1När Jesus återvände från Jordanfloden var han fylld av Guds heliga Ande, och Anden förde honom ut i ödemarken.2Där frestades han av djävulen under 40 dagar. Under hela den tiden åt han ingenting, och han blev till slut hungrig.3Då sa djävulen till honom: ”Gör bröd av de här stenarna, om du nu är Guds Son!”4Men Jesus svarade: ”Nej! Det står i Skriften[1]: ’Människan lever inte bara av bröd.’ ”5Då förde djävulen honom högt upp och lät honom i ett ögonblick se alla länder i världen6och sa: ”Jag ska ge dig makten över världen och över all den härlighet som finns där, för allt detta är mitt och jag kan ge det till vem jag vill.7Om du bara faller ner och tillber mig ska det bli ditt.”8Jesus svarade: ”Det står i Skriften: ’Det är Herren, din Gud, du ska tillbe, och bara honom du ska tjäna.[2]’ ”9Då tog djävulen honom med till Jerusalem och ställde honom högst upp på tempelmuren och sa: ”Hoppa ner, om du nu är Guds Son!10Det står ju i Skriften: ’Gud ska befalla sina änglar att skydda dig. 11De ska bära dig på sina händer, så att du inte skadar dig mot någon sten.[3]’ ”12Men Jesus svarade: ”Det står också i Skriften: ’Du ska inte sätta Herren, din Gud, på prov.[4]’ ”13Och när djävulen hade frestat honom på alla sätt, lämnade han honom sedan ifred under en tid.
Jesus talar till folket i Galileen
14Efter detta återvände Jesus till Galileen fylld av Guds Andes kraft, och snart talade man om honom överallt.15Han undervisade i synagogorna[5] och alla hyllade honom.
Människorna i Nasaret vägrar att tro
16När han kom till Nasaret, den stad där han växt upp, gick han som vanligt till synagogan[6] när det blev vilodag. Och då han reste sig upp för att läsa från Skriften,17räckte man honom profeten Jesajas bok. Han öppnade den och hittade det ställe där det står:18”Herrens Ande är över mig, för han har utvalt mig att ge ett glädjebud till de fattiga. Han har sänt mig att proklamera frihet för de fångna, att ge de blinda sin syn, att befria de förtryckta 19och ropa ut en räddningens tid från Herren.”[7]20Han la sedan ihop boken och lämnade den till tjänaren och satte sig ner för att undervisa. Alla i synagogan hade sina blickar vända mot honom och väntade med spänning på vad han skulle säga.21Då förklarade han för dem: ”Idag har det här stället i Skriften blivit verklighet, mitt framför era egna ögon.”22Och alla som lyssnade talade väl om honom och förvånades över hans underbara ord. ”Hur kan detta komma sig?” sa de till varandra. ”Det är ju bara Josefs son.”23Då sa han till dem: ”Snart påminner ni mig säkert om ordspråket: ’Läkare, bota dig själv!’ och säger till mig: ’Gör samma under här i din hemstad, som vi har hört att du gjort i Kafarnaum.’ ”24Och han fortsatte: ”Jag är väl medveten om att ingen profet som framför Guds budskap blir accepterad i sin egen hemstad.25Tänk på profeten Elia. Jag försäkrar er, att det fanns många judiska änkor som behövde hjälp på hans tid, för det hade inte regnat på tre och ett halvt år och det var svår hungersnöd i landet.26Men Elia blev inte sänd till någon av dem, utan fick hjälpa en änka i Sarefat nära Sidon[8].27Tänk också på profeten Elisha, som botade syriern Naaman, trots att det fanns så många judiska spetälska som behövde hjälp.[9]”28Människorna i synagogan blev rasande när de hörde detta.29De rusade upp och drev Jesus ut ur staden, ända till kanten av det berg som staden var byggd på, och tänkte knuffa honom utför klippan.30Men han gick rakt igenom folkhopen och lämnade dem.
