1Keď Ježiš zostupoval z vrchu, hrnuli sa za ním veľké zástupy.2Tu sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť!“3Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem, buď zdravý.“ Po malomocenstve nezostalo ani stopy.4Ježiš mu povedal: „Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš – na dôkaz, že si zdravý.“
Rímsky stotník verí v Ježišovu moc
5Keď prichádzal do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a poprosil ho:6„Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a trpí hroznými bolesťami.“7Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“8Tu mu stotník povedal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý.9Veď ja viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná. A ty máš takú moc nad chorobami.“10Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo šli s ním: „Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli.11A bude to veru tak, že mnohí ľudia zo všetkých strán sveta zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jakobom,12kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do temnôt, kde bude plač a škrípanie zubami.“13Potom sa opäť obrátil k stotníkovi: „Vráť sa domov! To, čomu si uveril, sa stalo!“ A sluha bol v tej chvíli uzdravený.
Uzdravenie Petrovej svokry
14Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať s vysokou horúčkou.15Dotkol sa jej ruky a teplota hneď klesla a uľavilo sa jej natoľko, že vstala a obslúžila hosťa.16Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil.17Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Ježiš utíši búrku
18Keď Ježiš videl, ako sa okolo neho hromadia zástupy, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v člne na druhý breh jazera.19Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: „Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek.“20Ježiš mu na to odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale ja, Syn človeka, nemám dom ani miesto, kde by som si zložil hlavu.“21Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: „Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!“22Ale Ježiš mu odpovedal: „Poď za mnou hneď. Nech tí, čo sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych.“23Potom vstúpil Ježiš do člna a plavil sa s učeníkmi na druhý breh.24Zrazu sa strhla prudká búrka a čln sa takmer potápal vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal.25Priskočili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“26Ale Ježiš im odpovedal: „Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?“ Vstal, pohrozil vetru a vlnám, a búrka hneď prestala a nastalo ticho.27Učeníci boli ohromení a vraveli si: „Kto je to vlastne, že ho poslúchajú víchrica aj more?“
Uzdravenie posadnutých v Gadare
28Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, zbadali dvoch mužov posadnutých démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tadiaľ ísť.29Začali pokrikovať na Ježiša: „Čo ťa je po nás, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!“30Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň.31A démoni ho prosili: „Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!“32„Nedbám, choďte!“ povedal im Ježiš.A hneď vyšli z ľudí a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, rútilo sa dolu brehom a potopilo sa v jazere.33Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Celé mesto utekalo oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja.