1Konečně, sami víte nejlíp, drazí bratři, k čemu byla dobrá návštěva u vás.2Víte, jak s námi předtím zacházeli ve Filipech a co jsme tam zkusili. A přece nám Bůh dal odvahu vystoupit se stejným poselstvím i u vás, ačkoliv jsme byli obklopeni nepřáteli.3Vidíte tedy, že za naším kázáním nebyly žádné nečestné úmysly ani snaha někoho podvést; naše řeč byla přímá a upřímná.4Bůh nás přece poctil úkolem hlásat jeho radostné poselství, a proto nemůžeme změnit jediné písmenko z jeho slov. Vždyť jemu ani naše nejtajnější myšlenky nejsou neznámé.5Nikdy jsme se nepokoušeli získat někoho lichotkami ani jsme předstíraným přátelstvím z nikoho nemámili peníze. Bůh je naším svědkem.6Ani jsme pro sebe nepožadovali nějaké zvláštní pocty,7i když jsme jako apoštolové na vaši úctu jistě měli právo. My jsme dali přednost spíš mateřsky laskavému přístupu8a také jsme si vás tak zamilovali, že bychom vám rádi odevzdali nejen Boží poselství, ale i vlastní život.9Vzpomínáte ještě, drazí, jak tvrdě jsme si u vás vydělávali svůj denní chléb? Ve dne v noci jsme dřeli, abychom při svém kázání nebyli nikomu na obtíž.10Sami můžete dosvědčit – a Bůh to ví také, že jsme se všemi jednali s úctou, spravedlivě a čestně.11Víte přece, že jsme s každým z vás zacházeli jako otec se svými dětmi.12Povzbuzovali jsme vás i napomínali, abyste žili ke cti a radosti Boha, který vás povolal do svého království.
Rostoucí církev měla vždy odpůrce
13Když jsme vám přinesli Boží poselství, přijali jste ho ne jako lidské slovo, ale jako slovo Boží, jak bylo i na místě. Zato znovu a znovu Bohu děkujeme. Vždyť i vaše životy byly tím slovem proměněny,14ale stalo se totéž, co už dříve zažili křesťané v Judsku: přišlo pronásledování od vlastních krajanů.15Tam židé zabíjeli své vlastní proroky, zabili i Ježíše Krista a teď zase pronásledují nás a odevšad nás vyhánějí. Přivolávají na sebe Boží hněv a jednají nepřátelsky vůči lidstvu,16když nám brání zvěstovat poselství, jež ho může zachránit. Tak jen dovršují míru svých hříchů a Boží neodvolatelný hněv se už nad nimi stahuje.17Bratři, když jsme od vás museli na nějakou dobu odejít – ale v duchu jsme s vámi pořád, přemýšleli jsme, jak se k vám zase co nejdříve vrátit.18Já, Pavel, jsem se o to už několikrát pokoušel, ale vždycky mi to Boží nepřítel překazil.19Vždyť kdo bude naší radostí, naší nadějí a vavřínem, až se jednou postavíme před Kristem v den jeho návratu?20Vy jste naše sláva a radost.
1. Tesalonickým 2
Nádej pre kazdého
od Biblica1Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna.2Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi.3Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná.4Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca.5Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok.6Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok.7Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu,8a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám nielen Božie posolstvo odovzdali, ale dali za vás aj vlastný život.9Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu.10Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne.11Ako otec vlastné deti, však sami viete,12sme vás povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy.13Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, že ste mu uverili a že premenilo aj vaše životy.14A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku, trpeli ste od vlastných krajanov.15Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom.16My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.
Apoštolova túžba
17Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť – no v duchu sme stále s vami – rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť.18Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil.19Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pre Kristom v deň jeho návratu? Áno, vy ste naša sláva aj radosť!