Jesus undervisar med makt
31Sedan kom Jesus till Kafarnaum i Galileen och där undervisade han folket i synagogan[10] på vilodagen.32De var mycket häpna över hans undervisning, för han talade med makt och myndighet.33I synagogan fanns den här dagen en man som var besatt av en ond ande, och han började ropa:34”Vad har du med oss att göra, Jesus från Nasaret? Har du kommit för att ta död på oss? Jag vet vem du är, du Guds heliga tjänare!”35Men Jesus sa strängt till den onda anden: ”Tig! Far ut ur honom!” Och den onda anden kastade mannen till golvet inför allas ögon och for sedan ut ur honom utan att skada honom.36Människorna i synagogan blev alldeles förskräckta och började diskutera mellan sig: ”Vad är det med den här mannens ord? Vilken makt och myndighet! Han befaller de onda andarna att lämna sina offer, och genast far de ut.”37Och ryktet om honom spred sig som en löpeld i hela trakten.
Jesus botar Simons svärmor och många andra
38Sedan lämnade Jesus synagogan[11] och gick hem till Simon. Men Simons svärmor låg sjuk i hög feber, och alla bad att Jesus skulle bota henne.39Då gick han fram, lutade sig ner över henne och beordrade febern att lämna henne. Och genast blev hon feberfri, och hon steg upp och började laga mat åt dem.40På kvällen, när solen höll på att gå ner, kom alla i staden med sina sjuka till Jesus. Och han la sina händer på var och en av dem och botade deras olika sjukdomar.41Många blev också befriade från onda andar, och när andarna for ut ropade de: ”Du är Guds Son!” Men han sa åt dem strängt och förbjöd dem att tala, eftersom de visste att han var Messias, den utlovade kungen.
Jesus fortsätter att tala till folket
42Tidigt nästa morgon gick Jesus därifrån, bort till en enslig plats. Folket letade efter honom överallt, och när de till slut hittade honom, gjorde de allt för att övertala honom att stanna kvar hos dem i Kafarnaum.43Men han sa till dem: ”Jag måste gå till de andra städerna också, för att sprida det glada budskapet om att Gud vill rädda människor och göra dem till sitt eget folk.[12] Det är därför jag har blivit utsänd.”44Och han talade sedan till folket i synagogorna[13] i Judeen.
1Ježiš sa vrátil od Jordánu naplnený Svätým Duchom, a ten ho teraz viedol do ústrania na púšť. Zdržal sa tam štyridsať dní a celý čas nič nejedol.2Keď už bol vyčerpaný od hladu,3prišiel k nemu diabol a pokúšal ho: „Ak si naozaj Boží Syn, rozkáž týmto kameňom, aby sa premenili na chlieb.“4Ale Ježiš povedal: „Je napísané: Človek nebude žiť iba z chleba.“5Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu moc a bohatstvo všetkých kráľovstiev sveta6a povedal: „To všetko mi patrí a môžem rozdávať, komu sa mi páči.7Vzdaj mi poctu a všetko bude tvoje.“8Ježiš mu odpovedal: „Je napísané, že jedine Boha máme uctievať a iba jemu máme slúžiť.“9Potom ho diabol zaviedol do Jeruzalema na vrchol chrámu a povedal: „Ak si Boží Syn, zoskoč dolu.10Veď je napísané, že Boh prikáže svojim anjelom, aby ťa ochránili,11a ponesú ťa na rukách, aby si sa nezranil.“12Ježiš namietol: „Ale je takisto napísané, že nemáme pokúšať Pána, svojho Boha.“13Po týchto slovách ho diabol opustil a načas odišiel od neho.
