 Kor 9,11)16So we do not lose heart. Though our outer self[4] is wasting away, our inner self is being renewed day by day. (Iz 40,30; Sk 20,24; Rim 7,22; Rim 12,2)17For this light momentary affliction is preparing for us an eternal weight of glory beyond all comparison, (Ž 30,5; Iz 54,7; Rim 8,18; 1 Pt 1,6; 1 Pt 5,10)18as we look not to the things that are seen but to the things that are unseen. For the things that are seen are transient, but the things that are unseen are eternal. (Rim 8,24; 2 Kor 5,7; Hebr 11,1; Hebr 11,13)