1Så kom de över till andra sidan sjön, till området kring Gerasa[1].2Och när Jesus steg ur båten rusade en man emot honom från gravplatsen. Han var besatt av en ond ande3och levde bland gravarna. Han var så vild att det inte ens gick att binda honom med kedjor.4Man hade flera gånger försökt binda både hans händer och fötter, men varje gång hade han slitit sönder kedjorna och fotbojorna. Ingen var stark nog att rå på honom.5Dag och natt höll han till bland gravarna eller irrade omkring uppe bland bergen och skrek och skar sönder sig själv med vassa stenar.6Mannen hade fått syn på Jesus redan då han var långt borta och kom nu rusande och föll ner för honom.7”Lämna mig ifred, Jesus, du den högsta Gudens Son! Svär inför Gud att inte plåga mig!” skrek han så högt han kunde,8för Jesus hade just befallt: ”Far ut ur mannen, du onda ande.”9Jesus frågade nu: ”Vad heter du?” Mannen svarade då: ”Jag heter legion[2], för vi är många.”10Och gång på gång bad de onda andarna att Jesus inte skulle köra bort dem ifrån området.11Men samtidigt som detta hände gick en stor svinhjord och betade på berget ovanför sjön.12De onda andarna tiggde därför och bad: ”Skicka iväg oss till svinen, så att vi kan fara in i dem”,13och Jesus lät dem få som de ville. Då lämnade de onda andarna mannen och for in i svinen, och hela hjorden på omkring 2000 svin, störtade utför bergssluttningen och drunknade i sjön.14Herdarna som vaktat svinen sprang till den närliggande staden och till byarna runt omkring och berättade alltihop, och folket gick då ut för att ta reda på vad som hade hänt.15-16När de kom fram till Jesus fick de se mannen som haft de onda andarna i sig sitta där, påklädd och fullständigt normal. Skräckslagna hörde de sedan ögonvittnena berätta hur den besatta mannen hade blivit befriad och vad som hade hänt med svinen.17Men då bad folket Jesus att lämna deras område.18När han steg i båten, bad mannen som varit besatt att han skulle få följa med Jesus.19Men Jesus ville inte ta med honom. ”Gå hem till din familj och dina vänner”, sa han, ”och berätta för dem vilket stort under Herren har gjort med dig, och hur han hade medlidande med dig och hjälpte dig.”20Då gick mannen iväg och berättade i hela Tiostadsområdet[3] om det stora under Jesus hade gjort med honom. Och folk blev alldeles häpna när de hörde hans berättelse.
Jesus botar en kvinna med blödningar och uppväcker en död flicka
21När Jesus hade åkt tillbaka till andra sidan sjön, samlades mycket folk omkring honom. Och medan han var där på stranden,22kom en synagogföreståndare[4] som hette Jairos dit. Så fort Jairos fick syn på Jesus, föll han förtvivlad ner framför honom23och sa: ”Min lilla flicka håller på att dö. Jag ber dig, kom och lägg händerna på henne så att hon blir frisk igen.”24Och Jesus gick genast med honom, följd av mycket folk som trängde på från alla håll.25I folkhopen fanns då också en kvinna, som i tolv års tid lidit av blödningar.26Hon hade plågats mycket och behandlats av många läkare, men trots att hon gjort slut på allt hon ägde för att bli frisk, hade hon inte blivit bättre, utan snarare sämre.27Nu hade hon hört om alla de märkliga under Jesus hade gjort. Därför trängde hon sig fram bakom honom i folksamlingen och rörde vid hans mantel,28för hon tänkte att om hon bara fick röra vid hans kläder så skulle hon bli frisk.29Och så snart hon rört vid honom, stannade blödningen och hon kände att hon var befriad från sitt lidande.30Jesus märkte genast att det hade gått ut kraft från honom, och han vände sig om och frågade: ”Vem rörde vid mina kläder?”31Hans efterföljare sa till honom: ”Folk tränger ju på från alla håll, självklart måste någon ha rört vid dig!”32Men Jesus såg sig omkring för att få reda på vem som hade gjort det.33Kvinnan blev förskräckt,[5] eftersom hon visste vad som hade hänt med henne, men hon kom darrande fram och föll ner för Jesus och berättade hur allt hade gått till.34Då sa Jesus till henne: ”Min dotter, din tro har hjälpt dig. Gå i frid. Du är befriad från ditt lidande.”35Medan Jesus fortfarande talade med kvinnan, kom det en budbärare från Jairos hus och meddelade pappan: ”Din flicka är död. Det är ingen idé att du stör Mästaren längre.”36Men Jesus brydde sig inte om deras ord, utan sa till Jairos: ”Var inte rädd! Fortsätt bara att tro.”37Sedan lät han bara Petrus, Jakob och Johannes följa med.38När de kom fram till Jairos hem, såg Jesus att huset var fullt av människor som grät och klagade högljutt.39Och han gick in till dem och sa: ”Varför gråter ni och är så upprörda? Flickan är inte död, hon sover bara!”40Då hånskrattade de åt honom, men han körde ut dem allihop och tog med sig flickans pappa och mamma och sina tre efterföljare och gick in i rummet där flickan låg.41Så tog han flickan i handen och sa till henne: ”Talitakoum![6]” (det betyder: Lilla flicka, jag säger dig, ställ dig upp!)42Och flickan, som var tolv år gammal, reste sig genast upp och började gå omkring. Hennes föräldrar bara gapade av förvåning,43men Jesus förbjöd dem att berätta för någon vad som hade hänt. Sedan sa han åt dem att ge flickan något att äta.