Začiatok Ježišovej činnosti
14Ježiš sa vrátil vyzbrojený mocou Ducha do Galiley a zvesť o ňom sa čoskoro rozšírila po celom okolí.15Učil v synagógach, ľudia ho pozorne počúvali a všetci ho oslavovali.16Prišiel aj do Nazareta, kde vyrastal. Aj tam zašiel podľa svojej obyčaje v sobotu do synagógy. Keď vstal, aby čítal,17podali mu zvitok z knihy proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde je napísané:18„Duch Boží ma vedie, lebo ma Boh určil, aby som chudobným priniesol radostnú správu, tých, čo majú zlomené srdce, uzdravil, zajatcom oznámil vyslobodenie, slepým vrátil zrak, utláčaných oslobodil a rozhlásil, že prichádza čas,19keď sa Boh chce nad každým zľutovať a zachrániť ho.“20Ježiš skrútil zvitok, podal ho sluhovi a sadol si. Oči všetkých poslucháčov sa upierali naňho.21A doložil: „Dnes sa naplnilo všetko, čo som práve čítal.“22Všetci, čo tam boli, mu prisviedčali a obdivovali, aké krásne slová plynú z jeho úst. A spytovali sa: „Ako je to možné? Nie je to azda syn Jozefov?“23Ale Ježiš pokračoval: „Asi by ste mi radi pripomenuli príslovie:‚Lekár, uzdrav sa sám!‘ Prečo neurobíš doma také isté zázraky, ako si urobil v Kafarnaume?“ –24„Viete prečo? Lebo nik nie je prorokom vo svojej domovine.25Len si spomeňte, ako to bolo za čias proroka Eliáša, keď tri a pol roka nepršalo. Vtedy v celej krajine nastal veľký hlad.26V Izraeli bolo mnoho vdov, ale Eliáša Boh poslal iba k jednej, a to k pohanskej vdove zo Sarepty v Sidonsku.27Alebo za čias proroka Elizea bolo v Izraeli veľa malomocných, ale uzdravený bol iba Náman, pohan zo Sýrie.“28Po týchto slovách sa poslucháči v synagóge rozzúrili,29schmatli Ježiša a vyviedli ho za mesto na svah vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a chceli ho odtiaľ zhodiť dolu.30Ale stratil sa im v dave a odišiel odtiaľ.
Ježiš dokazuje svoju moc
31Pobral sa do Kafarnauma v Galilei a každú sobotu tam vyučoval.32Aj tu poslucháčov uchvátil, lebo z jeho slov vyžarovala zvláštna moc.33Raz, keď učil v synagóge, bol tam muž posadnutý nečistým duchom a začal vykrikovať:34„Choď preč! Čo ťa je do nás, Ježiš z Nazareta? Prišiel si nás zahubiť? Ja viem, kto si: Svätý Boží Syn!“35Ale Ježiš mu pohrozil: „Buď ticho a vyjdi z neho!“ Zlý duch tým mužom ešte mocne zalomcoval, hodil ho medzi nich a vyšiel z neho, ale mu neublížil.36Ohromení ľudia sa navzájom spytovali: „Čo je to v jeho slovách? S akou autoritou rozkazuje démonom, že ho na slovo poslúchajú?“37A chýr o tom, čo sa stalo, sa ihneď rozletel po celom okolí.
Uzdravenie Petrovej svokry
38Zo synagógy sa pobral do domu rybára Šimona. Šimonova svokra bola ťažko chorá a lomcovala ňou vysoká horúčka. Prosili ho, aby ju uzdravil.39Ježiš sa sklonil nad chorú a na jeho slovo jej horúčka ihneď klesla. Vstala z postele a šla im pripraviť jedlo.40Keď zapadlo slnko, všetci privádzali k nemu svojich blízkych, ktorí trpeli rozličnými neduhmi. Kládol na nich ruky a uzdravoval ich.41Mnohých oslobodil aj od démonov, ktorí kričali: „Ty si Syn Boží!“ Ale Ježiš im pohrozil, lebo nechcel, aby práve oni hovorili, že je Mesiáš.42Zavčasu ráno odišiel z domu na pusté miesto. Ľudia ho všade hľadali, a keď ho našli, chceli mu zabrániť, aby od nich odišiel.43Ale on im povedal: „Musím aj na iných miestach hlásať radostnú správu o prichádzajúcom Božom kráľovstve, veď na to ma Boh poslal.“ A tak prechádzal judskou krajinou a kázal v rozličných synagógach.