1Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré potom ako zvyčajne vyučoval.2Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho, či je povolený rozvod.3Namiesto odpovede im dal otázku: „Čo povedal o rozvode Mojžiš?“4Odpovedali mu: „Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozlukový list, a manželstvo je zrušené.“ –5„Vidíte, a práve týmto článkom Zákona urobil Mojžiš ústupok tvrdosti ľudského srdca,“ povedal na to Ježiš a pokračoval:6„Boh si to tak neželal.7Hneď na začiatku stvoril človeka ako nerozlučnú dvojicu, muža a ženu,8v tomto spojení už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jednou bytosťou.9A preto človek nemá právo rozdeliť, čo Boh spojil.“10Neskôr, keď bol sám v dome so svojimi učeníkmi, znova nadhodili túto tému.11Povedal im: „Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, narúša manželskú vernosť.12A ak žena opustí svojho muža a vydá sa za iného, takisto sa dopúšťa cudzoložstva.“
Ježiš požehnáva deti
13Niektoré matky prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. No učeníci ich odháňali, aby ho neobťažovali.14Keď to Ježiš zbadal, nahneval sa a povedal: „Dovoľte deťom prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým patrí kráľovstvo Božie.15A dôrazne vám hovorím, že sa nestane občanom tohto kráľovstva ten, kto nepríde k Bohu s detskou dôverou.“16Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho.
Bohatý človek
17Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?“18Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh.19A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, neukradneš, neoklameš, budeš si vážiť svojich rodičov.“20Odpovedal mu: „Majstre, všetky tieto prikázania som dodržiaval od svojej mladosti.“21Ježišovi sa ten muž veľmi zapáčil. S láskou sa naňho zahľadel a povedal mu: „A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a tak získaš poklad v nebi. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom.“22Táto požiadavka sa muža hlboko dotkla. Odišiel smutný, so zvesenou hlavou, lebo bol veľmi bohatý.23Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: „Bohatým sa veľmi ťažko vstupuje do Božieho kráľovstva.“24Keď videl, ako ich prekvapili jeho slová, dôrazne zopakoval: „Priatelia, do Božieho kráľovstva sa ťažko dostanú tí, ktorí majú srdce pripútané k majetku.25Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“26To učeníkov ešte väčšmi zarazilo a spytovali sa jeden druhého: „Tak kto môže byť potom spasený?“27Ježiš sa na nich pozorne zahľadel a povedal: „Bez Boha je to nemožné! Ale s Bohom je možné všetko!“28Tu sa ozval Peter: „Ale ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“29Ježiš mu na to odpovedal: „Ubezpečujem vás, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá – domova, života so súrodencami, s rodičmi alebo s manželkou a deťmi, alebo majetku –30vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním.31Mnohí, ktorí sú teraz vysokopostavení, nebudú nič znamenať. A iní, ktorí sú dnes poslední, budú tam patriť medzi prvých.“
Ježiš tretí raz hovorí o svojej smrti
32Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu a učeníci za ním, plní úzkosti z toho, čo počuli. Cestou, na pokojnom mieste, sa Ježiš znova rozhovoril so svojimi dvanástimi učeníkmi o tom, čo ho čaká.33„Ideme do Jeruzalema, a tam sa Syna človeka zmocnia veľkňazi a učitelia Zákona, odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom.34Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
Žiadosť Zebedejových synov
35Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: „Majstre, chceli by sme ťa o niečo poprosiť.“36Ježiš sa spýtal: „Čo odo mňa žiadate?“37Odpovedali mu: „Keď raz zasadneš na trón vo svojom kráľovstve, chceli by sme sedieť najbližšie pri tebe, každý z jednej strany.“38Ježiš im na to povedal: „Neviete, o čo žiadate. Môžete piť z kalicha horkosti, z ktorého musím ja piť, a prejsť krstom utrpenia, ktorý ma čaká?“ –39„Áno, môžeme,“ prisvedčili. Ježiš im na to povedal: „Dobre, budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom.40Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojom pravom a kto po ľavom boku. To už rozhodol Boh.“41Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali.42No Ježiš si zavolal všetkých a povedal im: „Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú.43-44Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami veľký, nech všetkým pokorne slúži. A kto chce byť prvý, nech sa všetkým podriaďuje.45Veď ani ja – Syn človeka – som neprišiel na svet preto, aby mi ostatní slúžili, ale aby som ja im slúžil a aby som obetoval svoj život za záchranu mnohých.“
Uzdravenie slepého
46Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, uvideli, že pri ceste sedí slepý žobrák Bartimej, syn Timejov.47Keď počul, že prichádza Ježiš Nazaretský, začal na plné hrdlo volať: „Ježišu, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“48Ľudia ho zahriakovali, aby čušal. Ale on ešte hlasnejšie bez prestania volal: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“49Ježiš ho počul, zastal a kázal, aby ho zavolali. Bežali poňho a povedali mu: „Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!“50Slepý ihneď odhodil starý plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi.51„Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ spýtal sa ho. Bartimej odpovedal: „Majstre, chcem vidieť!“52Ježiš mu povedal: „Dobre, stane sa. Tvoja viera ťa uzdravila!“ V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a hneď sa pobral za Ježišom.