Matouš 8

Slovo na cestu

od Biblica
1 Velké zástupy se hrnuly za Ježíšem, když sestupoval s hory.2 Tu se k němu přiblížil malomocný, klekl před ním a řekl: „Pane, budeš-li chtít, můžeš mne uzdravit!“3 Ježíš zvedl ruku, dotkl se toho muže a řekl: „Ano, chci. Ať tvá nemoc zmizí!“ A hned byl ten malomocný zdráv.4 Ježíš mu pak řekl: „Nikomu nic neříkej, ale jdi, ukaž se knězi a vezmi s sebou obětní dar, který ustanovil Mojžíš pro uzdravené od malomocenství. To bude veřejné svědectví o tvém uzdravení.“5 Když Ježíš přicházel do Kafarnaum, přistoupil k němu římský setník s prosbou:6 „Pane, můj služebník leží doma ochrnutý a má velké bolesti.“7 Ježíš mu odpověděl: „Přijdu za ním a uzdravím ho.“8 Setník mu však na to řekl: „Pane, nezasloužím si, aby ses namáhal ke mně domů. Vždyť stačí tvé slovo, a bude uzdraven.9 Já vím, jak to je: sám poslouchám i poroučím. Když vojákovi rozkážu, tak jde, když ho zavolám, přijde. A když uložím svému služebníkovi práci, tak ji vykoná. Takovou moc máš ty i nad nemocemi.“10 Když to Ježíš uslyšel, podivil se a řekl těm, kteří šli s ním: „Řeknu vám, že s tak velikou vírou jsem se nesetkal v celém Izraeli.11 Je to opravdu tak, že mnozí lidé z celého světa budou přijati do Boží věčné říše,12 zatímco mnozí Izraelci, pro které byla připravena, budou z ní vyloučeni; zbyde jim beznaděj, bolest a pláč.“13 Potom se Ježíš obrátil opět k setníkovi: „Jdi domů. Čemu jsi uvěřil, ať se stane.“ V tu chvíli se služebník uzdravil.14 Pak Ježíš navštívil Petra a našel jeho tchyni schvácenou horečkou.15 Dotkl se její ruky, teplota klesla a jí se ulevilo natolik, že vstala a obsloužila hosta.16 Večer k němu přivedli mnoho posedlých, on je pouhým slovem zbavil zlého a všechny nemocné uzdravil.17 Tím se naplnilo, co předpověděl prorok Izajáš: „On na sebe vzal naše slabosti a nesl naše nemoci.“18 Když Ježíš viděl, jak se kolem něj kupí množství lidí, chtěl se na loďce přeplavit na druhou stranu jezera;19 zadržel ho však ještě jeden učitel zákona: „Mistře, chci být stále s tebou.“20 Ježíš mu odpověděl: „Každá liška má svou noru, pták hnízdo, ale já často nemám kde spát.“21 Jeden z jeho žáků mu zase řekl: „Pane, než půjdu s tebou, dovol mi ještě pohřbít mého otce.“22 Ale Ježíš mu odpověděl: „Ty pojď se mnou! Poslední službu mrtvému může poskytnout za tebe i ten, kdo se ještě duchovně neprobudil.“23 Pak vyplul spolu se svými učedníky.24 Nad jezerem se strhla prudká bouře, takže člunu hrozilo potopení ve vlnách. Ježíš však klidně spal.25 Probudili ho: „Pane, zachraň nás. Jde o život!“26 Ale on jim řekl: „Proč se bojíte? Kde je vaše víra?“ Vstal, okřikl vítr i vlny, a nastal klid.27 Kteří to viděli, byli naplněni údivem a říkali si: „Kdo to vlastně je, že ho poslouchají vítr i moře?“28 Když přistáli na druhém břehu jezera poblíž Gadary, narazili na dva muže posedlé démony. Ti žili ve skalních hrobech a byli tak nebezpeční, že se nikdo neodvážil tudy chodit.29 Na Ježíše začali křičet: „Co je ti do nás, Boží Synu? Ještě na nás nemáš právo!“30 Opodál se páslo velké stádo vepřů.31 „Když nám bereš moc nad lidmi, nech nám ji aspoň nad těmi vepři,“ prosili démoni.32 On jim řekl: „Zmizte!“ Démoni opustili muže a zmocnili se zvířat. V tom okamžiku se celé stádo splašilo a hnalo se dolů k jezeru, kde se utopilo.33 Pasáci vepřů utekli do města a všude roznesli, co se stalo.34 Celé město se šlo na Ježíše podívat, ale žádali ho, aby z jejich kraje odešel.

Matouš 8

Nádej pre kazdého

od Biblica
1 Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy.2 Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!“3 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem, buď zdravý.“ Po malomocenstve nezostalo ani stopy.4 Ježiš mu povedal: „Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš – na dôkaz, že si zdravý.“5 Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho:6 „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami.“7 Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“8 Tu mu stotník povedal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý.9 Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami.“10 Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: „Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli.11 A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom,12 kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami.“13 Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: „Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!“ A sluha bol v tej chvíli uzdravený.14 Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou.15 Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa.16 Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil.17 Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“18 Keď Ježiš videl, ako sa okolo neho hromadia zástupy, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v člne na druhý breh jazera.19 Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: „Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek.“20 Ježiš mu na to odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale ja, Syn človeka, nemám dom ani miesto, kde by som si zložil hlavu.“21 Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: „Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!“22 Ale Ježiš mu odpovedal: „Poď za mnou hneď. Nech tí, čo sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych.“23 Potom vstúpil Ježiš do člna a plavil sa s učeníkmi na druhý breh.24 Zrazu sa strhla prudká búrka a čln sa takmer potápal vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal.25 Priskočili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“26 Ale Ježiš im odpovedal: „Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?“ Vstal, pohrozil vetru a vlnám, a búrka hneď prestala a nastalo ticho.27 Učeníci boli ohromení a vraveli si: „Kto je to vlastne, že ho poslúchajú víchrica aj more?“28 Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, zbadali dvoch mužov posadnutých démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tadiaľ ísť.29 Začali pokrikovať na Ježiša: „Čo ťa je po nás, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!“30 Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň.31 A démoni ho prosili: „Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!“32 „Nedbám, choďte!“ povedal im Ježiš.A hneď vyšli z ľudí a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, rútilo sa dolu brehom a potopilo sa v jazere.33 Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Celé mesto utekalo oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja.