Markus 15 | Slovo na cestu Nádej pre kazdého

Markus 15 | Slovo na cestu
1 Brzy ráno velekněží s nejvyšší židovskou radou vynesli nad Ježíšem rozsudek smrti a poslali ho v poutech k římskému místodržiteli Pilátovi.

Židovská rada soudí Ježíše Ježíš je souzen Pilátem

2 „Tak ty jsi ten král Židů?“ ušklíbl se Pilát. „Jak říkáš,“ odpověděl Ježíš. 3 Velekněží ho u Piláta obvinili z mnoha zločinů. 4 „Co ty na?“ dal mu slovo místodržitel. „Co odpovíš na všechny ty žaloby?“ 5 Ježíš však už ani nepromluvil, nehájil se. Divný zločinec!

Pilát vydává Ježíše k ukřižování

6 Vždy o Velikonocích amnestoval místodržitel podle volby lidu jednoho ze židovských vězňů. 7 Pro výtržnost a vraždu seděl ve vězení jakýsi Barabáš se svými kumpány. 8 Před Pilátovým sídlem se shromáždil dav a začal se dovolávat tradiční amnestie. 9 Pilát toho využil a promluvil k nim: „Chcete, abych propustil toho židovského krále?“ 10 Tušil totiž, že velekněží ho odsoudili k smrti, protože se báli jeho vlivu na lidi. 11 Ale velekněžími navedená chátra žádala propuštění Barabáše. 12 „Co tedy mám udělat s tím, kterému říkáte židovský král?“ 13 „Ukřižovat!“ ozvaly se výkřiky. 14 „Ale za jaký zločin?“ namítal Pilát. Lůza však skandovala: „Na kříž! Na kříž!“ 15 Pilát tedy ustoupil nátlaku davu, dal propustit z vězení Barabáše a Ježíše vydal popravčí četě, aby ho zbičovali a ukřižovali.

Římští vojáci se vysmívají Ježíšovi

16 Vojáci odvedli Ježíše na nádvoří vládní budovy a svolali celou rotu. 17 Oblékli ho do purpurové látky jako do královského pláště, spletli věnec z trní a posadili mu ho na hlavu jako korunu. 18 Začali ho výsměšně zdravit a volali: „Ať žije židovský král!“ 19 Bili jej holí do hlavy, plivali na něj a pak si zase před něj klekali a klaněli se mu. 20 Když se dost pobavili, svlékli mu zase purpurový plášť, oblékli mu jeho vlastní šaty a vedli ho na popraviště.

Ježíš je veden k ukřižování

21 Ježíš nemohl těžký kříž sám unést. Do města právě přicházel jistý Šimon, rodák z Kyrény, a toho vojáci přinutili, aby mu pomohl. (Šimon je otec pozdějších křesťanů Alexandra a Rufa.) 22 Tak přivedli Ježíše až na popraviště, které se jmenovalo Golgota, což znamená Lebka. 23 Nabídli mu víno s omamnou příměsí, ale on je odmítl. 24 Pak jej přibili na kříž a losovali o jeho šaty.

Ježíš je ukřižován

25 Poprava se konala v devět hodin ráno. 26 Ježíšovu vinu oznamoval nápis nad jeho hlavou: „Židovský král“. 27 Zároveň s ním ukřižovali dva zločince; jednoho po pravé a druhého po levé straně. 28 Splnila se tak prorocká předpověď: „Je zahrnut mezi zločince.“ 29 Kolemjdoucí mu nadávali a vysmívali se mu: „Tak tys nám chtěl zbořit chrám a za tři dny ho zase postavit? 30 Když jsi tak mocný, pomoz si sám a sestup z kříže!“ 31 Mezi posměvači byla i skupina významných kněží a učitelů zákona, kteří si mezi sebou říkali: „Jiným pomáhal a teď je bezmocný. 32 Jestli je to opravdu Mesiáš, zaslíbený král Izraele, ať sestoupí z kříže. To nás přesvědčí a uvěříme mu.“ A také zločinci na křížích mu spílali.