1Pristáli na druhom brehu jazera, v kraji Gerazénov.2Práve keď Ježiš vystupoval z člna, pribehol k nemu akýsi muž posadnutý démonmi,3ktorý žil v starých hroboch vytesaných do skaly, a bol taký silný, že nik ho nevládal skrotiť.4Keď mu spútali ruky reťazami a nohy okovami, putá zakaždým rozlámal a reťaze potrhal.5Vo dne v noci sa potĺkal medzi hrobmi, potuloval sa po pustých kopcoch, reval a zraňoval sa ostrými kameňmi.6-8Ježiša zbadal už z diaľky, pribehol k nemu a hodil sa na zem. Ježiš prikázal démonovi: „Vyjdi z neho!“Úbožiak zúrivo skríkol: „Čo odo mňa chceš, Ježišu, Syn najvyššieho Boha? Prisahaj na Boha, že ma nebudeš trápiť!“9Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ – „Volám sa Légia, lebo mnohí ovládame tohto človeka,“ zaznela odpoveď.10A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z tohto kraja.11Na svahu kopca sa práve páslo veľké stádo svíň.12„Pošli nás do tamtých svíň!“ žiadali démoni.13Ježiš privolil a nečistí duchovia vošli do prasiat. Vzápätí sa to veľké, asi dvojtisícové stádo splašilo a rútilo sa dolu svahom k jazeru, vbehlo do vody a potopilo sa.14Pastieri svíň sa rozbehli do okolitých mestečiek a idúcky všade rozhlasovali, čo sa stalo. Každý, kto o tom počul, bežal sa presvedčiť na vlastné oči.15A tak sa okolo Ježiša zhromaždil veľký zástup. Keď videli človeka posadnutého démonmi, ako sedí oblečený pri Ježišovi a správa sa celkom pokojne, vydesili sa.16Tí, čo boli svedkami tejto udalosti, im totiž porozprávali, čo sa stalo, aj to, kde sa podelo stádo.17A tak začali všetci Ježiša prosiť, aby z ich kraja radšej odišiel.18Nastúpil teda zasa do člna. A tu ho uzdravený poprosil: „Rád by som zostal s tebou,“19ale Ježiš s tým nesúhlasil. „Choď domov k svojej rodine a povedz všetkým známym, aký zázrak vykonal Boh a aký bol k tebe milostivý.“20A uzdravený naozaj chodil po kraji zvanom Desaťmestie a každému rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal. A všetci nad tým žasli.
Vzkriesenie Jairovej dcéry a uzdravenie chorej ženy
21Keď sa Ježiš znova preplavil na druhý breh, opäť sa okolo neho zhromaždil obrovský zástup ľudí.22Bol medzi nimi aj predstavený miestnej synagógy, ktorý sa volal Jairos. Keď ho zazrel, hodil sa pred ním na zem23a úpenlivo ho prosil: „Umiera mi dcérka. Prosím ťa, poď, polož na ňu ruky, aby bola zasa zdravá!“24Ježiš sa pobral s ním.Nasledoval ho veľký zástup a tlačil sa naňho zo všetkých strán.25V dave bola jedna žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním.26Liečila sa u mnohých lekárov, minula na liečenie celý majetok, ale nič nepomáhalo, choroba sa jej stále zhoršovala.27No dopočula sa o Ježišovi a jeho zázračnej moci, predrala sa k nemu odzadu a dotkla sa ho s vierou:28„Ak sa čo len dotknem jeho rúcha, určite sa uzdravím!“29A naozaj! Len čo sa ho dotkla, krvácanie prestalo a pocítila, že je úplne zdravá.30Ježiš ihneď poznal, že z neho vyšla uzdravujúca moc, obrátil sa a spýtal sa: „Kto sa dotkol môjho rúcha?“31Učeníci mu prekvapene odpovedali: „Všetci sa tu na teba tlačia a ty sa spytuješ, kto sa ťa dotkol?“32Ale Ježiš sa poobzeral, aby zistil, kto to bol.33Tu vyľakaná žena, ktorá sa triasla na celom tele, lebo cítila, čo sa s ňou stalo, padla Ježišovi k nohám a so všetkým sa priznala.34Ježiš jej povedal: „Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť, choroba ťa už nebude trápiť.“35Ešte sa s ňou zhováral, keď pribehli z Jairovho domu poslovia s odkazom, že je neskoro hľadať pomoc: „Tvoja dcéra umrela, je zbytočné obťažovať Majstra.“36Ale Ježiš akoby nepočul ich reči, povedal Jairovi: „Len sa neboj a dôveruj mi!“37Nikomu nedovolil ísť s ním a vzal so sebou iba Petra, Jakuba a jeho brata Jána.38Celý dom sa ozýval srdcervúcim plačom a nárekom.39Vstúpil dnu a spýtal sa: „Načo ten plač a rozruch? Veď to dievča neumrelo, iba spí!“40Ale oni ho vysmiali. Všetkým kázal odísť a iba s rodičmi a tromi učeníkmi vošiel do miestnosti, kde ležalo dievča.41Chytil ju za ruku a povedal: „Dievčatko, prikazujem ti, vstaň!“42A dvanásťročné dievča ihneď vstalo a chodilo. Všetci boli celkom bez seba.43No dôrazne im prikázal, aby nikomu nerozprávali o tom, čo sa stalo. Potom im pripomenul, aby sa dali dievčatku najesť.