1Keď Ježiš opäť vstúpil do synagógy, zbadal tam človeka s nevládnou rukou.2Bola práve sobota, a preto Ježišovi odporcovia napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť obžalovať ho a zatknúť.3A naozaj, Ježiš chorého vyzval, aby vystúpil dopredu,4a potom sa spýtal prítomných: „Smie sa v sobotu konať dobro alebo nie? Môže sa v tento deň život zachrániť, alebo nechať ho zahynúť?“ Ale nikto mu neodpovedal.5Premeral si všetkých nahnevaným pohľadom, lebo ich bezcitnosť a ľahostajnosť k ľudskému utrpeniu ho roztrpčila. Potom sa obrátil k mrzákovi a povedal: „Vystri ruku!“ Muž poslúchol a ruku mal zase zdravú.6Farizeji hneď opustili synagógu a spolu s prívržencami kráľa Herodesa začali kuť plány, ako Ježiša odstrániť.
Uzdravovanie pri jazere
7Ježiš sa opäť utiahol s učeníkmi ku Genezaretskému jazeru. Znova ho nasledovali veľké davy ľudí z celej Galiley, z Judska,8z Jeruzalema, z Idumey, zo Zajordánska, ba prichádzalo veľké množstvo ľudí aj z okolia pohanských miest Týru a Sidona. Zvesť o zázrakoch, ktoré konal, sa totiž rozniesla široko–ďaleko, a veľmi mnohí sa chceli o nich presvedčiť na vlastné oči.9Poprosil učeníkov, aby mu pripravili čln, na ktorý by sa uchýlil, ak by ho zástupy veľmi tlačili.10Mnohých už totiž uzdravil, a všetci, ktorí trpeli nejakým neduhom, hrnuli sa k nemu, aby sa ho aspoň dotkli.11A ľudia posadnutí démonom, len čo ho zbadali, padali pred ním na zem a kričali: „Ty si Boží Syn!“12Ale on ich prísne umlčal, nestál o ich svedectvo.
Ježiš si povolá dvanástich apoštolov
13Potom si zavolal k sebe tých, ktorých si sám vyvolil, a vystúpil s nimi hore do kopcov.14Z nich si zvolil dvanástich, ktorí mali zostať stále s ním, aby ich potom mohol poslať samostatne kázať,15uzdravovať a vyháňať démonov.16Boli to: Šimon, ktorému dal meno Peter,17Zebedejovi synovia Jakub a Ján, ktorých volal Boanerges, čo znamená Synovia hromu,18Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadej, Šimon Kanaánsky19a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
Ježiša obviňujú, že má satanskú moc
20Keď sa Ježiš vrátil do domu, znova sa ta nahrnul veľký zástup ľudí a čoskoro ich bolo toľko, že sa nemal ani kedy najesť.21Len čo sa o tom dopočuli jeho príbuzní, vypravili sa za ním a chceli ho donútiť, aby sa vrátil domov. Mysleli si, že prišiel o rozum.22A učitelia Zákona, ktorí prišli z Jeruzalema, dokonca tvrdili, že sa upísal Belzebulovi, kniežaťu démonov, a vyháňa nečistých duchov démonskou silou.23Tu si ich dal Ježiš zavolať a pokúšal sa im to vysvetliť obrazne: „Ako môže satan vyháňať satana?24Kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozdelené, sa musí zrútiť.25Aj rodina, kde vládnu sváry a roztržky, sa rozpadne.26A ak satan bojuje proti sebe samému, čo zmôže? Nevyhnutne musí prísť jeho koniec.27A ak chce niekto vtrhnúť do domu mocného majiteľa a chce ho orabovať, musí ho najprv spútať. Tak aj démonov môže vyháňať len ten, kto premohol satana.28No o jednom vás môžem ubezpečiť: Každý hriech môže byť človeku odpustený, aj to, ak sa v nevedomosti rúha Bohu.29Ale ak niekto vedome zavrhuje zachraňujúcu Božiu moc, rúha sa tým Duchu Svätému, a to je najťažší hriech, ten mu nebude odpustený nikdy.“30To im povedal preto, lebo jeho zázraky pripisovali satanskej moci, a nie moci Svätého Ducha.
Kto patrí do Ježišovej rodiny
31K preplnenému domu, kde Ježiš učil, prišli jeho bratia s matkou a odkázali mu, že sa chcú s ním zhovárať.32„Tvoja matka, tvoje sestry a tvoji bratia sú vonku a hľadajú ťa!“ oznámil mu ktosi zo zástupu, ktorý ho obklopoval.33„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ spýtal sa ich.34Potom sa rozhliadol po ľuďoch okolo seba a povedal: „Tu je moja matka a tu sú moji bratia.35Každý, kto koná podľa Božej vôle, je mojím bratom, mojou sestrou i mojou matkou.“