Ježíš umírá na kříži

33 V poledne se náhle setmělo a zlověstné šero trvalo až do tří hodin. 34 Ve tři hodiny odpoledne vykřikl Ježíš: „Eloi, Eloi, lema sabachtani?“ Jsou to úvodní slova dvacátého druhého žalmu: „Bože můj, Bože můj, proč jsi mne opustil?“ 35 Někteří z přihlížejících mu nerozuměli a domnívali se, že volá na pomoc proroka Elijáše. 36 Jeden z nich připevnil na hůl houbu nasátou kyselým vínem a přistrčil mu ji ke rtům se slovy: „Počkáme si, zda mu Elijáš přijde na pomoc.“ 37 Ježíš vykřikl ještě jednou a zemřel. 38 V tu chvíli se opona, která zastírala nejsvatější místnost chrámu, roztrhla napůl od shora až dolů. 39 Římský setník, který velel popravčí četě a byl svědkem Ježíšových posledních chvil, zvolal: „Ten člověk byl opravdu Boží Syn!“ 40 Zpovzdálí přihlížely některé ženy, mezi nimi Marie Magdaléna, Marie, matka Jakuba „malého“ a Josefa, a Salome. 41 Ty v něho uvěřily už kdysi v Galileji a od té doby mu sloužily. A byly tu i jiné ženy, které s ním přišly do Jeruzaléma.

Ježíš je pohřben

42 Nastával páteční večer, pro židy začátek sobotního svátku. 43 Josef z Arimatie, vážený člen velerady, který také vyhlížel Mesiášovu vládu, přišel odvážně k Pilátovi a žádal Ježíšovo tělo. 44 Místodržitel se podivil, že by Ježíš tak brzy zemřel. Zavolal si velitele popravčí čety a zeptal se ho na to. 45 Když mu to setník potvrdil, přikázal vydat Ježíšovo tělo Josefovi. 46 Ten koupil plátno, a když sňali Ježíšovo tělo z kříže, zavinul je a uložil do vlastní hrobky, vytesané ve skále. Před vchod přivalili kamennou desku. 47 Marie Magdaléna a Marie Josefova je sledovaly, a věděly tak, kde je Ježíš pohřben.

Slovo Na Cestu TM (Czech Living Bible TM) Copyright © 1988, 2000, 2012 by Biblica, Inc. Used with permission. All rights reserved worldwide. “Biblica”, “International Bible Society” and the Biblica Logo are trademarks registered in the United States Patent and Trademark Office by Biblica, Inc. Used with permission.

Nádej pre kazdého

Ježiš pred Pilátom

1 Zavčasu ráno sa veľkňazi, vodcovia ľudu a učitelia Zákona – celá veľrada – uzniesli vydať Ježiša rímskemu miestodržiteľovi Pilátovi. Spútali ho a odviedli k nemu. 2 Pilát sa ho spýtal: „Ty si teda kráľ Židov?“ Ježiš mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“ 3 Potom ho veľkňazi obvinili z mnohých zločinov. 4 Pilát sa ho znova spýtal: „Prečo sa nebrániš? Čím vyvrátiš všetky tie žaloby?“ 5 Ale Ježiš na Pilátovo prekvapenie stále mlčal. 6 Cez sviatky Pilát pravidelne prepúšťal Židom jedného väzňa, o ktorého požiadali. 7 Práve sedel vo väzení istý Barabáš, ktorý sa spolu s inými vzbúrencami dopustil vraždy. 8 Pred Pilátovým palácom sa zhromaždil zástup a začal sa domáhať každoročnej amnestie. 9 Pilát sa ich spýtal: „Chcete, aby som vám prepustil toho židovského kráľa?“ 10 Vedel totiž, že sa proti nemu zo závisti sprisahali veľkňazi. 11 Ale tí nahovorili zástup, aby žiadal milosť pre Barabáša. 12 Pilát sa ich spýtal: „A čo chcete, aby som urobil s mužom, ktorého voláte židovským kráľom?“ 13 Dav reval: „Ukrižuj ho!“ Pilát namietal: „Ale za aký zločin?“ No dav vrieskal ešte hlasnejšie: 14 „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ 15 Pilát im chcel urobiť po vôli, prepustil teda Barabáša, Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Posmech vojakov

16 Rímski vojaci odviedli Ježiša na nádvorie paláca a zvolali celú rotu. 17 Zahalili ho do purpurovej látky ako do kráľovského plášťa, uplietli z tŕnia veniec a nasadili mu ho na hlavu ako korunu. 18 Posmešne naňho pokrikovali: „Nech žije židovský kráľ!“ 19 Bili ho palicou po hlave, pľuvali naňho, kľakali si pred ním a klaňali sa mu. 20 Keď sa mu do vôle naposmievali, vyzliekli mu zasa plášť, obliekli mu jeho vlastné šaty a viedli ho na popravisko.

Ukrižovanie

21 Cestou stretli Šimona z Cyrény, otca neskorších kresťanov Alexandra a Rúfa, ktorý sa vracal z poľa. 22 Prinútili ho, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Ježiša priviedli na popravisko, ktoré sa volalo Golgota, čo znamená Lebka. 23 Ponúkli mu víno zmiešané s omamnou myrhou, ale odmietol. 24 Potom ho pribili na kríž a jeho odev si rozdelili medzi sebou losovaním. 25 Bolo deväť hodín ráno, keď ho ukrižovali. 26 Nad hlavu mu pripevnili tabuľku s nápisom, ktorý oznamoval, akého zločinu sa dopustil: ŽIDOVSKÝ KRÁĽ. 27 Zároveň s ním ukrižovali dvoch zločincov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane. 28 Tak sa splnila predpoveď proroka Izaiáša: „Zaradili ho medzi zločincov.“ 29 Tí, čo prechádzali okolo, urážali ho a posmievali sa mu: „Aha! Chcel nám zbúrať chrám a za tri dni ho znova postaviť! 30 Ak si taký mocný, pomôž si a zostúp z kríža!“ 31 Medzi posmievačmi boli aj veľkňazi a učitelia Zákona a hovorili jeden druhému: „Iným pomáhal, ale sebe pomôcť nemôže. 32 Hej, Mesiáš, zasľúbený kráľ Izraela, nože zostúp z kríža! Potom ti uveríme!“ Ešte aj zločinci, ktorí umierali spolu s ním, si z neho robili posmech.

Ježišova smrť

33 Okolo obeda zrazu nastala tma v celom kraji a trvala až do tretej hodiny. 34 O tretej zvolal Ježiš silným hlasom: „Eloi, Eloi, lama sabachtani?“ Sú to úvodné slová dvadsiateho druhého žalmu: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 35 Niektorí, čo stáli pod krížom, mu nerozumeli a domnievali sa, že volá na pomoc proroka Eliáša. 36 Pribehol jeden z nich, nastokol na tyč špongiu namočenú do octu a podal mu ju so slovami: „Počkajte, uvidíme, či mu Eliáš príde na pomoc!“ 37 Tu Ježiš ešte raz vykríkol a zomrel. 38 V tej chvíli sa opona v chráme roztrhla napoly odhora až nadol. 39 Keď rímsky stotník, ktorý stál pri kríži, videl, ako Ježiš zomieral, zvolal: „Ten človek bol naozaj Syn Boží!“ 40 Obďaleč stálo niekoľko žien a pozorovalo všetko, čo sa deje. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozefa, a Salome. 41 Tie v neho uverili už kedysi v Galilei a od tých čias sa oňho starali. A boli tu aj iné ženy, ktoré s ním prišli do Jeruzalema.

Ježišov pohreb

42 Nastal piatočný večer, pre Židov začiatok sobotného sviatku. 43 Jozef z Arimatey, vážený člen židovskej rady, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, sa odvážil predstúpiť pred Piláta a požiadal ho o Ježišovo telo. 44 Pilát sa začudoval, že Ježiš už zomrel. Dal si zavolať stotníka a spýtal sa ho, ako dlho je už Ježiš mŕtvy. 45 Keď mu stotník potvrdil Ježišovu smrť, prikázal, aby dali mŕtve telo Jozefovi. 46 Ten kúpil plátno, sňal Ježišovo telo z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do vlastnej hrobky, vytesanej v skale. Vchod do hrobu privalili balvanom. 47 Mária Magdaléna a Mária Jozefova sa prizerali, kde Ježiša pochovali.